Šéf sporiteľne: Neočakávame zdraženie hypoték

Generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne JOZEF SÍKELA si myslí, že po zavedení bankovej dane môžu firmy zo Slovenska odlievať peniaze do zahraničia.

Jozef Síkela (44) začal bankovú kariéru v Creditanstalt AG vo Viedni.Od februára 2009 bol generálnym riaditeľom Erste Bank Ukrajina. Vlani v júni sa stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenskej sporiteľne, je zodpovedný za riadenie(Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Aj na Slovensku môže dôjsť pre krízu k predaju či fúziám bánk. Generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne JOZEF SÍKELA povedal aj to, že po zavedení bankovej dane môžu firmy zo Slovenska odlievať peniaze do zahraničia.

Hlasovali by ste za alebo proti rozšíreniu eurovalu?

Jednal by som primárne ekonomicky. Nie sú pochybnosti o tom, že rozpočtová kríza štátov by sa musí vyriešiť, preto je potrebné zaviesť pravidlá a represie za nedodržiavanie pravidiel. V danom momente som nevidel iné východisko než posilniť mechanizmus EFSF. Hlasoval by som za.

Podporili by ste teda časť vlády okolo premiérky Ivety Radičovej ...

Áno, pretože v danom momente to bolo ukľudňujúce pre trhy. Hlasovanie za rozšírenie eurovalu umožňuje cestu bezšokovej konsolidácie alebo konsolidácie, ktorá bude viac organizovaná a plánovaná. Musíme si uvedomiť, že sa hlasovalo za situácie, keď všetky krajiny už jeho rozšírenie schválili. Hlas proti bol gestom, ktorý vyvolal to, čo sa očakávalo. Vyvolal diskusie o tom, do akej miery mechanizmus súhlasného hlasovania všetkých štátov je do budúcnosti únosný. Všetci, čo hlasovali proti, museli čakať hlasy, ktoré hovoria o tom, že je potrebné prehodnotiť Lisabonskú zmluvu a mechanizmus prijímania rozhodnutí na európskej úrovni.

Dlhoví hriešnici ako Gréci, Taliani zneistili nielen trhy, ale aj ľudí. Necítite v bankovom sektore tendenciu viac šetriť, alebo prípadne opačnú tendenciu – hromadného náporu klientov so žiadosťou o výber hotovosti z banky?

„Slovenská populácia je konzervatívnejšia ako zvyšok Európy. Ľudia sú zvyknutí sporiť a budú sporiť. Každé obdobie krízy vedie k opatrnosti pri investovaní, zadlžovaní, jednoducho plánovanie je menej veľkorysé. Je to trend, ktorý budeme určitú dobu sledovať aj na Slovensku. Čo sa týka obáv útoku na banku cez hromadný výber vkladov, je to častokrát na novinároch, ktorí niekedy publikujú poplašné správy. Ekonomicky však nie je na Slovensku dôvod na obavy. Náš bankový systém je jeden z najzdravších v Európe, vyznačuje sa vysokou likviditou a pomer úverom k depozitám je oveľa nižší ako vo zvyšku Európy.“

Na Slovensku však existujú banky, ktoré vlastnia dlhopisy rizikových krajín.

„Je asi v stovkách miliónov eur, ale to nie je problém, ktorý by systém ako taký nedokázal riešiť. Ten sa skladá z prirodzeného ekonomického procesu, kde vstupuje investor s dodatočným kapitálom, ďalej systém rekapitalizácie zo strany štátu, alebo v konečnej fáze systém vyplácania peňazí z fondu na ochranu vkladov, ktorý je prepracovaný. Ak nejaké problémy vyskytnú, budú sa týkať len jednotlivých menších subjektov.“

Bude teda o niekoľko mesiacov u nás rovnaký počet bánk? Neschyľuje sa na trhu pre neistotu a vyššie kapitálové nároky k fúziám?

