AKTUALIZOVANÉ V SOBOTU 11:31

Radičová pripúšťa nutnosť rozdelenia eurozóny

Slovenská premiérka pre agentúru Reuters povedala, že pre niektoré krajiny eurozóny by pravdepodobne bolo lepšie z menovej únie odísť, ak nedokážu zrealizovať nevyhnutné reformy.

Slovensko má podľa Radičovej záujem zostať súčasťou eurozóny, aj keby z nej iní odišli.(Zdroj: TASR)

Najväčšou chybou európskych politikov bolo podľa slovenskej premiérky Ivety Radičovej, že neboli úprimní k občanom.

LONDÝN. Pre niektoré členské štáty by zrejme bolo lepšie opustiť eurozónu, ak nedokážu zrealizovať potrebné reformy, povedala v piatok (11. 11.) v rozhovore pre agentúru Reuters slovenská premiérka Iveta Radičová. Dodala, že rozdelenie vo vnútri eurozóny už "de facto" existuje.

Radičová uviedla, že vlády niektorých vysoko zadlžených krajín klamali svojim obyvateľom a svojim európskym partnerom, čo bolo jedným z hlavných dôvodov terajšej krízy. Záchrana eurozóny je podľa Radičovej pre Slovensko aj ostatné členské krajiny životne dôležitá, vyžaduje to však bolestivé rozhodnutia.

Reuters pripomenul, že Slovensko kritizovalo finančnú pomoc zadlženým krajinám a nepripojilo sa k prvému záchrannému balíku pre Grécko.

Slovensko chce zostať súčasťou eurozóny

Radičová tvrdí, že opustenie eura môže byť pre niektoré štáty najmenej zlou možnosťou. "Nemyslím si, že by to malo až také zničujúce dôsledky. Ja mám rada Grécko. Je to nádherná krajina, ale skrachovala už aj predtým a v istom zmysle môžeme povedať, že je to grécky štýl. Ak v ňom chcú pokračovať, budú to musieť robiť mimo eurozónu."

Podľa Radičovej sa treba jednotlivých krajín spýtať, či sú ochotné plniť si svoje úlohy. Problém je podľa nej oveľa širší, netýka sa len Grécka.

Radičová nepovedala, či o tom hovorila aj s predstaviteľmi najväčších krajín eurozóny - Nemeckom a Francúzskom. Predovšetkým Nemecko doteraz striktne odmietalo diskusie o možnosti vystúpenia niektorého z členov eurozóny.

"Ak sa pozrieme na to, čo sa deje, musíme priznať, že rozdelenie už de facto existuje. Ak sa pozrieme na juh eurozóny, vidíme, že potrebuje systémovú zmenu," myslí si Radičová.

Každá krajina, ktorá opustí eurozónu, by podľa slovenskej premiérky mala mať možnosť naďalej používať euro, aj keď už nebude súčasťou menovej únie. Slovensko chce zostať súčasťou eurozóny aj v prípade, že ju niektoré štáty opustia, uviedla Radičová.

Prijatie eura nebolo chybou. Slovensko je totiž exportne orientovanou ekonomikou a spoločná mena umožnila bližšie exportné väzby na bohatšie štáty eurozóny. Euro tiež ochránilo Slovensko pred dopadmi prvého kola finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009. "Celkovo malo viac pozitív ako negatív."

"Musíme urobiť všetko pre to, aby euro nepadlo. Inak my všetci, ktorí si musíme požičiavať na finančných trhoch, budeme mať obrovské problémy podobne ako Taliansko, možno ešte oveľa väčšie," tvrdí Radičová.

Nemecko už viac neurobí

Radičová si nemyslí, že by bolo správne, aby sa Európska centrálna banka (ECB) pustila do kvantitatívneho uvoľňovania alebo aby sa stala veriteľom poslednej inštancie. To ani nie je možné bez zmeny úniových zmlúv. Nemožno však podľa nej tiež očakávať, že Nemecko zaplatí ešte viac za záchranu márnotratných krajín, "Nemecko zaplatilo väčšinu doterajších nákladov spojených s touto krízou. Nemyslím si, že môže urobiť viac".

Jedinou odpoveďou na krízu je podľa Radičovej, aby jednotlivé štáty riešili svoje dlhové a ďalšie problémy, aby konsolidovali rozpočty, rekapitalizovali banky a dostali verejné financie na udržateľnú cestu.

Najväčšou chybou európskych politikov bolo podľa Radičovej, že neboli úprimní k občanom. "Problémom je, že politici nechcú hovoriť pravdu." Predovšetkým juhoeurópske krajiny klamali o svojej situácii, čo spôsobilo terajšiu krízu dôvery.

Radičová zdôraznila, že Slovensko bolo prvou krajinou, ktorá upozornila na to, že samotné bilaterálne úvery problém nevyriešia, keďže jeho podstata je hlbšia. Z globálneho hľadiska sú podľa nej korene súčasnej krízy v deregulácii ešte za prezidentovania Ronalda Reagana v 80. rokoch 20. storočia. Navrhované krátkodobé riešenia dlhovej krízy eurozóny situáciu ešte zhoršili.

"Problémom bolo, že vlády nedodržovali dohodnuté princípy, vlády nekonali podľa princípu, ktorý zakazoval finančnú pomoc. ECB sa neriadila svojimi vlastnými pravidlami. Teraz potrebujeme nové princípy fungovania eurozóny a kontroly a dohľadu nad jednotlivými členmi. Takéto rozhodnutie nie je jednoduché a nemyslím, že dokážeme nájsť nejaké riešenie v priebehu dvoch alebo troch mesiacov."

