Bytčánek: Finančné trhy rýchlo reagujú aj na klebety

Ak by si Slovensko do konca roka nedokázalo požičať, nebol by to problém. Bolo by však dobré, keby sme si do marcových volieb požičali miliardu, hovorí riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity DANIEL BYTČÁNEK.

Daniel Bytčánek (44) je riaditeľom Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity od jej vzniku vo februári 2003. Predtým pracoval osem rokov v bývalej Poľnobanke a dva roky v Slovenskej sporiteľni na oddelení treasury.(Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA)

V pondelok si Slovensko chcelo požičať 100 až 150 miliónov eur. Prečo?

„Táto aukcia bola súčasťou dlhodobého programu pôžičiek. Program zverejňujeme každý rok v decembri na celý rok dopredu. Išlo o štandardne plánovanú aukciu v priebehu roka.“

Kedy vám už bolo jasné, že bude problém a záujem o naše dlhopisy nebude dostatočný?

„Až počas aukcie. My sme nejaké indikácie o tom, že by bol dopyt taký slabý, nemali. Tento typ dlhopisu s pohyblivou úrokovou sadzbou je dlhodobo žiadaný domácimi a regionálnymi investormi. Dlhopis bol viac-menej ušitý na mieru investorom.“

Robí sa pred takou aukciou prieskum, či je vôbec o dlhopisy záujem?

„Nejaký detailný nie. Investori a banky to nemajú radi. V minulosti sa to robilo.“

Nemali sme vtedy euro. Bolo to preto?

„Boli to staré časy, pred 10 až 15 rokmi boli aukcie ešte v Národnej banke Slovenska. Banky boli na to citlivé, nerady odpovedali. Dokonca sa stávalo, že odpovedali nepravdivo. Prieskum nerobíme, ale samozrejme v komunikácii s trhom sme. Nikto a nič nám neindikoval, že by záujem o dlhopisy nebol. Za neúspechom aukcie nebol slovenský kredit alebo to, že by to bol zlý dlhopis ponúkaný v nevhodnom čase. Hlavným dôvodom, prečo emisia zlyhala, je celková situácia v Európe. Odštartovalo to pred pár týždňami Taliansko, vidíme, čo sa deje v Slovinsku. Všetky okolité krajiny, dokonca aj Rakúsko, mali buď problém s predajom dlhopisov, alebo prirážky na ich dlhopisy šli v poslednom čase hore. Dokonca aj krajinám, ako sú Fínsko a Holandsko, čo sú najspoľahlivejší dlžníci v Európe, možno hneď za Nemeckom.“

Budú nám teraz tieto peniaze z pohľadu financovania štátu chýbať?

„Význam tejto aukcie na financovanie dlhu je relatívne malý. Váha 100 až 150 miliónov eur nie je rozhodujúca na financovanie štátu. Za rok je 23 aukcií, predávajú sa syndikované dlhopisy.“

Keď sa hovorí, že Gréci potrebujú 8 miliárd do polovice decembra, lebo im dôjdu peniaze, na čo všetko im vlastne budú chýbať?

„Nevedia pokryť to svoje cash flow, teda nevedia hradiť svoje záväzky, ktoré majú.“

To znamená, dôchodky, sociálne dávky, platy štátnych úradníkov?

„Všetko. Celé cash flow a splácanie dlhu je jeho časťou. Je len otázka, ktorá položka príde v tom cash flow skôr, či akurát nemajú na zaplatenie dôchodkov, či neplatia úroky veriteľom.“

Neúspešná aukcia nie je vo všeobecnosti nič výnimočné. Ale v čom je ten rozdiel?

„V minulosti to bola domáca záležitosť, jednoducho sa v našej aukcii nestretol dopyt s ponukou. Investori niekedy menia svoje plány aj pomerne náhle. Ak netrafíte náladu investorov, tak sa jednoducho stane, že oni chcú dlhopisy s kratšou splatnosťou a vy im ponúkate dlhšie a dopyt v aukcii je potom malý. Ale pondelňajšia aukcia hovorí o európskom kontexte, čo je kvalitatívne iná situácia a problém presahuje slovenské hranice. Moja najväčšia obava je a bol by som šťastný, keby sa nikdy nenaplnila, aby sa dlhová kríza postupne nepreliala do bankovej krízy.“

Ukázalo sa v pondelok aj to, že ak banky chcú kupovať dlhopisy, sú to skôr nemecké, americké a že šetria kapitál?

