Agentúrnu správu sme o 19:43 nahradili autorským článkom.
FRANKFURT. Nový šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi v boji s blížiacou sa recesiou v eurozóne nezaháľa. V priebehu mesiaca pristúpil už k druhému zníženiu kľúčovej úrokovej sadzby.
Tú okresal opäť o 25 bázických bodov na jedno percento, teda historické minimum z mája 2009. Hypotéky tak zrejme zlacnejú.
S hypotékou nadol
ECB k rozhodnutiu prikročila aj napriek tomu, že inflácia v eurozóne je stále vysoká – okolo troch percent. Eurobanka to odôvodnila stavom ekonomiky eurozóny, ktorá je v súčasnosti zraniteľnejšia dôsledkami dlhovej krízy.
- znížila základnú úrokovú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu na jedno percento,
- oznámila, že bankám ponúkne neobmedzené úvery na tri roky. Chce tak zlepšiť ich likviditu a dôveru na trhu,
- odmietla dotovať MMF a navýšiť odkupovanie dlhopisov.
Na budúci rok preto zhoršila prognózy, podľa ktorých by mala spomaliť o 0,4 percenta, v najlepšom prípade by rástla len okolo percenta. Navyše ECB predpokladá, že slabá ekonomika stlačí infláciu nadol sama.
Na druhej strane nižší úrok môže zlacnieť hypotéky. Kupujúcemu nahráva do karát aj to, že realitný trh mrzne.
Nehnuteľnosti sa predávajú ťažšie, výber je naopak širší. Ak sa chcú predajcovia nehnuteľnosti zbaviť, sú nútení ísť s cenou nadol.
Podľa štatistík NBS ceny bytov klesli na úrovne spred štyroch rokov, ďalší pokles zrejme Slovensko ešte čaká.
„Krok ECB, samozrejme, môže zlacnieť hypotekárne úvery. Dôležitý však bude aj vývoj dôvery medzi bankami,“ tvrdí analytik UniCredit Bank Dávid Dereník. Ak si nebudú dôverovať, úverovanie sa spomaľuje.
Analytik VÚB Andrej Arady preto tvrdí, že rastúca neistota na trhu na sadzbu pôsobí skôr protichodne, teda jej dosahy kompenzuje.
Na pokles cien hypoték budú mať podľa neho väčší vplyv neštandardné opatrenia na podporu kapitálu bánk.
Neobmedzené úvery z ECB
ECB chce od januára bankám ponúkať dodatočnú likviditu, cez neobmedzené záchranné úvery na tri roky s nízkym úrokom. Chce nimi rozhýbať strnulý trh medzibankového financovania a dôveru medzi sebou.
ECB tak úvermi poskytne bankám dostatočný kapitál na dlhšie obdobie. Tie následne môžu cez úverovanie rozpumpovať slabú ekonomiku v eurozóne.
Zdroje im zároveň pomôžu lepšie sa vyrovnať s prísnejšími požiadavkami na kapitálovú primeranosť.
Draghi ustúpil aj od kolaterálu bánk, teda finančnej záruky, ktorú musia uložiť banky v ECB, aby od nej získali úver. Akcie bánk po tejto správe vyleteli nahor a trhy ovládol dočasný optimizmus.
Ten ochladol hneď po tom, ako Draghi odmietol návrh, podľa ktorého by ECB dotovala Medzinárodný menový fond. Ten mal za poskytnuté prostriedky skupovať dlhopisy eurozóny a upokojovať tak trhy.
„Nemali by sme sa snažiť obchádzať Lisabonskú zmluvu bez ohľadu na to, že ide o legálny právny trik,“ povedal.
Zmietol zo stola aj rozšírenie programu odkupu dlhopisov. Cieľom ECB je ich úplne obmedziť. Európske akcie ukončili deň s najväčšou stratou za posledné dva týždne.
