AKTUALIZOVANÉ V SOBOTU 11:31

Radičová pripúšťa nutnosť rozdelenia eurozóny

Slovenská premiérka pre agentúru Reuters povedala, že pre niektoré krajiny eurozóny by pravdepodobne bolo lepšie z menovej únie odísť, ak nedokážu zrealizovať nevyhnutné reformy.

Slovensko má podľa Radičovej záujem zostať súčasťou eurozóny, aj keby z nej iní odišli.(Zdroj: TASR)

Najväčšou chybou európskych politikov bolo podľa slovenskej premiérky Ivety Radičovej, že neboli úprimní k občanom.

LONDÝN. Pre niektoré členské štáty by zrejme bolo lepšie opustiť eurozónu, ak nedokážu zrealizovať potrebné reformy, povedala v piatok (11. 11.) v rozhovore pre agentúru Reuters slovenská premiérka Iveta Radičová. Dodala, že rozdelenie vo vnútri eurozóny už "de facto" existuje.

Radičová uviedla, že vlády niektorých vysoko zadlžených krajín klamali svojim obyvateľom a svojim európskym partnerom, čo bolo jedným z hlavných dôvodov terajšej krízy. Záchrana eurozóny je podľa Radičovej pre Slovensko aj ostatné členské krajiny životne dôležitá, vyžaduje to však bolestivé rozhodnutia.

Reuters pripomenul, že Slovensko kritizovalo finančnú pomoc zadlženým krajinám a nepripojilo sa k prvému záchrannému balíku pre Grécko.

Slovensko chce zostať súčasťou eurozóny

Radičová tvrdí, že opustenie eura môže byť pre niektoré štáty najmenej zlou možnosťou. "Nemyslím si, že by to malo až také zničujúce dôsledky. Ja mám rada Grécko. Je to nádherná krajina, ale skrachovala už aj predtým a v istom zmysle môžeme povedať, že je to grécky štýl. Ak v ňom chcú pokračovať, budú to musieť robiť mimo eurozónu."

Podľa Radičovej sa treba jednotlivých krajín spýtať, či sú ochotné plniť si svoje úlohy. Problém je podľa nej oveľa širší, netýka sa len Grécka.

Radičová nepovedala, či o tom hovorila aj s predstaviteľmi najväčších krajín eurozóny - Nemeckom a Francúzskom. Predovšetkým Nemecko doteraz striktne odmietalo diskusie o možnosti vystúpenia niektorého z členov eurozóny.

"Ak sa pozrieme na to, čo sa deje, musíme priznať, že rozdelenie už de facto existuje. Ak sa pozrieme na juh eurozóny, vidíme, že potrebuje systémovú zmenu," myslí si Radičová.

Každá krajina, ktorá opustí eurozónu, by podľa slovenskej premiérky mala mať možnosť naďalej používať euro, aj keď už nebude súčasťou menovej únie. Slovensko chce zostať súčasťou eurozóny aj v prípade, že ju niektoré štáty opustia, uviedla Radičová.

Prijatie eura nebolo chybou. Slovensko je totiž exportne orientovanou ekonomikou a spoločná mena umožnila bližšie exportné väzby na bohatšie štáty eurozóny. Euro tiež ochránilo Slovensko pred dopadmi prvého kola finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009. "Celkovo malo viac pozitív ako negatív."

"Musíme urobiť všetko pre to, aby euro nepadlo. Inak my všetci, ktorí si musíme požičiavať na finančných trhoch, budeme mať obrovské problémy podobne ako Taliansko, možno ešte oveľa väčšie," tvrdí Radičová.

Nemecko už viac neurobí

Radičová si nemyslí, že by bolo správne, aby sa Európska centrálna banka (ECB) pustila do kvantitatívneho uvoľňovania alebo aby sa stala veriteľom poslednej inštancie. To ani nie je možné bez zmeny úniových zmlúv. Nemožno však podľa nej tiež očakávať, že Nemecko zaplatí ešte viac za záchranu márnotratných krajín, "Nemecko zaplatilo väčšinu doterajších nákladov spojených s touto krízou. Nemyslím si, že môže urobiť viac".

Jedinou odpoveďou na krízu je podľa Radičovej, aby jednotlivé štáty riešili svoje dlhové a ďalšie problémy, aby konsolidovali rozpočty, rekapitalizovali banky a dostali verejné financie na udržateľnú cestu.

Najväčšou chybou európskych politikov bolo podľa Radičovej, že neboli úprimní k občanom. "Problémom je, že politici nechcú hovoriť pravdu." Predovšetkým juhoeurópske krajiny klamali o svojej situácii, čo spôsobilo terajšiu krízu dôvery.

Radičová zdôraznila, že Slovensko bolo prvou krajinou, ktorá upozornila na to, že samotné bilaterálne úvery problém nevyriešia, keďže jeho podstata je hlbšia. Z globálneho hľadiska sú podľa nej korene súčasnej krízy v deregulácii ešte za prezidentovania Ronalda Reagana v 80. rokoch 20. storočia. Navrhované krátkodobé riešenia dlhovej krízy eurozóny situáciu ešte zhoršili.