„Niektoré veľké banky môžu v budúcnosti získať z dôvodov rekapitalizácie významný štátny kapitál v krajinách materských spoločností. V rámci reštrukturalizácie môže nový vlastník tieto subjekty nútiť, aby sa zbavovali niektorých účastí. Videli sme to na príklade slovenskej Dexie, kde došlo k zmene vlastníka. Druhým dôvodom je skutočnosť, že na Slovensku existujú subjekty, ktorých schopnosť reakcie na zmenené trhové požiadavky, napríklad na vyššie kapitálové požiadavky a viac likvidity je obmedzená. Možno nebudú mať v rámci svojich síl dostatočný potenciál. To znamená, že sa budú musieť spojiť alebo jednotlivé účasti predať. Tretím dôvodom je existencia bánk, ktoré z hľadiska ich veľkosti a rentability nemajú na Slovensku veľký zmysel. Ich vlastníci sa budú musieť rozhodnúť, či si kúpia väčší podiel na trhu, alebo sa entít zo strednodobého hľadiska zbavia. Očakávam, že v budúcnosti bude menej subjektov. Na druhej strane vidíme trend, že v niektorých krajinách sa začínajú objavovať noví hráči na trhu, pretože aj po neskorom vstupe na trh vidia zmysel a pomerne slušnú návratnosť (Česko, poz. red.)“

Na stole je plán na rekapitalizáciu bánk. Ten počíta aj s navýšením základného kapitálu z doterajších osem na deväť percent. Banky na to budú mať šesť až deväť mesiacov. Môže prílišná regulácia niektoré banky pochovať?

Akýkoľvek plán na konsolidáciu bez toho, aby došlo k vysporiadaniu štátnych dlhov je pomerne zvláštny. Pokiaľ ste banka a máte nakúpené dlhopisy krajín, po ktorých už neexistuje záujem od ostatných subjektov a dlhopisy stratili výrazne na hodnote, tak rozprávať sa o navýšení kapitálu z osem na deväť percent je skôr akademická diskusia. Najprv musí dôjsť ku konsolidácii a až potom je potrebné dokapitalizovať banky.

Plán posilnenia kapitálu bánk sa má primárne týkať účasti súkromných investorov, ktorí by bankám pomohli ...

Podľa mňa sa to investorov netýka. O rekapitalizácii sa hovorí kvôli tomu, pretože tu nie je záujem zo strany súkromných investorov. Vstupuje tu preto štát.

Dobre, to sa týka bánk. Ako však vidíte účasť súkromných investorov pri riešení dlhov rizikových krajín.

Pri reštrukturalizácii suverénnych dlhov si myslím, že straty musia niesť aj súkromní investori.

Vysoká inflácia je problém nielen Slovenska, ale celej eurozóny. Dvojpercentný inflačný cieľ Európskej centrálnej banky je prekročený, napriek tomu analytici prognózujú, že dôjde do konca roka k zníženiu úrokov. Nemení sa pomer medzi dlžníkmi, ktorí môžu infláciu umorovať svoj dlh a naopak veriteľmi, ktorí naopak prerábajú?

Táto otázka ma skôr zaujíma z pohľadu, že v minulosti platilo pravidlo ochrany veriteľa. To znamená, že veriteľ bol vždy zvýhodňovaný voči dlžníkovi pri domáhaní sa splatenia úveru. Vidíme veľmi nebezpečné tendencie zo strany zákonodarcov a legislatívy, keď toto pravidlo prestáva platiť a postavenie veriteľa je častokrát spochybňované. Nakoniec to dopadne tak, že veritelia budú ešte obozretnejší a ich postoj bude mať dopad na ekonomiku.

Aj veritelia však potrebujú investovať peniaze, ak ich momentálne nepotrebujú. Vidíme na trhu, kde by ich bez rizika mohli investovať?

Každý investor si musí stanoviť, čo chce. Či investíciu, kde sa mu peniaze neznehodnotia, alebo investíciu s nízkym výnosom alebo vyšším výnosom pri určitej bezpečnej miere rizika. Každý si musí stanoviť pyramídu, kde najširší základ tvoria najbezpečnejšie produkty. Na vrchole pyramídy sú najrizikovejšie produkty s najvyšším výnosom.

