Bratislava 1. augusta (TASR) Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR požaduje v návrhu východísk štátneho rozpočtu (ŠR) na rok 2003 pre oblasť vodného hospodárstva približne 5,5 miliardy Sk. Potreby rezortu v tomto sektore by sa však mohli zvýšiť o ďalších 725 miliónov Sk, ak nedôjde k splneniu vládneho uznesenia z leta 2001, podľa ktorého by mala byť Vodná elektráreň (VE) Gabčíkovo vo vlastníctve Slovenských elektrární (SE), a. s. vymenená za Vodné dielo (VD) Žilina, ktorú vlastní Vodohospodárskej výstavby š. p. Bratislava (VVB).
Vyplýva to zo Správy o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 2002, ktorou by sa mal zaoberať vládny kabinet. Ako pre agentúru TASR uviedol generálny riaditeľ sekcie vodohospodárstva MP Dušan Palko, návrh vychádza z dokumentov, ktoré ho zaväzujú. "Aj päť a pol miliardy je málo. Štát by sa mal začať vážnejšie zaoberať vodohospodárstvom, najmä v súvislosti so vstupom do Európskej únie a s veľkými povodňovými škodami z minulých rokov, ktoré výrazne prevyšujú objem prostriedkov použitých na protipovodňové opatrenia," dodal D. Palko. Vlastný odhad definitívneho prídelu však nekonkretizoval. Pre porovnanie, v roku 2001 bolo pre rezort vodného hospodárstva vyčlenených 1,21 miliardy Sk, v tomto roku ŠR počíta s čiastkou takmer 1,15 miliardy Sk.
Finančná požiadavka MP na rok 2003 vychádza predovšetkým z úloh vyplývajúcich z Koncepcie vodohospodárskej politiky SR do roku 2005, zo záväzkov vyplývajúcich z dočasne uzatvorenej kapitoly Životné prostredie a z povinností vyplývajúcich z procesu implementácie smerníc EÚ v oblasti vodného hospodárstva.
V rámci tejto kapitoly sa SR počas prístupových rozhovorov do EÚ zaviazala pracovať v oblasti vodného hospodárstva na odstránení ekologického dlhu, ktorý vznikol znečistením odpadových vôd, a súčasne zlepšiť zásobovanie pitnou vodou z neškodných vodných zdrojov.
Podľa vyššie uvedenej koncepcie by sa len v oblasti vodovodov a kanalizácií malo ročne vynaložiť až 7 miliárd Sk. Keďže sú však v rezortnom programe zahrnuté len vybrané rozhodujúce novozačínajúce stavby s rozpočtovým nákladom nad 40 miliónov Sk a stavby z rezortného rozvojového programu verejných prác na roky 2003 až 2005, upravená finančná požiadavka MP zo štátneho rozpočtu na novozačínajúce stavby predstavuje iba 1,212 miliardy Sk. Ďalších 702 miliónov by chcelo MP použiť na dokončenie vybraných rozostavaných rozvojových stavieb.
Na úseku vodných tokov, do ktorého pôsobnosti sú zaradené štátne podniky Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) a VVB, počíta ministerstvo v roku 2003 s potrebami vo výške 587,2 milióna Sk. Na plnenie Programu protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010 požaduje rezort pôdohospodárstva 1,6 miliardy Sk.
Osobitným problémom, ktorý môže zásadne ovplyvniť prípravu štátneho rozpočtu je zadlženosť VVB v celkovej sume 31,2 miliardy Sk, ktorej boli v rokoch 1995 až 1998 poskytnuté záruky cca 500 miliónov USD a 40 miliónov EUR v roku 1999. Od konca roku 2001 totiž vládne stav, že vodná elektráreň je vo vlastníctve SE, ktoré z tržieb z gabčíkovskej elektrickej energie preplácajú VVB iba 65 %. Tá získané zdroje využíva na úhradu svojich prevádzkových výdavkov a dlhov z výstavby vodného diela. V prípade neplnenia vládneho uznesenia o výmene VD Žilina za VE Gabčíkovo hrozí pre ŠR riziko realizácie štátnej záruky na splatenie úrokov z dlhu VVB v objeme 725 miliónov Sk.
* mba zll
