BRATISLAVA. Na trhu práce je prebytok absolventov spoločenských vied, no chýbajú technické odbory.
Kým v roku 2003 absolventi spoločenských vied tvorili 56 percent všetkých končiacich študentov, vlani z celkového počtu 72 231 končiacich to už bolo 63 percent. Až 31 percent z nich tvorili absolventi ekonomických vied a 27 percent pedagogických vied.
V technických smeroch je žiaľ situácia opačná. V roku 2003 absolvovalo spomedzi 27 612 vysokoškolákov technické vedy iba 24 percent z nich, vlani to bolo z celkového počtu absolventov iba 18 percent.
Nožnice záujmu o spoločensko-vedné odbory sa čoraz väčšmi otvárajú na úkor technických odborov. V praxi chýbajú absolventi v oblasti strojárstva, chémie, elektrotechniky a podobne.
Napriek upozorneniam profesijných zväzov neexistuje doteraz mechanizmus na reflexiu týchto potrieb.
„Rozhodli sme sa neostať len pri konštatovaní, že informačné prepojenie medzi trhom práce a vysokými školami nefunguje tak ako by malo,“ povedal František Palko, riaditeľ Inštitút hospodárskej politiky.
Inštitút ponúka praxi aj vysoký školám projekt Spájame vysoké školy s trhom práce. Vypracoval analýzu, ktorá nielen pomenúva problémy v informačnej nerovnosti v tejto oblasti, ale ponúka aj konkrétne riešenia.
Tento týždeň sa uskutočnil prvý spoločný okrúhly stôl, za ktorý si zasadli zamestnávatelia, aj zástupcovia vysokých škôl.
Ministerstvo školstva síce zverejnilo štatistiky nezamestnanosti i mzdového ohodnotenia absolventov vysokých škôl, no samotné čísla podľa inštitútu nič nehovoria.
„Potrebovali by sme aj informácie o tom, na akej pozícii sa absolventi uplatňujú, aká je väzba medzi vzdelaním a prácou, ktorú vykonávajú, ako boli spokojní so vzdelaním, ktoré získali, keby mali možnosť, či by sa znovu prihlásili na toto štúdium a odporučili ho ďalej, aké zručnosti a vedomosti získali a aké im, naopak chýbajú," uviedla Lucia Kleštincová, manažérka inštitútu pre sekciu školstva a vzdelávania Cenné informácie z trhu práce by podľa nej pomohli i vysokým školám pri zostavovaní študijných programov.
Podobný systém monitoringu absolventov existuje napríklad aj v susednej Českej republike.
Inštitút tvrdí, že Slovensko môže stavať na modeloch zo zahraničia, kde v pravidelných intervaloch oslovujú absolventov s vysokoškolským diplomom a pýtajú sa ich na mieru využitia vzdelania v praxi.
Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Ivan Juráš vyjadril záujem podniknúť kroky na zostavenie skupiny expertov, ktorá by nastavila parametre systému. Proejekt by však potreboval aj mandát vlády, respektíve splnomocnenca pre znalostnú ekonomiku.
Prečo ísť či neísť na vysokú školu
Študentom, ktorí stoja pred výberom vysokej školy, by mal pomôcť zorientovať sa projekt Nemaj na saláme!
BRATISLAVA. Väčšina stredoškolákov chce dnes študovať na vysokej škole. Len máloktorý uchádzač o diplom ale dopredu premýšľa čo bude po skončení štúdia, aké bude mať uplatnenie v praxi. Mnohí si päťročným štúdiom len chcú predĺžiť mladosť a získať titul. Nezáleží im veľakrát aká vysoká škola im ho vydá.
Inštitút hospodárskej politiky by chcel študentom pri výbere vysokej školy pomôcť. Spustil preto projekt s výstižným názvom Nemaj na saláme.
"Snažili sme sa zosumarizovať odkaz trhu práce, aby sa im vysoká škola vyberala ľahšie," poznamenala Lucia Kleštincová, manažérka inštitútu pre sekciu školstva a vzdelávania.
Inštitút vydal brožúrku s odkazmi od personalistov rôznych firiem a štatistikami mzdových príjmov na rôznych pracovných pozíciách.
Zároveň spustil webovú stránku www.nemajnasalame.sk, kde štatistiky a odkazy aktualizujú a dopĺňajú. Záujemcovia tu nájdu aj videá s posolstvom úspešných absolventov, ktorí sa uplatnili vo vyštudovaných odboroch.