Kľúčová je podľa Radičovej dôvera

Predsedníčka vlády Iveta Radičová vystúpila na pôde prestížnej univerzity v Oxforde (St.Anthony's College) s prednáškou na tému Obnovenie dôvery.

V nej sa venovala súčasnej situácii v Európe v kontexte morálky a dôvery. "Keď sa v politike nehľadí na morálku, je to vždy deformujúce a v konečnom dôsledku na to doplácame všetci. A keď je politika podriadená ekonomickým silám a záujmovým skupinám, speje do slepej uličky," povedala Radičová.

Skúsenosť postkomunistických krajín podľa nej ukazuje, že vybudovať demokratické inštitúcie je ľahšie, než dosiahnuť ich zodpovedné fungovanie v rámci pravidiel demokracie.

"Dnes, keď sme v postkomunistických krajinách na začiatku tretej dekády slobody a demokracie, stojíme pred úlohou budovať demokraciu ako kultúru, vrátane demokratických vzorcov správania sa a budovania silnej občianskej spoločnosti. Procedúra demokracie sa tvorí rýchlejšie než kultúra demokracie. Príkladom toho je na Slovensku napríklad justícia: máme demokratické súdnictvo, no vymáhateľnosť práva nie je dostatočná; máme systémy a inštitúcie boja proti korupcii, ale reálne bojovať proti korupcii je omnoho ťažšie."

Demokracia ako kultúra preto znamená nielen spôsob fungovania demokratických inštitúcií, ale aj dôveru občanov, že tieto inštitúcie budú skutočne garantom demokracie, slobody, práva a spravodlivosti.

Za kľúčový prvok kultúry demokracie označila Radičová dôveru: "Dôvera občanov, že politici a inštitúcie demokracie sa budú riadiť princípmi a pravidlami slobody a demokracie. Dôvera, že pravidlá platia rovnako pre všetkých, nielen pre úzku skupinu vyvolených. Dôvera v štát a dôvera k druhým ľuďom sú dve základné roviny dôvery, bez ktorých demokracia nemôže dobre fungovať. Nedôvera k štátu vedie k občianskej pasivite, z ktorej potom môžu profitovať politici, ktorým na demokracii ako kultúre až tak nezáleží, potrebujú len vonkajší rámec demokracie, aby ju využili vo svoj prospech alebo v prospech im blízkych ekonomických alebo záujmových skupín".

V tejto súvislosti spomenula aj tzv. paradox demokracie, keď "občania síce majú dôveru v demokraciu a demokratické procesy, zato však výrazne poklesla ich dôvera k politikom. Demokracia sa šíri po celom svete, no v zrelých demokraciách sú ľudia neraz z rôznych situácií a postupov rozčarovaní."

Zdroj: Reuters

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naučme sa správne dochucovať ryby
  2. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  3. Od septembra opäť po starom
  4. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  5. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  6. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  7. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  1. Naučme sa správne dochucovať ryby
  2. 10 vecí, ktoré môžete dostať od zdravotnej poisťovne zadarmo
  3. Úspech na Majstrovstvách sveta v Quadrathlone
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  5. Od septembra opäť po starom
  6. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš?
  7. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  8. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  9. Business Smartphones Connected to Public Wi-Fi Can Be in Danger
  10. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 942
  2. Od septembra opäť po starom 6 002
  3. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd 4 734
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom? 3 220
  5. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 1 797
  6. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 732
  7. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 193
  8. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš? 1 148
  9. Ako sme jazdili v socializme 1 091
  10. Leto nekončí! 1 046

Téma: Európska únia


Článok je zaradený aj do ďalších tém Dlhová kríza

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Odchod z koalície? Názory sú pol na pol, hovorí poslanec SNS

Fico ustúpil Dankovi a vláda v stredu nerokovala. Mandát premiéra do Salzburgu ministri nakoniec odsúhlasili na diaľku, Fico neprišiel na ohlásenú tlačovú besedu.

KOMENTÁRE

Fico môže stratiť viac než Danko

V prípade vabanku môže Smer stratiť viac než SNS. Už teraz má preň kauza nepríjemné dôsledky.

KOMENTÁRE

Podomový šmejd s jadrom Únie

Žiadna „super EÚ“ s jedným pevným jadrom sa nechystá.

Neprehliadnite tiež

Volkswagen hľadá v Bratislave stovky ľudí, pripúšťa aj nábor cudzincov

V automobilovom závode by mohlo do konca roka pracovať takmer 14-tisíc ľudí.

Volkswagen vyrobil o tisíce áut menej. Aké sú škody po štrajku

Slovenské automobilové závody podľa analytika opäť prekonajú ročný výrobný rekord, napriek štrajku vo Volkswagene.

Obchvat Ružomberka: už mal byť hotový, nakoniec bude meškať roky

Úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, ktorého súčasťou je aj obchvat mesta s 27-tisíc obyvateľmi, plánujú dokončiť až v roku 2021.

Babiš má prísť o eurofondy, znie z europarlamentu

Politici si musia vybrať, či budú sedieť vo vláde, alebo budú ich firmy čerpať eurofondy, tvrdí nemecká europoslankyňa.