„Tak by som to celkom nevidel. Investori sú podstatne opatrnejší ako v minulosti. Je pravda, že šetria kapitál a optimalizujú svoje bilančné hodnoty ku koncu roka.“

Plánujeme si v tomto roku ešte niečo požičať?

„Kalendár aukcií je stále platný. Neplánujeme ho podstatným spôsobom meniť. Aukcie by mali byť dve v tomto mesiaci a asi dve v decembri, s tým, že okrem dlhopisov chceme predať aj štátne pokladničné poukážky. Uvidíme, aký bude dopyt a podľa toho sa zariadime.“

Aký je plánovaný objem, ktorý by ste chceli predať?

„Máme predstavu, že do konca roka predáme približne pol miliardy, ale všetko bude závisieť od situácie na trhu a vôle investorov. Nešťastie krízy je aj v tom, že je záver roka, keď investori finalizujú svoje predstavy o investíciách v danom roku. Zatvárajú svoje pozície, banky dolaďujú bilančné sumy. Nejde o nejaké investičné eldorádo v závere roka.“

Ak by sme si do konca roka teoreticky nedokázali požičať pol miliardy eur, bol by to už problém?

„Nepovažujeme to za problém. Peňažné toky štátu sú pokryté do konca roka štandardne, aj deficit a financujeme sa priebežne.“

Kto vlastne kupuje naše dlhopisy?

„Približne dve tretiny investorov pochádzajú zo Slovenska. Tretina sú investori z celej Európy. Najväčšia časť sú tradične po nemecky hovoriace krajiny, najmä Nemecko a Rakúsko, potom Veľká Británia, Benelux, Francúzsko, Taliansko.“

Zmenila sa za tie roky štruktúra investorov?

„Mení sa postupne. Kým naša agentúra ešte neexistovala, iba desať percent dlhu sa krylo v zahraničí cez takzvané eurobondy, prípadne úvermi, kde veriteľmi boli zahraničné právnické osoby, najmä banky. Slovensko bolo sebestačné v zmysle krytia slovenského dlhu. V súčasnosti je pomer približne 35 ku 65. Na konci roka, aj v závislosti od výsledkov aukcií, dosiahne pravdepodobne úroveň niekde 40 ku 60. To znamená, že približne dve tretiny dlhu sa financujú doma, tretina v zahraničí. Tým, že v posledných rokoch rástol dlh približne o štyri miliardy ročne o nový deficit, je stále väčšia potreba ho predávať v zahraničí.“

Kto mal v pondelok záujem o tých 13 miliónov eur?

„Šlo o domácich investorov.“

V pondelok ste ponúkali dlhopisy s plávajúcim úrokom naviazaným na 6-mesačný euribor. Je to výhodnejšie pre nás ako fixný úrok?

„Plávajúci kupón, resp. meniacu sa úrokovú sadzbu preferuje určitá skupina investorov a na trhu, či už na slovenskom, alebo v okolitých krajinách, nie je momentálne v ponuke. Keď sme tieto dlhopisy predávali v minulosti, boli jedny z najlepšie predateľných.“

Keď je nejaká aukcia, čo rozhoduje o tom, že výnos napríklad 4,1 percenta je pre nás ešte akceptovateľný, ale 4,2 percenta už nie?

