BRATISLAVA.
Dohodli sa na tom dnes predstavitelia jednotlivých strán na poslaneckom grémiu s tým, že diskusiu síce otvoria, ale dokončia ju až na nasledujúcej schôdzi koncom januára budúceho roka. Dôvodom je potreba analýzy dopadov prijatia či neprijatia tejto novely.
Právnej norme, ktorá zavádza minimálnu výšku úhrady za sociálne služby dlhodobej starostlivosti na úrovni 50 % ekonomicky oprávnených nákladov, vyčíta Gašparovič retroaktivitu, ako aj nepriaznivý dôsledok na sociálne slabé skupiny obyvateľstva.
Spätne zákon podľa neho pôsobí tým, že pri ľuďoch využívajúcich sociálne služby už v súčasnosti umožňuje za určitých okolností posudzovať ich príjem a majetok podľa právnej úpravy účinnej až od 1. januára 2012.
Vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu by mala schválená novela podľa prezidenta aj negatívny vplyv na prijímateľov sociálnej služby, prípadne na ich rodiny.
"Dlhodobé zotrvávanie ich príjmu, po zaplatení úhrady za sociálnu službu, na úrovni blízkej sume životného minima, dokonca hlboko pod touto sumou, môže mať priamy dosah na ďalšie podstatné znižovanie životnej úrovne týchto osôb," argumentoval v rozhodnutí o vrátení zákona Gašparovič.
Sociálny výbor parlamentu sa dnes s výhradami hlavy štátu nestotožnil a odporučil plénu schváliť novelu v jej pôvodnom znení. Zároveň v súvislosti s jej odkladom na január členovia výboru požiadali ministra práce Jozefa Mihála (SaS), aby dovtedy predložil stanovisko jeho rezortu k pripomienkam prezidenta vrátane analýzy dopadov z prípadného neprijatia novely.
