BRATISLAVA. Do dôchodku si v druhom pilieri sporí asi 1,45 milióna ľudí, no zatiaľ sa ich úspory nezhodnocujú tak, ako by zrejme chceli.
Od vzniku penzijných fondov v roku 2005 doteraz najviac zarobili konzervatívne fondy, a to v rozmedzí od 2,5 do 2,8 percenta. Výnosy v ďalších fondoch sú minimálne o polovicu nižšie. Za posledný rok sa zhodnotenie väčšiny dôchodkových fondov v druhom pilieri pohybovalo v intervale od 1,3 do 1,7 percenta.
Konzervatívne investície
Výrazne vyššie výnosy sa nedajú čakať ani v roku 2012. Správcovia penzijných úspor sa už vyjadrili, že minimálne v prvom polroku sa budú správať konzervatívne, teda podobne ako v súčasnosti.
Konzervatívne fondy
- za 1 rok : 1,34 % až 2,24 %
- od vzniku: 2,52 % až 2,84 %
Vyvážené fondy
- za 1 rok : 1,33 % až 2,30 %
- od vzniku : 1,08 % až 1,66 %
Rastové fondy
- za 1 rok : 1,27 % až 2,28 %
- od vzniku : 0,63 % až 1,4 %
Pozn.: k 4. 11. 2011
Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) tvrdia, že nevedia, či nová vláda, ktorá vzíde z marcových volieb, bude meniť garancie, alebo nie. Aj preto sa nebudú ponáhľať napríklad s nákupmi akcií.
DSS by pritom mali v budúcom roku už začať nakupovať akcie do rastového, po novom akciového fondu. V akciovom fonde by na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka malo byť postupne od apríla aspoň 20 percent majetku v rizikových investíciách.
„Nikto nemôže čakať, že zo dňa na deň tam budú akcie,“ hovorí šéf AXA DSS Peter Socha. Od apríla však vznikne aj akciový indexový fond, ktorý bude kopírovať vývoj akciových indexov.
Akcie nemajú v budúcom roku dobré vyhliadky
Konzervatívne investovanie, a teda napríklad nákupy dlhopisov, však nakoniec môže priniesť vyšší zárobok ako akcie.
Správcovia chcú začať nakupovať dlhopisy aj so splatnosťou o niečo dlhšou ako šesť mesiacov či jeden rok. To môže podľa šéfa ING DSS Viktora Kouřila zvýšiť zhodnotenie vo fondoch zhruba o pol percenta.
„Myslím si, že akciové trhy skôr nebudú zarábať, ako budú,“ hovorí analytik Across Radoslav Kasik. Súvisí to s európskou dlhovou krízou a neistotou, či prejdú aspoň doteraz dohodnuté riešenia.
Ekonóm SAV Vladimír Baláž však hovorí, že polovica sporiteľov v druhom pilieri nie je schopná akceptovať akékoľvek riziko.
