AKTUALIZOVANÉ V SOBOTU 11:31

Radičová pripúšťa nutnosť rozdelenia eurozóny

Slovenská premiérka pre agentúru Reuters povedala, že pre niektoré krajiny eurozóny by pravdepodobne bolo lepšie z menovej únie odísť, ak nedokážu zrealizovať nevyhnutné reformy.

Slovensko má podľa Radičovej záujem zostať súčasťou eurozóny, aj keby z nej iní odišli.(Zdroj: TASR)

Najväčšou chybou európskych politikov bolo podľa slovenskej premiérky Ivety Radičovej, že neboli úprimní k občanom.

LONDÝN. Pre niektoré členské štáty by zrejme bolo lepšie opustiť eurozónu, ak nedokážu zrealizovať potrebné reformy, povedala v piatok (11. 11.) v rozhovore pre agentúru Reuters slovenská premiérka Iveta Radičová. Dodala, že rozdelenie vo vnútri eurozóny už "de facto" existuje.

Radičová uviedla, že vlády niektorých vysoko zadlžených krajín klamali svojim obyvateľom a svojim európskym partnerom, čo bolo jedným z hlavných dôvodov terajšej krízy. Záchrana eurozóny je podľa Radičovej pre Slovensko aj ostatné členské krajiny životne dôležitá, vyžaduje to však bolestivé rozhodnutia.

Reuters pripomenul, že Slovensko kritizovalo finančnú pomoc zadlženým krajinám a nepripojilo sa k prvému záchrannému balíku pre Grécko.

Slovensko chce zostať súčasťou eurozóny

Radičová tvrdí, že opustenie eura môže byť pre niektoré štáty najmenej zlou možnosťou. "Nemyslím si, že by to malo až také zničujúce dôsledky. Ja mám rada Grécko. Je to nádherná krajina, ale skrachovala už aj predtým a v istom zmysle môžeme povedať, že je to grécky štýl. Ak v ňom chcú pokračovať, budú to musieť robiť mimo eurozónu."

Podľa Radičovej sa treba jednotlivých krajín spýtať, či sú ochotné plniť si svoje úlohy. Problém je podľa nej oveľa širší, netýka sa len Grécka.

Radičová nepovedala, či o tom hovorila aj s predstaviteľmi najväčších krajín eurozóny - Nemeckom a Francúzskom. Predovšetkým Nemecko doteraz striktne odmietalo diskusie o možnosti vystúpenia niektorého z členov eurozóny.

"Ak sa pozrieme na to, čo sa deje, musíme priznať, že rozdelenie už de facto existuje. Ak sa pozrieme na juh eurozóny, vidíme, že potrebuje systémovú zmenu," myslí si Radičová.

Každá krajina, ktorá opustí eurozónu, by podľa slovenskej premiérky mala mať možnosť naďalej používať euro, aj keď už nebude súčasťou menovej únie. Slovensko chce zostať súčasťou eurozóny aj v prípade, že ju niektoré štáty opustia, uviedla Radičová.

Prijatie eura nebolo chybou. Slovensko je totiž exportne orientovanou ekonomikou a spoločná mena umožnila bližšie exportné väzby na bohatšie štáty eurozóny. Euro tiež ochránilo Slovensko pred dopadmi prvého kola finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009. "Celkovo malo viac pozitív ako negatív."

"Musíme urobiť všetko pre to, aby euro nepadlo. Inak my všetci, ktorí si musíme požičiavať na finančných trhoch, budeme mať obrovské problémy podobne ako Taliansko, možno ešte oveľa väčšie," tvrdí Radičová.

Nemecko už viac neurobí

Radičová si nemyslí, že by bolo správne, aby sa Európska centrálna banka (ECB) pustila do kvantitatívneho uvoľňovania alebo aby sa stala veriteľom poslednej inštancie. To ani nie je možné bez zmeny úniových zmlúv. Nemožno však podľa nej tiež očakávať, že Nemecko zaplatí ešte viac za záchranu márnotratných krajín, "Nemecko zaplatilo väčšinu doterajších nákladov spojených s touto krízou. Nemyslím si, že môže urobiť viac".

Jedinou odpoveďou na krízu je podľa Radičovej, aby jednotlivé štáty riešili svoje dlhové a ďalšie problémy, aby konsolidovali rozpočty, rekapitalizovali banky a dostali verejné financie na udržateľnú cestu.

Najväčšou chybou európskych politikov bolo podľa Radičovej, že neboli úprimní k občanom. "Problémom je, že politici nechcú hovoriť pravdu." Predovšetkým juhoeurópske krajiny klamali o svojej situácii, čo spôsobilo terajšiu krízu dôvery.

Radičová zdôraznila, že Slovensko bolo prvou krajinou, ktorá upozornila na to, že samotné bilaterálne úvery problém nevyriešia, keďže jeho podstata je hlbšia. Z globálneho hľadiska sú podľa nej korene súčasnej krízy v deregulácii ešte za prezidentovania Ronalda Reagana v 80. rokoch 20. storočia. Navrhované krátkodobé riešenia dlhovej krízy eurozóny situáciu ešte zhoršili.

