BRATISLAVA, BRUSEL. Stávkari či internetoví hráči pokru sa zatiaľ nemusia obávať, že by im ich poskytovateľ internetu zablokoval prístup k obľúbeným hrám.
Ministerstvo financií pod vedením Ivana Mikloša (SDKÚ) stoplo zmeny, ktoré mali priniesť cenzúru zahraničných webov s hazardnými hrami.
Rozhodnutie padlo po tom, čo si novelu preštudovala Európska komisia. Na pripomienkovanie jej ju poslalo ministerstvo.
„Vzhľadom na rôznorodosť názorov v rámci Európskej únie, ako aj veľký rozsah nesúhlasných stanovísk, navrhujeme zastaviť legislatívny proces,“ povedal hovorca rezortu Martin Jaroš.
Banky aj cenzúra
Ministerstvo dôvody bližšie nespresnilo. Vysvetlenie včera neposkytla ani Európska komisia. V rámci európskej konzultácie sa k novele vyjadrovali aj členské krajiny.
- regulácia on–line hazardu cez jeho blokovanie nemusí byť najlepšou voľbou;
- navrhovaný spôsob regulácie má prvky cenzúry;
- zákon obsahoval nejasné pravidlá, ktoré mali regulovať bankové služby.
Podľa webu LivePoker.cz je pravdepodobné, že proti sa postavila Malta, kde má sídlo väčšina prevádzkovateľov hazardných webov.
Členské krajiny aj Brusel podľa informácií denníka SME pochybujú o spôsobe regulácie hazardu, ako ho navrhol Mikloš. Naznačuje to aj Jaroš.
„Názory jednotlivých krajín na regulovanie cezhraničného hrania cez internet sa rôznia,“ povedal.
Regulácia počítala s tým, že Daňový úrad Bratislava by dvakrát mesačne aktualizoval zoznam webov s hazardom, ktoré nemajú našu licenciu. Telekomunikačné firmy by zasa boli povinné tieto stránky blokovať.
Európska komisia zároveň súhlasila s kritikou šéfky justície Lucie Žitňanskej (SDKÚ), ktorá upozorňovala, že „zákon zavádza prvky cenzúry“. O zaradení webu na čiernu listinu by totiž rozhodoval cez daňový úrad štát.
Problémom pre euroúradníkov bol aj návrh na obmedzenie bankových služieb. Slovenské banky mali byť povinné blokovať účty firiem, ktoré by prevádzkovali zakázané stránky. Brusel upozornil, že nebolo jasné, kedy presne má prísť k samotnému blokovaniu účtu.
Úspech nebol istý
Žitňanská kritizovala aj neefektívnosť navrhovanej regulácie. Na blokované stránky by sa totiž dalo dostať pomocou rôznych aplikácií.
Poskytovatelia internetu sa zasa zhodli, že investície do blokovacích technológií by sa im nevyplatili. Veľkých operátorov by ich zavedenie stálo milióny eur.
Stiahnutá novela sa okrem kritiky Bruselu a členských krajín stretla s odporom odbornej aj laickej verejnosti. Proti prijatiu sa postavilo vyše 2000 ľudí.
Štát sa však regulácie on-line hrania úplne nevzdáva. „Podľa vývoja diskusie na úrovni Európskej únie zvážime ďalší postup,“ povedal Jaroš.