BRATISLAVA. Počas leta investorom praskali nervy. Uvedomili si, že (ne)riešenie dlhových problémov v eurozóne je behom na dlhé trate, spôsobuje nervozitu a finančné straty.
Mnohí z nich preto pochovali investičné plány na akciových trhoch a našli na trhu bezpečnejšie útočisko – komodity, najmä zlato. Prišla jeseň a investičná nálada sa im opäť zmenila.
Únik do bezpečia
Len počas septembra stiahli investori z komoditného trhu takmer desať miliárd dolárov. Podľa investičnej banky Barclays Capital ide o najväčší odliv peňazí od začiatku roku 2009.
Denník The Financial Times píše o dvojnásobne vyššom odsune investícií ako na vrchole krízy v lete 2008. Svoje peniaze sťahovali hlavne inštitucionálni investori, teda poisťovne a penzijné fondy.
„Dôvodom je dlhová kríza v Európe, pokles ratingu USA od ratingovej agentúry Standard & Poor's a neistota na trhu,“ uviedla banka.
Pochmúrna nálada zasiahla všetky komodity. Ropa poklesla o 15, platina o 21, kukurica o 20 a striebro dokonca o 31 percent.
„Bezpečné“ zlato sa prepadlo v priebehu pár dní z rekordných 1920 dolárov za uncu o 300 dolárov nadol. Pocítil to aj najstarší komoditný index Reuters-Jefferies CRB, ktorý sa podľa servera E15.cz oslabil počas septembra o 13 percent.
„Ceny komodít sú naviazané na ekonomický rast. Z komodít zvykne kapitál veľmi rýchlo odchádzať, ak sa objavia nejaké riziká,“ vysvetľuje analytik Ján Beňák z Trim Brokeru.
V komoditách sa nachádza obrovský objem špekulatívneho kapitálu, ktorý sa rýchlo presúva.
Investori majú pre prudké výkyvy trhov obmedzené možnosti na nájdenie bezpečného prístavu. „Komodity a meny, ako sú švajčiarsky frank a japonský jen, pre vysoké ceny to už nie sú, americké dlhopisy a dolár tiež nie,“ hovorí Marek Hatlapatka, analytik firmy Cyrrus.
Vyšší záujem o vklady
„Investorom sa prudko zvyšuje hotovosť. Objem bankových vkladov rastie,“ tvrdí analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Colosseum.
Denník The New York Times píše o „topení sa“ bánk v hotovosti. Podniky a klienti prichádzajú s cieľom schovať si úspory na účtoch.
Nápor prinútil niektoré banky vyrubiť nové poplatky za prijatie depozít. Nižší podiel investícií však znamená riziko spomalenia ekonomiky.
Podobný jav sa prejavil aj v niektorých bankách u nás. „Tento efekt je mierne badateľný pri termínovaných vkladoch,“ tvrdí hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.
Tatra banka a UniCredit Bank výnimočný nárast nezaznamenali. „Pokiaľ ide o príliv depozít v retailovom i korporátnom segmente, môžeme skonštatovať, že ide o štandardný vývoj, ktorý sme očakávali,“ odpovedal hovorca Tatra banky Boris Gandel.