Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Odškodnenie 33-tisíc eur pre predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina je podľa sudcov Krajského súdu v Bratislave v poriadku, hoci ústavní sudcovia si v lete mysleli opak.
Ústavný súd povedal, že takáto výška nemajetkovej ujmy za článok Sudcovia, čo súdili za prejav viery, sa neospravedlnili z februára 2005 je neprimerane prísna.
Krajský súd jej prisúdením v roku 2009 podľa ústavných sudcov zasiahol do práv vydavateľa denník SME. Ten napriek tomu verdikt vo štvrtok zopakoval. Nebral do úvahy, že Harabin časť žaloby zobral späť.
„Nie je rozhodujúce, či išlo o jeden alebo viac výrokov. Podstatné je, v akom rozsahu došlo k zásahu do osobnosti navrhovateľa a či došlo k závažnému zníženiu jeho dôstojnosti,“ zdôvodnil krajský súd. Spor sa zrejme opäť skončí na Ústavnom súde.
Harabin nereagoval
Podľa právničky Evy Kovačechovej sa zdá, že ak krajský súd presvedčivo nevyargumentoval, prečo rozhodol inak ako Ústavný súd, tak je „jeho rozhodnutie nielen svojvoľné, nezákonné a nedostatočne odôvodnené, ale dokonca ignoruje záväzný právny názor Ústavného súdu v tejto veci“.
Harabin na rozhodnutie nereagoval. Na pojednávaní zdôrazňoval, že verdikt ústavných sudcov je svojvoľný. Vyzýval krajský súd, aby ho nerešpektoval. V podobnom duchu hovorila vo štvrtok aj jeho právna zástupkyňa Elena Ľalíková.
Sudkyňa, ktorá rozhodnutie Ústavného súdu vypracovala, sa podľa nej zrejme bojí médií, pretože je všeobecne známe, že tlač reaguje na rozhodnutia súdov. Odkiaľ Ľalíková vedela, kto rozhodnutie písal, nepovedala. Jej manžel je podpredsedom Ústavného súdu a bývalým Harabinovým spolupracovníkom.
Ľalíková sa aj vo štvrtok snažila krajský súd presvedčiť, že ujmu Harabina treba posudzovať aj podľa toho, ako dlho súdne konanie už trvá.
„Účastník konania sa musí vecou stále zaoberať, hoci by sa mohol venovať svojej rodine, športu a iným aktivitám,“ tvrdila.
Po uverejnení článku Harabin kariérne stúpol
Ústavný súd vytkol pri výške prisúdeného odškodnenia aj to, že Harabin po uverejnení článku profesionálne stúpol. Z radového sudcu sa stal minister spravodlivosti a neskôr predseda Najvyššieho súdu. „Sú to menované verejné funkcie, nezávislé na čitateľoch. Preto rozhodnutie Ústavného súdu považujeme za nenáležité,“ presviedčala krajský súd Ľalíková.
Právny zástupca denníka Sme Tomáš Kamenec v tejto súvislosti podotkol, že ak Harabinov kariérny postup nezávisí od médií, tak mu denník nemohol spôsobiť žiadnu ujmu. Zdôraznil tiež, že predsedovi Najvyššieho súdu nejde o morálnu satisfakciu, ale o peniaze. Predložil súdu viacero predžalobných výziev, ktoré Harabin adresoval za rôzne články rôznym médiám. Ani v jednej nežiadal ospravedlnenie, ale len finančné odškodnenie od 33-tisíc do 200-tisíc eur.
Článok Sudcovia, čo súdili za prejav viery, sa neospravedlnili sa venoval procesom vykonštruovaným ŠtB. Harabina sa týkala časť o františkánkom kňazovi Bystríkovi Cyrilovi Janíkovi, ktorého v 80. rokoch súdil ešte ako predseda senátu popradského súdu. Harabinov senát ho najskôr oslobodil, ale Krajský súd v Košiciach mu vec vrátil. Janík nakoniec dostal trest 28 mesiacov nepodmienečne.
