BRUSEL, BRATISLAVA. Najlepším dlhodobým riešením dlhovej krízy v eurozóne sú eurobondy, teda spoločné európske dlhopisy. Tvrdí to Európska komisia (EK) vo svojej analýze. Podrobnosti by mal prezradiť jej šéf José Manuel Barroso už v stredu.
Zmeny v úniovej zmluve
Spoločné eurobondy by tak podľa denníka The Financial Times nahradili národné dlhopisy a poskytli by krajinám dostatok prostriedkov na riešenie problémov.
„Zabezpečilo by sa refinancovanie členských štátov bez ohľadu na stav ich verejných financií,“ píše sa v analýze.
Eurobondy si však budú podľa EK vyžadovať zmeny v Lisabonskej zmluve, ktorých prijatie môže trvať roky. Navyše proti návrhu ostro vystupuje Nemecko. Návrhu vyčíta, že bude nútené ešte viac sa zamotať do problémoch zadlžených krajín.
Problémom je aj morálny hazard. „Je to spôsob na požičiavanie, ktorý by spočíval v tom, že zadlžené krajiny by si mohli na trhu požičiavať, koľko chcú za nízke úroky. Nikto by ich už neprinútil krajinu reformovať,“ tvrdí ekonóm Nicolas Véron z bruselského think tanku Bruegel. Ak by neprešiel pôvodný plán, Barroso má v zálohe ešte dva mierne pozmenené.
Prvým je podľa denníka Süddeutsche Zeitung vydávanie spoločných dlhopisov len do určitej výšky dlhu. Druhou možnosťou je limitované vydávanie eurobondov, za ktoré by spoločne ručili krajiny eurozóny podľa veľkosti ich HDP.
Komisia chce presvedčiť Berlín návrhom, ktorým by Európska únia mohla dohliadať na rozpočty európskych krajín a monitorovať ich ekonomickú situáciu.
Riešenie dlhovej krízy
Brusel chce upokojiť hlavne investorov na finančných trhoch, ktorí eurozóne vyčítajú, že stále nenašla dôveryhodné riešenie dlhovej krízy.
Financovanie cez štátne dlhopisy sa tak predražuje aj krajinám s najlepším ratingom. Trhy zneisťuje, že euroval nemá na záchranu eurozóny dostatočnú kapacitu.
„Jedným z riešení krízy sú naozaj eurobondy. Plus čiastočný presun rozpočtových kompetencií z národných na európske inštitúcie. Ide o hlbšiu integráciu,“ vysvetľuje pre SME nemecký ekonóm Enzo Weber.
Týždenník Time ponúka tri riešenia: najprv finančná injekcia zadlženej krajine, potom nevyhnutné úsporné opatrenia a štrukturálne reformy a v konečnej fáze dohľad nad rozpočtami krajín a ich prípadné trestanie za prekročenie stanovených dlhových stropov.
EK v stredu zrejme predstaví aj návrh eurokomisárky pre spravodlivosť Viviane Redingovej. Tá v rozhovore pre denník The Wall Street Journal navrhla „federálne hnutie“ podľa vzoru USA.
Chce, aby eurozóna mala v Medzinárodnom menovom fonde jednotný hlas. Získa tak v MMF väčší vplyv. Súhrnom hlasov 17 krajín má mať 20 percent.
Najsilnejšie USA dnes majú podiel 17 percent. „Eurozóna bude silnejšia. Bude hovoriť jedným hlasom,“ dodala.