Tokio 6. júna (TASR) - Nadšenie medzinárodných finančných trhov, ktoré sa objavilo pred vyše mesiacom po zverejnení programu nového premiéra Džuničira Koizumiho na ozdravenia japonských bánk, ochladlo. Premiéra síce podporuje ešte 80 % Japoncov, ale akcie bánk, ktorých kurzy vyleteli po Koizumiho zvolení, začali znovu klesať po tom, čo nová administratíva svoju pozornosť na tento problém upriamuje len rétoricky. Nerobí nič, čo by svedčilo o tom, že je skutočne pripravená problém aj vecne riešiť.
V pondelok hodnota indexu akcií japonských bánk, obchodovaných v prvej sekcii tokijskej burzy, klesla na 299,31 bodu a priblížila sa tak znovu k historickému minimu počas japonskej finančnej paniky v roku 1998. Vtedy dosahovala 275,1 bodu. Minulý mesiac klesali akcie japonských bánk rýchlejšie než účastiny priemyslu. Priemerne stratili zo svojej hodnoty 17,5 %.
"Nič sa tu nedeje," povedal bankový analytik Brian Waterhouse z HSBS Securities v Tokiu, "každá vláda musí nútiť banky, aby vyriešili problémy so zlými úvermi do troch rokov". Podľa Waterhousea musí súčasná vláda vyložiť svoj presný a podrobný plán, ako chce vyriešiť problém zlých úverov. Predpokladá sa, že japonské banky ich majú 40 až 150 biliónov jenov. Vláda môže na tento účel vyčleniť len 12 biliónov jenov.
Ako uvádza denník Wall Street Journal Europe, japonské banky boli systematicky oslabované od začiatku minulého desaťročia po veľkom krachu obchodov s nehnuteľnosťami a v dôsledku poklesu akciových kurzov na burze. Ich silu začali ničiť ich najväčší dlžníci. Na konci uplynulého hospodárskeho roka, ktorý sa v Japonsku skončil 31. marca, mali najväčšie banky zlých úverov zo svojho portfólia priemerne 5,3 % - presne toľko ako šesť mesiacov predtým.
Národohospodári tvrdia, že ak Koizumi radikálne nepohne so zlými úvermi bánk, banky - a ekonomika - budú roky prešľapovať na mieste bez nádeje na oživenie. Predstavitelia americkej banky Goldman Sachs v Tokiu usudzujú, že pri terajšom tempe riešenia problematiky budú najväčšie japonské finančné domy potrebovať ďalších desať rokov na zvládnutie svojich ťažkostí.
Na druhej strane, ak nový premiér bude nútiť banky, aby rýchlo odpísali zlé úvery, silno sa to dotkne ich kapitálu a budú odkázané na jeho doplnenie z verejných zdrojov. Scenár riešenia tohto problému stavia investorov v súvislosti s bankami do neľahkého postavenia.
Ak by sa banky zbavili zlých úverov a ostatných šumov, ktoré sa prejavujú na trhu, vznikla by situácia, ktorá sa dá nazvať jedným slovom: deflácia. Podľa niektorých expertov nie je pre investorov nič horšie ako deflačné prostredie, do ktorého by mali vkladať svoje prostriedky.
Pesimizmus sa čiastočne výraznejšie spája s takými bankami ako Daiwa Bank, ktoré okrem zlých úverov (majú ich všetky japonské banky) môžu zraniť aj pohyby na akciových trhoch. Je to preto, lebo banky od konca septembra budú musieť v súlade s novými predpismi evidovať zisky alebo straty svojej akciovej agendy. Každá strata bude priamo decimovať bankový kapitál, čo bude určitým nebezpečenstvom pre akciové portfólio mnohých japonských finančných ústavov.
(100 JPY = 42,492 SKK)