„Vplýva na to viac faktorov. Ten základný je potreba zdrojov v danom období. Nemyslím tým konkrétny týždeň, ale štvrťrok, polrok. Druhý dôležitý faktor je porovnanie ceny, ktorá sa ponúka v aukcii, s trhovou úrokovou sadzbou. To považujeme za kľúčové. Po tretie, prostredníctvom aukcií aj komunikujeme s trhom. To znamená, dávame trhu signál, kde sme schopní akceptovať výnosy zo štátnych dlhopisov. Sú situácie, že akceptujeme nižšiu úrokovú sadzbu, ako je v danom momente trhová. Trhu dávame najavo, že nie sme ochotní platiť ani trhovú úrokovú sadzbu. V dobrých časoch to býva úplne bežné, že pritlačíme investorov a sme ochotní ponúknuť nižšie výnosy.“

Teraz to zrejme neplatí.

„Teraz je to minimálne diskutabilné. Ak ten dlhopis už bol raz ponúkaný, a my ho chceme ďalšou aukciou znova predávať, teda emitovať ďalšie nové kusy toho istého dlhopisu, tak sledujeme, ako sa vyvíja jeho cena na sekundárnom trhu. Vlastne porovnávame cenu tohto dlhopisu s ponukami v aukcii a zohľadňujeme nejaký trend. Pozorne sledujeme, ako sa úrokové sadzby vyvíjajú, či je tam nejaký trend poklesu, rastu a podľa toho sa správame aj v aukcii.“

Je otvorený dlhopis výhodnejší, ako vydať emisiu úplne nových dlhopisov?

„V minulosti, keď agentúra neexistovala, ministerstvo financií malo politiku, zjednodušene povedané, čo aukcia, to nový dlhopis. Celé portfólio bolo rozdrobené a tento systém znižoval dopyt v konkrétnych aukciách, lebo sa niekedy vo výnimočných prípadoch stávalo, že celú emisiu kúpil jeden investor. Snahou bolo tiež zlepšiť likviditu, teda obchodovanie s dlhopisom na sekundárnom trhu, a to nedosiahnete iným spôsobom, ako keď je dlhopis prirodzene umiestnený medzi viacerých investorov. Dôležitým míľnikom je integrácia krajiny z pohľadu zavedenia eura. Existujú nejaké trhové štandardy. Považujeme za optimálne, aby jedna emisia mala hodnotu tri miliardy eur. Aby sme dosiahli trojmiliardovú hodnotu, musíme kombinovať predaj prostredníctvom syndikátu, predaj cez aukcie a približne za obdobie jedného roka, dvoch sme schopní nazbierať hodnotu troch miliárd eur a mať takzvanú benčmarkovú emisiu. Je to základná, porovnávacia emisia s inými krajinami a emitentmi. Štandardne sa benčmarky vydávajú na päť, desať, pätnásť i viac rokov.“

Čo rozhoduje o tom, či si ideme požičať peniaze na pol roka, päť rokov, desať rokov?

„Kľúčovým dokumentom pre naše správanie je Stratégia riadenia štátneho dlhu. To je dokument, ktorý pripravuje ministerstvo financií v spolupráci s našou agentúrou. Hovorí, ako by sa mal v najbližšom období riadiť dlh. Predkladá sa vláde, ak ho schváli, dokument funguje ako súbor základných pravidiel, ako sa má riadiť dlh. Tam sú stanovené jednotlivé parametre a cieľové hodnoty stratégie, ako riadiť dlh, resp. jeho krytie.“

Čo sa kryje dlhopismi do jedného roku, teda štátnymi pokladničnými poukážkami (ŠPP)?

„Kedysi bol systém taký, že pokladničné poukážky sa používali výhradne na krytie deficitu štátneho rozpočtu. Zavedením systému Štátnej pokladnice počas reformy v rokoch 2002 až 2004 význam ŠPP postupne poklesol. Využívame zdroje zo Štátnej pokladnice, v ktorej musí mať účet každá rozpočtová organizácia, a tie primárne používame na krytie deficitu. Celková hodnota vydaných poukážok v priebehu rokov postupne klesala. Aj v súčasnosti na trhu ponechávame pomerne malé portfólio poukážok. Momentálne sa nedá povedať, čo sa čím kryje. Dlh sa kryje zo zdrojov, ktoré sa získajú z predaja ŠPP, štátnych dlhopisov, z úverov, ktoré má Slovenská republika a sú tu aj zdroje zo Štátnej pokladnice.“

V budúcom roku si máme požičať približne 8 miliárd eur. Čo je to za číslo, čo všetko kryje?

