BRATISLAVA. Rozpočtové provizórium je napriek dohode a deklarovanej ochote vládnych strán podporiť rozpočet na budúci rok opäť v hre.
Dôvodom sú iniciatívy niektorých poslancov KDH, ktorí tvrdia, že rezort zdravotníctva je podfinancovaný a navrhujú zvýšiť platby za poistencov štátu. Práve s týmto odôvodnením minulý týždeň napríklad za rozpočet nehlasoval v gestorskom finančnom parlamentnom výbore poslanec za KDH Anton Marcinčin.
Minister financií Ivan Mikloš však v utorok vyhlásil, že ak by prešiel tento alebo akýkoľvek iný návrh, ktorým by sa zvýšil deficit nad plánovaných 4,6 % hrubého domáceho produktu, návrh rozpočtu stiahne z parlamentu a Slovensko bude v budúcom roku fungovať podľa rozpočtového provizória.
Pri provizóriu by bol nižší schodok
Zopakoval pritom, že takýto postup by bol tiež v rozpore s dohodou vládnych strán, že žiadna nebude predkladať návrhy, ktoré by zvyšovali deficit verejných financií.
"Pozmeňujúci návrh poslancov KDH, ktorý zvyšuje platby za poistencov štátu zo 4 % na 4,32 %, znamená zvýšenie deficitu o 94 mil. eur, teda o 0,1 až 0,12 % hrubého domáceho produktu. Nedopustím, aby sme rozbíjali verejné financie v týchto ťažkých časoch, a aby sme ohrozili dôveryhodnosť Slovenska," povedal na utorňajšej tlačovej konferencii Mikloš.
Podľa ministra je totiž lepšie mať provizórium, pri aplikácii ktorého počas celého roka by deficit dosiahol 4,4 % výkonu ekonomiky. "Provizórium so 4,4 % je lepší výsledok a signál ako schválený rozpočet s deficitom vyšším ako 4,6 %," dodal.
Zdravotníctvo dostalo viac
Mikloš zároveň tvrdí, že problémom slovenského zdravotníctva nie je nedostatok peňazí, ale problém nedostatočne efektívneho využívania zdrojov v tomto rezorte.
Na Slovensku ide totiž na zdravotníctvo väčší podiel verejných zdrojov ako v iných krajinách. Kým u nás skončí v zdravotníctve takmer pätina verejných zdrojov, v iných krajinách sa to podľa Mikloša pohybuje od 14 do 19 %.
Zdravotníctvo však podľa ministra napriek tomu dostane podľa rozpočtu v budúcom roku z rozpočtu ešte viac, ako sa predpokladalo v pôvodnom októbrovom návrhu. Celkovo by tak v zdravotníctve malo byť medziročne o 4,5 % verejných zdrojov viac.
Veľký test financovania dlhu príde v januári
Aktuálny slabý záujem o štátne bondy financovanie slovenského dlhu zatiaľ neohrozuje. Prvý veľký test podľa Mikloša príde koncom januára. Slovensko totiž bude musieť splatiť emisiu dvojročných bondov v sume takmer 900 mil. eur.
"Tie emisie, ktoré teraz boli neúspešné, alebo čiastočne neúspešné, neslúžia na akútne financovanie. Skôr mali slúžiť ako zásoba pre ďalší rok. Takže my sme schopní krátkodobým požičiavaním fungovať. Prvá väčšia emisia príde koncom januára," povedal na utorňajšej tlačovej konferencii Mikloš.
Súčasná situácia na finančných trhoch je však podľa ministra panikou a nezakladá sa na ekonomických fundamentoch. Dokazuje to aj nezáujem o dlhopisy ďalších krajín eurozóny.
"Momentálna situácia je tak neštandardná, že predpokladám, že dlhodobo udržateľná nie je a že nebude pretrvávať. Iste uznáte, že nie je normálne, ak si nevie požičať ani Nemecko, a že to je skôr už otázka paniky ako reálneho stavu týchto ekonomík," konštatoval minister.
Mikloš: Chceme patriť do jadra
Slovensko by malo podľa Mikloša mať záujem byť súčasťou prípadnej užšej spolupráce kľúčových krajín eurozóny. Otázne však podľa neho je, ako by táto užšia spolupráca vyzerala.
"Je pre nás zásadná otázka, či by sme medzi také krajiny patrili. Myslím si, že je v našom záujme medzi také krajiny patriť, aj keď to môže súvisieť s tým, aká forma a aká miera fiškálnej únie by bola s tým spojená," povedal na utorňajšej tlačovej konferencii.
Nech sa situácia vyvinie akokoľvek, isté podľa ministra je, že eurozóna nebude môcť fungovať tak, ako fungovala doteraz.
Dôkazom je aj to, že na financovanie dlhu si nedokážu požičiavať nielen predlžené krajiny, ale napríklad ani Nemecko. Nie je vylúčené ani to, že by nakoniec eurozóna skončila s nižším počtom krajín.
"Neviem, či sa táto téza týka aj počtu krajín, možno áno, ani to sa nedá vylúčiť. Ale celkom určite sa to týka mechanizmov a pravidiel," povedal.
Slovensko by preto podľa ministra rado videlo oveľa prísnejšie, tvrdšie a jednoznačne vynucované pravidlá, ktoré by nútili krajiny k rozpočtovej zodpovednosti. Ich nedodržiavanie by pritom mohlo viesť až k obmedzeniu rozpočtovej suverenity.