MNÍCHOV. Komisia si je dobre vedomá odporu voči nim, predovšetkým zo strany Nemecka. Preto pripravila tri varianty emitovania eurobondov, ktoré by mali presvedčiť aj Berlín.
Podľa informácií nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung prezident EK José Manuel Barroso v stredu (23. 11.) predloží plán, ktorý obsahuje tri možnosti, ako by eurozóna mohla emitovať spoločné dlhopisy. Barroso počíta s tým, že aj nemecká kancelárka Angela Merkelová už musela prísť na to, že Európsky fond finančnej stability (EFSF) je nedostatočný na riešenie súčasnej krízy.
Vo štvrtok (24. 11.) majú o návrhoch komisie v Štrasburgu rokovať nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nový taliansky premiér Mario Monti, tvrdí denník. Lídri troch najväčších ekonomík eurozóny musia urýchlene nájsť riešenie krízy, ktorá ohrozuje existenciu spoločnej meny. Taliansku a Francúzsku sa totiž stále viac predražuje financovanie dlhov.
Podľa talianskych diplomatov Monti chce dôrazne podporiť spoločné dlhopisy. Už v máji 2010 ich v správe pre EK označil za kľúč k riešeniu terajších dlhových problémov a predchádzaniu budúcich kríz. Sarkozy sa zatiaľ nerozhodol pre eurobondy. Paríž skôr podporuje myšlienku, aby Európska centrálna banka (ECB) vo veľkom nakupovala dlhopisy štátov eurozóny, čím by im zlacnila financovanie na trhu. Nemecko odmieta spoločné dlhopisy rovnako ako masívnu intervenciu ECB.
EK tvrdí, že spoločné dlhopisy eurozóny sú nevyhnutné a prinesú "veľké" výhody. V štúdii uskutočniteľnosti projektu eurobondov, ktorú Barroso predstaví v stredu a ktorú má Süddeutsche Zeitung rovnako ako Financial Times k dispozícii, sa uvádza, že spoločné dlhopisy "by stabilizovali eurozónu, zvýšili by odolnosť finančného sektora voči turbulenciám a zlacnili by financovanie verejných dlhov". Európsky dlhopisový trh by sa zväčšil a stal by sa atraktívnejší pre investorov z celého sveta. Eurobondy by predovšetkým "zabezpečili refinancovanie všetkých členských štátov bez ohľadu na stav ich verejných financií".
Komisia varuje, aby sa európski politici nespoliehali na to, že euroval (EFSF) zachráni zadlžené štáty eurozóny. "Nemôžeme donekonečna zvyšovať kapacitu tohto fondu," píše sa v správe EK. Experti dokonca počítajú so znížením úverovej kapacity EFSF z terajších 440 miliárd eur, ktorá môže klesnúť, ak sa zhorší rating niektorej z trojáčkových krajín, garantujúcich dlhopisy eurovalu.
V prípade eurobondov prichádzajú do úvahy tri varianty. Prvá možnosť počíta s úplným nahradením dlhopisov jednotlivých štátov eurobondmi, za ktoré by ručila eurozóna. Správa komisie priznáva, že toto riešenie by vyžadovalo rozsiahle zmeny úniových zmlúv a jeho implementácia by mohla trvať roky. Navyše, Nemecko je radikálne proti takémuto rozsiahlemu zjednoteniu štátnych dlhov. Berlín argumentuje tým, že by to znížilo tlak trhu na konsolidáciu verejných financií v zadlžených krajinách. Slabé ekonomiky by sa tak "priživovali" na vysokej úverovej bonite Nemecka.
Predstavitelia komisie však veria, že Nemecko by mohli presvedčiť striktné pravidlá týkajúce sa výdavkov jednotlivých štátov. Sprísnenie fiškálnych pravidiel a výrazné zvýšenie kompetencií EÚ v tejto oblasti je podmienkou emitovania spoločných dlhopisov. Jednou z možností je, že EÚ by musela schváliť rozpočty všetkých štátov eurozóny a v prípade, že by sa niektorá z krajín dostala do problémov, mohla by sa dostať pod správu na to určených európskych inštitúcií.
Očakáva sa, že Barroso v stredu predloží aj opatrenia na zvýšenie dohľadu nad rozpočtami členov eurozóny, ktoré by mohli byť implementované okamžite. Podľa návrhu by vlády eurozóny museli poslať rozpočty do Bruselu na hodnotenie ešte predtým, než sa dostanú do národných parlamentov.
Ďalšie dve možnosti emitovania eurobondov sú podľa EK schodnejšie a dajú sa rýchlejšie zrealizovať. Druhou možnosťou je, že eurozóna by emitovala spoločné dlhopisy len do určitej výšky dlhu. Podľa poslednej možnosti by jednotlivé krajiny vydávali v obmedzenom množstve spoločné dlhopisy, za ktoré by - podľa veľkosti svojich ekonomík - ručili štáty eurozóny.
Informovali o tom Süddeutsche Zeitung a Financial Times.