„Existujúci splatný dlh v danom roku a deficit, ktorý vzniká deficitným hospodárením štátneho rozpočtu.“

Ako sa dá tých osem miliárd rozdeliť medzi tieto položky?

„Ak bude deficit v roku 2011 v hodnote 3,8 miliardy eur a deficit v roku 2012 do 4,6 percenta HDP, potreba pre budúci rok bude približne 7,9 miliardy. Pred tým, ako padla vláda, a keď bolo ešte reálne, že prejdú nejaké reformné opatrenia v rámci rozpočtu, sme tú potrebu odhadli na 7 až 7,2 miliardy. Tým, že neprešli niektoré reformné opatrenia a očakávajú sa výpadky v daniach v hodnote 690 miliónov eur, tak toto číslo musíme pridať k financovaniu na budúci rok.“

Tých 8 miliárd si nebudeme naraz požičiavať. Máte už rozplánované, ako sa to urobí?

„Určite, to plánujeme niekedy aj rok dopredu. Len sú tam zatiaľ tri neznáme. Prvá je rozpočet, druhá neznáma je situácia po voľbách, ako sa nová vláda postaví k verejným financiám. Nechcem zachádzať do politiky, ale v tomto prípade sa to úplne nedá. Teda nové programové vyhlásenie a postoj novej vlády k znižovaniu deficitu a konsolidácii je druhý kľúčový moment a tretí, asi najdôležitejší, je situácia na finančných trhoch.“

Je pravda, že do volieb si budeme musieť požičať nejakú väčšiu sumu, napríklad dve miliardy eur?

„Bude stačiť aj miliarda. Bolo by dobré si požičať, ale ak to nebude možné, budeme postupovať iným spôsobom.“

Ako?

„Najmä prostredníctvom aukcií a jednoducho tú splátku rozložíme.“

Budete robiť častejšie a menšie objemy pôžičiek?

„Áno.“

Tým eliminujete riziko, aby veľmi nevyskočili úrokové náklady?

„Áno, aj keď úrokové náklady v tomto prípade nehrajú nejakú podstatnú úlohu. Na to, aby som vedel odpovedať na vašu otázku, by som musel poznať odpoveď, či sa v januári bude dať vstúpiť na finančný trh v Európe s nejakou štandardnou emisiou. Veľa krajín potrebuje ísť na trh a potrebuje sa financovať. To sú desiatky miliárd eur, ktoré sa musia ľudovo povedané otočiť v prvom štvrťroku a v prvom polroku. Celoeurópske riešenie problému je preto úplne kľúčové. Teoreticky sme uvažovali, že ešte aj v tomto roku by sa dalo vstúpiť na trh. Nastali však problémy Talianska a v našom prípade asi z pohľadu riadenia dlhu v najnevhodnejšom momente padla vláda. Len s veľkou fantáziou si viem predstaviť horší moment, ako teraz pád vlády v súčasnom európskom kontexte.“

Vy máte niekde vzadu v hlave aj to, že je tu nejaký euroval? Má už zmysel o ňom uvažovať?

„Nie, v našom prípade určite nie.“

A kedy by bolo?

„Odpovedzte mi na otázku, či budú v budúcom roku fungovať finančné trhy a ja vám odpoviem, či budeme potrebovať niekedy euroval. Ja verím tomu, že nie. Nechcem robiť nejakú neprirodzenú reklamu Slovensku, ale finančné trhy napriek všetkým tým problémom, ktoré sú všade v Európe, stále nejakým spôsobom oceňujú, čo Slovensko dokázalo, že je to spoľahlivý dlžník a zodpovedne sa správajúca krajina a ekonomika. Nevidíte žiadne turbulencie slovenských dlhopisov, keď to porovnáte napríklad so Slovinskom, s kýmkoľvek. Nemáme problém s financovaním dlhu. Portfólio je nastavené úplne optimálne, je to výsledok dlhoročnej práce. S finančnými trhmi doma i v zahraničí komunikujeme štandardne, na dobrej úrovni. Len je dôležité, aby sme si to sami nepokazili. Je potrebné sa zodpovedne postaviť k rozpočtu a je potrebné budúci rok ďalej pokračovať v rozumnej hospodárskej politike, ktorá vyúsťuje do znižovania deficitu a konsolidácie verejných financií.“