"Problémom bolo, že vlády nedodržovali dohodnuté princípy, vlády nekonali podľa princípu, ktorý zakazoval finančnú pomoc. ECB sa neriadila svojimi vlastnými pravidlami. Teraz potrebujeme nové princípy fungovania eurozóny a kontroly a dohľadu nad jednotlivými členmi. Takéto rozhodnutie nie je jednoduché a nemyslím, že dokážeme nájsť nejaké riešenie v priebehu dvoch alebo troch mesiacov."

Kľúčová je podľa Radičovej dôvera

Predsedníčka vlády Iveta Radičová vystúpila na pôde prestížnej univerzity v Oxforde (St.Anthony's College) s prednáškou na tému Obnovenie dôvery.

V nej sa venovala súčasnej situácii v Európe v kontexte morálky a dôvery. "Keď sa v politike nehľadí na morálku, je to vždy deformujúce a v konečnom dôsledku na to doplácame všetci. A keď je politika podriadená ekonomickým silám a záujmovým skupinám, speje do slepej uličky," povedala Radičová.

Skúsenosť postkomunistických krajín podľa nej ukazuje, že vybudovať demokratické inštitúcie je ľahšie, než dosiahnuť ich zodpovedné fungovanie v rámci pravidiel demokracie.

"Dnes, keď sme v postkomunistických krajinách na začiatku tretej dekády slobody a demokracie, stojíme pred úlohou budovať demokraciu ako kultúru, vrátane demokratických vzorcov správania sa a budovania silnej občianskej spoločnosti. Procedúra demokracie sa tvorí rýchlejšie než kultúra demokracie. Príkladom toho je na Slovensku napríklad justícia: máme demokratické súdnictvo, no vymáhateľnosť práva nie je dostatočná; máme systémy a inštitúcie boja proti korupcii, ale reálne bojovať proti korupcii je omnoho ťažšie."

Demokracia ako kultúra preto znamená nielen spôsob fungovania demokratických inštitúcií, ale aj dôveru občanov, že tieto inštitúcie budú skutočne garantom demokracie, slobody, práva a spravodlivosti.

Za kľúčový prvok kultúry demokracie označila Radičová dôveru: "Dôvera občanov, že politici a inštitúcie demokracie sa budú riadiť princípmi a pravidlami slobody a demokracie. Dôvera, že pravidlá platia rovnako pre všetkých, nielen pre úzku skupinu vyvolených. Dôvera v štát a dôvera k druhým ľuďom sú dve základné roviny dôvery, bez ktorých demokracia nemôže dobre fungovať. Nedôvera k štátu vedie k občianskej pasivite, z ktorej potom môžu profitovať politici, ktorým na demokracii ako kultúre až tak nezáleží, potrebujú len vonkajší rámec demokracie, aby ju využili vo svoj prospech alebo v prospech im blízkych ekonomických alebo záujmových skupín".

V tejto súvislosti spomenula aj tzv. paradox demokracie, keď "občania síce majú dôveru v demokraciu a demokratické procesy, zato však výrazne poklesla ich dôvera k politikom. Demokracia sa šíri po celom svete, no v zrelých demokraciách sú ľudia neraz z rôznych situácií a postupov rozčarovaní."

Zdroj: Reuters

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. 7 top cyklotrás zo severu na juh
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. 7 top cyklotrás zo severu na juh
  2. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  3. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  4. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  6. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  7. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  8. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  9. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  10. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 9 773
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 530
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 753
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 402
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 5 979
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 639
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 697
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 099
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 420
  10. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 2 328

Téma: Dlhová kríza


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Na prvého mája hádzal po súdruhoch vajcia. Trafil a šiel sedieť do Ilavy

Vladimír Červeň sa už odmalička do sveta budovateľských hesiel a komunistického blahobytu obohnaného ostnatým drôtom nehodil.

KOMENTÁRE

Z celého sveta: Ako sa karikaturisti smiali z Donalda Trumpa

Karikatúry Trumpa z celého sveta.

KULTÚRA

Slovenskí džezmeni sú skvelí. Chýba im však originalita

Kritika zaznela na odovzdávaní Cien Esprit za najlepší slovenský džezový album.

Neprehliadnite tiež

Dopyt po starších bytoch v okrajových častiach Bratislavy stúpol

Jednotková cena starších bytov v Bratislave sa znížila.

Otcovia dostanú po narodení dieťaťa platené voľno. Koľko bude trvať?

Voľno pre otcov sa snaží presadiť Európska komisia, už o ňom hovorí aj premiér Fico.

Ficovi sa myšlienka trinásteho platu páči, bude o nej diskutovať

Šéf koaličnej SNS a parlamentu Andrej Danko chce firmám nakázať, aby zamestnancom vyplácali plat navyše.

Obchody vo Venezuele sú takmer prázdne, ľudia každý deň bojujú o prežitie

Hlavné mesto Venezuely Caracas zasiahli masové protivládne demonštrácie.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop