NITRA. Zhodujú sa v tom, že návrh je v súčasnej podobe neprijateľný a diskriminačný najmä pre krajiny východnej Európy.
Ako počas dnešnej konferencie venovanej návrhu CAP v Nitre uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík, bude nevyhnutná súčinnosť predstaviteľov týchto štátov, ak chcú krajiny dosiahnuť spravodlivejšie podmienky pre agrárne podnikanie v novom programovom období. Individuálne prístupy sú podľa neho vopred odsúdené na neúspech.
"Blokačnú menšinu momentálne tvorí Slovensko, Česká republika, Nemecko, Veľká Británia, Bulharsko a Rumunsko, ako pozorovateľ pôsobí Maďarsko. Potrebujeme získať 91 hlasov. Podnikáme kroky aj na mimovládnej úrovni, plánujeme stretnutie krajín V-12, budeme hľadať spoločné prieniky," konštatoval Semančík.
Rozhodujúce výhrady slovenských farmárov voči návrhom novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ súvisia najmä so zachovaním historického princípu vo vyplácaní priamych platieb. Pokračovaním diskriminácie veľkých úspešných podnikov je podľa nich aj stropovanie platieb, ktoré zasiahne najmä krajiny s veľkovýrobnými formami podnikania.
Nesúhlasia ani s požiadavkou tzv. zazelenania. Ako po návrate z rokovania Rady poľnohospodárskych ministrov v Štrasburgu koncom minulého týždňa informoval minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon (Most-Híd), v otázke zazelenania sa 19 z 27 členských krajín vyslovilo proti predloženému návrhu Európskej komisie.
K tzv. zastropovaniu sa spolu so Slovenskou republikou rovnako vyjadrila ČR, Veľká Británia a Rumunsko. Nemecko z členov blokačnej menšiny vyjadrilo nad zastropovaním obavy. V otázke sedempercentného úhorovania plôch vyjadrilo na rokovaní agroministrov nesúhlas šesť členských krajín EÚ.
Slovenských farmárov na návrhu CAP EÚ najviac zaskočilo, že avizovaná rovnosť priamych platieb po roku 2013 sa nekoná. "Rozdiely vo výške priamych platieb medzi starými a novými členskými krajinami EÚ pretrvávajú. S rovnosťou podmienok sa uvažuje až po roku 2028, čo je pre nás absolútne neprijateľné," konštatoval Semančík.
Podľa neho Brusel neprihliadol ani na nesúhlasné stanoviská viacerých členských krajín EÚ vrátane Slovenska k úsiliu o zavedenie stropov priamych podpôr pre veľké podniky. Legislatívny návrh EK počíta s ich krátením vo viacerých intervaloch už od výšky 150.000 eur. Podľa Semančíka však dopad zastropovania na slovenských farmárov bude oproti pôvodným predpokladom nižší.
"Po odpočte pracovných nákladov a odvodov sa to dostalo do inej roviny ako pôvodne. Zastropovanie by sa dotklo 1,5 percenta fariem," uviedol. Za neprijateľné považujú farmári v rámci tzv. ozeleňovania zavedenie povinnosti zaradiť mimo produkcie až 7 % obhospodarovanej pôdy, ak žiadateľ nechce prísť o časť podporných prostriedkov. Okrem zníženej produkcie by tento krok viedol aj k zníženiu zamestnanosti, čo je v rozpore s proklamovaným úsilím o zabezpečenie trvalo udržateľného vidieckeho rozvoja. Navrhované úhorovanie pôdy by spôsobilo problémy hlavne farmárom v produkčných oblastiach.