Sme však súčasťou nejakého regiónu. Slovincom rastú výnosy, Maďarom hrozí nižší rating. Rozoznáva to aj obchodník v Londýne, neberú nás ako jeden región a neškodí nám to?

„Dlhé roky sme boli len súčasťou regiónu s tým, že skôr prevažovali negatíva. Akákoľvek zmena vo väčšej krajine v našom regióne sa okamžite pomerne dramaticky premietla u nás, lebo malá krajina je vždy zraniteľnejšia a na finančných trhoch to platí rovnako. Jedna z pozitívnych stránok, ktoré priniesla kríza, ak sa vôbec dá o nich hovoriť, je tá, že sa začalo rozlišovať medzi krajinami. Pokiaľ pred tromi až piatimi rokmi sme boli bez rozlišovania na jednej lodi s Maďarskom, Poľskom, Českom, niekedy aj s Rumunskom a Bulharskom, dnes investori presne vedia, kde je Slovensko, ako sa správa, kam smeruje. Veľmi nám pomohla úplná integrácia krajiny a prijatie eura. Keď to mechanicky porovnávame s Českou republikou, mali sme v určitých obdobiach nižšie rizikové prirážky, boli aj obdobia, keď sme mali lepší imidž na trhoch ako oni. Momentálne je euro z tohto pohľadu, ale nehovorím o reálnej ekonomike, príťažou. Česi majú lepší rating a investori oceňujú, že majú českú korunu. Z nevýhody sa stala malá výhoda.“

Keď hovoríte, že euro je na trhoch skôr príťažou, nie je lepšie urobiť nejakú dolárovú emisiu alebo vo švajčiarskych frankoch?

„Dlhé roky sme sa usilovali, aby sme čo najviac zjednodušili dlhopisové portfólio. Kedysi v ňom boli dolárové záväzky, záväzky v slovenskej a českej korune, v eurách, predtým aj v markách, jenoch. Čo vám napadne, to sme pomaly mali v portfóliu. Tým, že krajina je súčasťou eurozóny a jej kľúčoví obchodní partneri sú s výnimkou možno Česka v eurozóne, je prirodzené, že dlhopisové portfólio je v mene euro. Riadenie dlhu sa neuveriteľným spôsobom zjednodušilo. Prinieslo nám to úsporu nákladov a znížilo riziká. Dlhová kríza v eurozóne však opäť otvára otázku, či sa nefinancovať aj mimo eurozóny. Mnohé krajiny to tak robia. V budúcnosti budeme určite uvažovať aj o emisii napríklad v amerických dolároch alebo v iných menách. Emisia môže priniesť aj záujem investorov o investície do reálnej ekonomiky.“

Plánujete to už aj budúci rok?

„Opäť by som potreboval poznať odpoveď na otázku, či v januári budú fungovať európske finančné trhy.“

V akej budúcnosti to teda plánujete?

„V horizonte jedného až troch rokov.“

Už ste spomínali sekundárny trh, na ktorom investori obchodujú s už vydanými dlhopismi. Kde všade sa môže obchodovať s našimi dlhopismi?

