BRATISLAVA. Ponovom by mali získať zdroje na svoju činnosť cez účelovú dotáciu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Rezort práce to navrhuje v novele zákona o sociálnych službách, ktorú predložil do pripomienkového konania.
"V praxi to bude znamenať, že všetkým obecným zariadeniam a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb sa navrhuje poskytovať rovnakú výšku príspevku na zabezpečenie prevádzky podľa jednotlivých druhov služieb zo zdrojov štátneho rozpočtu," konštatuje ministerstvo. To chce pritom zmenou riešiť krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb a eliminovať riziko kolapsu existujúcich zariadení sociálnych služieb.
Výdavky štátneho rozpočtu na sociálne služby budú podľa materiálu v roku 2012 finančne kryté z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy rezortu financií, a to z dotácie pre zariadenia sociálnych služieb vo výške 27,509 mil. eur a rezervy štátneho rozpočtu na rok 2012 vo výške 20 mil. eur určenej na sociálne služby. Tieto prostriedky budú presunuté do rozpočtu kapitoly ministerstva práce a obciam budú poskytované formou účelovej dotácie.
Zmeny sa dotknú 217 zariadení sociálnych služieb s celkovou kapacitou 8 932 miest. Predpokladané náklady na financovanie uvedených zariadení na budúci rok predstavujú viac ako 32 mil. eur. Rovnako sa v návrhu zákona upravuje aj financovanie neverejných poskytovateľov sociálnej služby. V tomto prípade zmeny čakajú na 101 zariadení s počtom miest 2 644. Predpokladané náklady na ich financovanie pre nasledujúci rok sú takmer 9,8 mil. eur.
Rezort chce v návrhu novely presadiť aj ďalšie zmeny. Upozorňuje však, že by mali platiť iba na prechodné obdobie a nemožno ich považovať za systémové riešenia. Okrem iného navrhuje zrušiť 60 dňovú lehotu na poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej služby a sprísniť podmienky na prijatie klienta do zariadení pre seniorov zvýšením stupňa odkázanosti na vznik nároku na sociálnu službu.
Ministerstvo chce taktiež zvýšiť participáciu klienta a jeho rodiny na úhrade za sociálnu službu a zvýšiť príjmy obcí a vyšších územných celkov. Navrhuje preto zákonom stanoviť povinnosť pre obec a kraj určiť vo všeobecne záväznom nariadení výšku úhrady za sociálne služby dlhodobej starostlivosti minimálne vo výške 50 % priemerných ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré majú nimi zriadení alebo založení poskytovatelia.
Novinkou by malo byť aj to, že sa v súvislosti s úhradou za sociálnu službu bude zohľadňovať nielen súčasný príjem a majetok prijímateľa služby, ale aj príjem získaný predajom nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch. "V snahe eliminovať špekulácie s takýmto majetkom klientov zo strany príbuzných alebo iných osôb sa navrhuje zaviazať osoby, ktoré získali majetok darom, aby sa podieľali na úhrade nákladov sociálnej služby, ak takýto darca nemá dostatok zdrojov na ich krytie," dopĺňa rezort.
Návrh novely obsahuje aj zmeny, ktoré majú prispieť k rozšíreniu okruhu osôb oprávnených vykonávať opatrovanie. Jej ambíciou je aj riešenie tzv. „nelegálnych poskytovateľov, a to zabránením ich vzniku formou ukladania vysokej pokuty, zákazom činnosti a vytvorením podmienok na poskytnutie bezodkladnej pomoci ohrozeným fyzickým osobám adekvátnou sociálnou službou. Novelou sa navrhuje aj oddialiť viacero povinností poskytovateľov sociálnych služieb.