"Problémom bolo, že vlády nedodržovali dohodnuté princípy, vlády nekonali podľa princípu, ktorý zakazoval finančnú pomoc. ECB sa neriadila svojimi vlastnými pravidlami. Teraz potrebujeme nové princípy fungovania eurozóny a kontroly a dohľadu nad jednotlivými členmi. Takéto rozhodnutie nie je jednoduché a nemyslím, že dokážeme nájsť nejaké riešenie v priebehu dvoch alebo troch mesiacov."

Kľúčová je podľa Radičovej dôvera

Predsedníčka vlády Iveta Radičová vystúpila na pôde prestížnej univerzity v Oxforde (St.Anthony's College) s prednáškou na tému Obnovenie dôvery.

V nej sa venovala súčasnej situácii v Európe v kontexte morálky a dôvery. "Keď sa v politike nehľadí na morálku, je to vždy deformujúce a v konečnom dôsledku na to doplácame všetci. A keď je politika podriadená ekonomickým silám a záujmovým skupinám, speje do slepej uličky," povedala Radičová.

Skúsenosť postkomunistických krajín podľa nej ukazuje, že vybudovať demokratické inštitúcie je ľahšie, než dosiahnuť ich zodpovedné fungovanie v rámci pravidiel demokracie.

"Dnes, keď sme v postkomunistických krajinách na začiatku tretej dekády slobody a demokracie, stojíme pred úlohou budovať demokraciu ako kultúru, vrátane demokratických vzorcov správania sa a budovania silnej občianskej spoločnosti. Procedúra demokracie sa tvorí rýchlejšie než kultúra demokracie. Príkladom toho je na Slovensku napríklad justícia: máme demokratické súdnictvo, no vymáhateľnosť práva nie je dostatočná; máme systémy a inštitúcie boja proti korupcii, ale reálne bojovať proti korupcii je omnoho ťažšie."

Demokracia ako kultúra preto znamená nielen spôsob fungovania demokratických inštitúcií, ale aj dôveru občanov, že tieto inštitúcie budú skutočne garantom demokracie, slobody, práva a spravodlivosti.

Za kľúčový prvok kultúry demokracie označila Radičová dôveru: "Dôvera občanov, že politici a inštitúcie demokracie sa budú riadiť princípmi a pravidlami slobody a demokracie. Dôvera, že pravidlá platia rovnako pre všetkých, nielen pre úzku skupinu vyvolených. Dôvera v štát a dôvera k druhým ľuďom sú dve základné roviny dôvery, bez ktorých demokracia nemôže dobre fungovať. Nedôvera k štátu vedie k občianskej pasivite, z ktorej potom môžu profitovať politici, ktorým na demokracii ako kultúre až tak nezáleží, potrebujú len vonkajší rámec demokracie, aby ju využili vo svoj prospech alebo v prospech im blízkych ekonomických alebo záujmových skupín".

V tejto súvislosti spomenula aj tzv. paradox demokracie, keď "občania síce majú dôveru v demokraciu a demokratické procesy, zato však výrazne poklesla ich dôvera k politikom. Demokracia sa šíri po celom svete, no v zrelých demokraciách sú ľudia neraz z rôznych situácií a postupov rozčarovaní."

Zdroj: Reuters

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 26 641
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 11 009
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 650
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 531
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 7 593
  6. Kreditná karta – áno alebo nie 6 617
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 670
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 5 129
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 980
  10. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 3 972

Téma: Európska únia


Článok je zaradený aj do ďalších tém Dlhová kríza

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Kočner a Rusko do väzby nepôjdu, rozhodol súd

Špecializovaný trestný súd v sobotu viac ako osem hodín rozhodoval tom, či budú Kočner a Rusko stíhaní vo väzbe.

EKONOMIKA

Mestá už môžu vykázať staré autá z centier, ale veľmi nechcú

Ministerstvo vytvorilo priestor na vytváranie zón s nízkymi emisiami.

Neprehliadnite tiež

Pellegrini: V štáte nie je situácia, aby museli farmári ísť do ulíc

Premiér odmietol, že by sa Matečná alebo on sám báli prísť medzi farmárov.

Americký výrobca motoriek Harley-Davidson predpokladá zvýšenie cien v Európe

Harley-Davidson uviedol, že clá ho poškodia dvakrát.

Inštitút osobného bankrotu využíva čoraz viac ľudí

Dlhov sa môže po novom dlžník zbaviť pomocou jednej z dvoch alternatív.

Kurz eura rastie, obchodníkov upokojilo Taliansko

Dolár klesá, čiastočne na úkor vyššieho záujmu o takzvané komoditné meny.

Ropa výrazne zdražuje, OPEC zvýšil produkciu o milión barelov denne

Analytici tvrdia, že zvýšenie produkcie o milión barelov denne nestačí