„V minulosti sme mali dva takmer nezávislé trhy. Jeden bol trh domácich štátnych dlhopisov, ktoré boli takmer výhradne vydávané v aukciách štátnych dlhopisov. Sekundárnym trhom bola buď Burza cenných papierov, alebo neregistrovaný sekundárny trh cenných papierov. Druhým do značnej miery izolovaným trhom bol sekundárny trh eurobondov. Ide o emisie, ktoré sme vydali v mene euro, držali ich investori z celej Európy a takisto sa obchodovali aj na neregistrovanom trhu cenných papierov. Jednoducho povedané, investor A zavolal investorovi B, že chce predať dlhopis. Pokiaľ sa dohodli, zrealizovali obchod. Usilovali sme sa o to, aby postupne vznikol jeden trh slovenských štátnych dlhopisov. Do značnej miery sa nám to podarilo. Slovenské dlhopisy, ktoré vlastní investor z Francúzska alebo Veľkej Británie, sú registrované v Bratislave v Centrálnom depozitárovi cenných papierov, sú kótované na našej burze. Snaha je taká, aby boli čo najlepšie podmienky na sekundárnom trhu, aby sa zlepšila likvidita, to znamená možnosť predaja a kúpy dlhopisu počas jeho životnosti.“

Čo znamená v tejto súvislosti informácia, že napríklad Taliansku stúpli výnosy 10-ročných dlhopisov na sekundárnom trhu nad sedem percent? Čo je to za signál pre domácu vládu, pre investorov?

„Je to negatívny signál. Pre Taliansko by podľa jeho ratingu bola prirodzená trhová úroková sadzba pri 10-ročných dlhopisoch možno na úrovni 4,5 maximálne 5 percent. Taliansko malo donedávna veľmi podobný rating ako Slovensko. Ak úroveň týchto sadzieb prekročí krátkodobo, nič sa nedeje. Môže to byť výsledkom aktuálneho dopytu a ponuky na trhu, prípadne reakcia na negatívnu informáciu. Pokiaľ úroky dlhopisov rastú kontinuálne, je tam nejaký jasný trend a prekročia prirodzenú hranicu, čo je v tomto prípade z môjho pohľadu maximálne 5,5 percenta, hovorí to už o tom, že sa niečo deje. Ak to dosiahne úroveň až sedem percent, teda rastie riziková prirážka, finančné trhy indikujú, že niečo nie je v poriadku a tí, ktorí sú za to zodpovední, väčšinou politici, by mali začať konať.“

Signalizuje tých sedem percent pre taliansku vládu, aby teraz určite nešla na trh?

„Takto by som to nepovedal. Každá krajina sa musí financovať. Je len málo krajín na svete, ktoré majú minimálny alebo žiadny dlh. Signál nejsť na trh platí vtedy, keď ide o krátkodobý výkyv. Ak sú úrokové sadzby dlhodobo na siedmich percentách, hovorí to o nejakom negatívnom trende. Pokiaľ sa krajina musí financovať, musí akceptovať tieto úrokové sadzby. Sekundárny trh vlastne indikuje emisie do budúcna.“

Platí teda, že ak by si šla talianska vláda teraz na trh požičať, bol by výnos novej emisie zhruba toľko, ako sa obchodujú dlhopisy s rovnakou splatnosťou na sekundárnom trhu?

„Približne áno.“

O akej odchýlke hovoríme? Desatina, dve, pol percenta?

„Závisí to od konkrétneho dopytu a ponuky pri danej emisii. Treba tiež počítať s likviditnou prirážkou, ktorá hovorí o tom, že novo vydaný dlhopis je automaticky drahší pre emitenta ako trhová úroková sadzba na sekundárnom trhu. Jednoducho ten, kto kupuje dlhopisy na primárnom trhu, ide do rizika, že ich nebude môcť desať rokov predať a bude ich musieť držať vo svojom portfóliu, tak si vypýta takzvanú likviditnú prirážku. Kedysi bola 0,03 až 0,05 percenta, v súčasnosti je to aj 0,3 percenta, prípadne väčšia. Automaticky tak dlhopis, ktorý je vydaný na primárnom trhu, je pre emitenta drahší ako cena na sekundárnom trhu.“

Keď sa hovorí o panike na dlhopisových trhoch, hovorí sa aj o výpredajoch dlhopisov. Investori sa zbavujú talianskych, portugalských dlhopisov. Kto ich vlastne okrem Európskej centrálnej banky teraz kupuje? Veľké investičné domy?

„Kupuje ich ten, kto je ochotný akceptovať toto riziko s vidinou väčšieho výnosu, ale to nefunguje v štádiu paniky. Štádium paniky sme v Európe, dá sa povedať ešte nemali, aj keď to často tak vyzerá. Výpredaje nastanú pri akejkoľvek väčšej alebo dôležitejšej negatívnej správe a je jedno, o akú krajinu alebo emitenta ide. Máme z nedávnej minulosti skúsenosti, že sa na trh dostala ničím nepodložená klebeta, ktorá sa ukázala ako úplne nepravdivá.“

Hovoríte o údajnom znížení ratingu Francúzska?

„Aj o Nemecku napríklad. Pred pár rokmi by si ten, kto spúšťa takýto výpredaj, overoval svoje informácie možno týždeň alebo mesiac a analyzoval by a získaval informácie dostupným spôsobom a až potom by nastal výpredaj. Dnes sú všetci takí precitlivení na akékoľvek informácie na finančných trhoch, že reagujú v priebehu niekoľkých minút. Nie je čas na overovanie informácií. O deň sa ukáže, že informácia nebola pravdivá a hneď začnú skupovať dlhopisy naspäť, ktoré sami predali.“

Čo by sa muselo stať, aby Európska centrálna banka začala nakupovať naše dlhopisy?

„Slovensko nie je významná krajina eurozóny, ani z pohľadu sily ekonomiky, ani z pohľadu veľkosti dlhu. Neviem si takú situáciu viac-menej ani predstaviť. Keď porovnáme celý slovenský dlh, ktorý bude na konci roka približne na úrovni 30 miliárd eur s dvoma biliónmi eur Talianska, to je ako kvapka v mori. Slovensko nie je, našťastie, vystavené takémuto tlaku, či už na sekundárnom, alebo na primárnom trhu.“

V každom prípade aj vaša agentúra vstupuje na sekundárny trh a skupuje naše dlhopisy.

„Veľmi výnimočne.“

Kedy?

„Napríklad pred dvoma týždňami sme uskutočnili spätný nákup dlhopisov. Ide o dlhopisy, ktoré majú splatnosť v januári. Vstúpili sme na sekundárny trh a odkúpili ich aukčným spôsobom. Splatili sme náš dlh skôr za trhovú úrokovú sadzbu.“

Financovali ste to z nejakých prebytkov?

„Udržiavame, samozrejme, nejakú rezervu. Časť dlhopisov, ktoré končia v januári, sme skúpili už v novembri. Má to svoje výhody pre obidve strany, inak by k obchodu nedošlo. Aj bankám vyhovuje, že predajú dlhopis pred splatnosťou a nám vyhovuje, že nemusíme zbytočne dlho držať hotovostnú rezervu a záväzku sa zbavíme skôr.“

Koľko si v tomto roku požičiame dokopy?

„Pôvodný plán bol na úrovni takmer 8 miliárd eur. Suma bude určite menšia, lebo deficit bude menší ako plánovaných 3,8 miliardy eur. Preto potrebujeme aj menej peňazí. Reálne sme však tento rok nepotrebovali až toľko peňazí. Chceli sme získať peniaze na krytie záväzkov napríklad v budúcom roku v máji. Emisiu sme plánovali na jeseň. Keď si pozriete, kedy padla vláda a kedy sme plánovali emisiu, je tam rozdiel asi jeden týždeň. Tohtoročné financovanie tak bude pod siedmimi miliardami.“

Kedy by si Slovensko nemuselo vôbec požičiavať?

„Prvá základná podmienka je minimálne vyrovnaný rozpočet. Aj vtedy by sme si museli požičiavať na existujúce záväzky, ktoré sú najďalej z dlhopisového portfólia až v roku 2026 a z úverového ešte ďalej. Nemuseli by sme si požičiavať vtedy, ak by štátny rozpočet pravidelne generoval prebytky každý rok, ktoré by sa postupne používali na znižovanie existujúceho dlhu. Až by došiel deň D v ďalekej budúcnosti, keď by už prebytky rozpočtu naakumulovali také zdroje, že by sme splatili celý štátny dlh. V najbližších 20 rokoch to nie je reálne.“

NBS má v portfóliu napríklad nemecké dlhopisy. Spolupracujete s ňou?

„Nie.“

Ako vlastne vaša agentúra funguje?

„Fungujeme skoro ako banka bez licencie. To znamená, že to naše správanie je veľmi podobné komerčnej banke, akurát nesledujeme komerčné ciele. Neexistujú u nás špekulácie a tvorba zisku. Sme na opačnej strane. Znižujeme náklady v prípade rozpočtu, znižujeme výdavky spojené s dlhom pri určitej miere rizika, ktorú sa snažíme optimalizovať.“

Slovincom teraz výrazne vyskočili výnosy. Vy s nimi nejako komunikujete?

„Máme veľmi dobrú komunikáciu i spoluprácu s krajinami V 4 a so Slovincami. Pravidelne sa stretávame, vymieňame informácie. V pravom zmysle slova nie sme konkurenti, čiže tam nie je dôvod nebaviť sa aj otvorene o mnohých veciach.“

Znamená to, že si napríklad poviete, že nepôjdete v rovnaký deň na trh?

„Presne tak.“

Ale Maďari šli v pondelok na trh.

„Aukcie sú iná vec. To je niečo pravidelné. Aukcia v jeden deň nie je problém. Harmonizovať sa to nedá. V Európe je veľa emitentov. Navyše my sme šli na náš trh a oni šli na svoj. Skôr je to otázka veľkých syndikovaných emisií a tam sa koordinujeme. Stalo sa nám, že sme sa s Českou republikou stretli v priebehu desiatich dní na trhu a nebolo to dobré.“

A aké sú dobré odstupy? Dvojtýždňové?

„Minimálne tie dva týždne, ale optimálny je aspoň mesiac, lebo máme podobnú štruktúru investorov. Oni často ani nerozlišujú, či je to Slovensko, alebo Česko. Je to pre nich podobný kredit, podobné riziko, podobné výnosy. Stáva sa nám, že sa pýtajú, prečo idete teraz na trh, však my sme už kúpili český dlhopis. Keby sme vedeli, že idete aj vy, necháme si priestor v portfóliu. Chceme aj slovenský a naopak. Nejaká tá prirodzená koordinácia je dobrá.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  3. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  4. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  5. Top First moment dovolenky na leto 2018
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  7. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  8. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  9. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  1. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  2. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  3. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  4. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  5. Ako sa zmenili autá za štvrťstoročie?
  6. Accessible Urban Living
  7. RPSP – A good intention ruined by execution
  8. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  9. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  10. Riešenia pre hnedú planétu
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 10 903
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 6 049
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 3 915
  4. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 3 050
  5. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 246
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 853
  7. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 1 764
  8. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 510
  9. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová 1 376
  10. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 274

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Róbert Bezák: Radi počúvame, ako niekto vyrieši naše problémy

Možno je to taká diagnóza spoločnosti, že je schopná si kohokoľvek zvoliť. Som z toho smutný.

DOMOV

Rok 1993: Republiku krstili šampanským, ale mnohí rýchlo vytriezveli

Slovensko zápasilo so starými problémami.

DOMOV

Dobré ráno: Amerika môže odštartovať novú vojnu

Amerika môže v regióne zničiť mierové snahy.

Neprehliadnite tiež

Apple kupuje aplikáciu na rozpoznávanie hudby

Kúpna cena nebola zverejnená.

Minister Érsek stiahol Informačný systém výstavby

Systém mal za cieľ digitalizovať proces stavebného aj územného povoľovania

Na zvýšenie úrovne informatizácie pôjde 92 miliónov eur

Podľa rezortu financií existujú riziká pre prínosy projektu, ale nemali by ohroziť návratnosť.

Matečná získala v Bruseli podporu na posilnenie postavenia poľnohospodárov

Pre Slovensko bola podstatnou témou aj otázka nekalých obchodných praktík.

Európski ministri označili daňovú reformu USA za diskriminačnú

Navrhovaná spotrebná daň by porušovala pravidlá Medzinárodnej obchodnej organizácie.