V súčasnosti sa búrajú mýty o tom, že štátne dlhopisy sú bezrizikové, ratingové agentúry strašia o defaulte krajín. Príkladom je Grécko ...

Stále väčšiu úlohu začína zohrávať finančné zdravie štátu. V lete sa nám podarilo spoludistribuovať emisiu slovenských bondov za lepšiu cenu ako v rovnaký deň Taliansku. Vtedy mali Taliani o dva stupne lepší rating ako Slovensko. Trh začína vnímať, že Slovensko je fiškálne lepšie konsolidované ako Taliansko. O niekoľko mesiacov došlo k tomu, že ratingové agentúry Talianom zhoršili známku a dnes sa zreálnil pomer ceny a ratingu. V Európe sa dajú nájsť stále veľmi zdravé rozpočtové krajiny. Myslím si, že stredná a východná Európa s nízkou zadĺženosťou je miestom, kde je zaujímavé investovať. A samozrejme bezpečné sú aj depozitné produkty bánk v tomto regióne.

Neobávate sa odchodu korporátnych klientov do možno relatívne bezpečnejších a väčších krajín? Napríklad do Nemecka?

„Neobávame sa ich odchodu pokiaľ ide o neistotu v eurozóne. Ak budú odchádzať, tak to bude pre bankovú daň. Ak vám niekto zdraží nezaistené vklady, čo sú primárne korporátne vklady, musíte to premietnuť do ceny produktu. Na trhu však funguje konkurencia, ktorá nedovolí to celé previesť na klienta, ale nejakým spôsobom sa to môže prejaviť. Firmy sú v rámci cash poolingu schopné prelievať peniaze aj na týždennej báze do takých bánk, kde dostanú lepšie podmienky. Môže to viesť k odlivu likvidity zo slovenského trhu. Jej odliv môže viesť k tomu, že banky budú menej úverovať. O desať percent menej úverov v ekonomike znamená jednopercentné spomalenie. Za situácie, kde sa začína hovoriť o tom, že na Slovensku nebude hospodársky rast a znižovali sme odhad rastu z 3,5 percenta na 1,8 percenta môže pár percentuálnych bodov zohrať úlohu v raste nezamestnanosti a nižšej stimulácii vnútorného dopytu.“

Sadzba bankového odvodu vo výške 0,4 % je až 20-násobne vyššia ako v Nemecku. Neobávate sa, že peniaze budú zneužité na iné účely, ako tvrdí minister financií Ivan Mikloš?

„Oproti Francúzsku je to až 25-násobok. V Nemecku peniaze tečú skutočne na špeciálny účet. “

Neobávate sa zneužitia peňazí v rukách budúcej vlády, ktorá bude zostavená budúci rok? Navyše aj po včerajšom hlasovaní sa na stôl môže vrátiť zvýšenie odvodu na 0,7 percent.

„Práve preto, že sa obávam, toľko kričím. A myslím si, že nie som sám. V čase, keď sa hovorí o tom, že je potrebné posilňovať kapitál bánk, tak je absurdné jednu z ciest posilňovania kapitálu znižovať. Chápem dilemu ministra financií, ktorý si potrebuje zaistiť príjem do štátneho rozpočtu a vždy je jednoduché zdaniť tam, kde sa zarába. A práve teraz hovorím, že to bude mať dopad na slovenskú ekonomiku. Navyše nikto z politikov nekvantifikoval dopad na ekonomiku.“

Máte vyčíslenú bankovú daň a jej dopad na cenu produktov?

„Tu nejde o cenu produktu. Ide tu o schopnosť bánk úverovať a dosiahnuť regulatórne požiadavky zo strany európskeho regulátora alebo slovenskej centrálnej banky. Jeden z parametrov, kde je slovenský bankový sektor horší ako európsky je kapitálová vybavenosť. Na Slovensku existujú banky, ktoré sú na hranici kapitálovej vybavenosti a teraz sa hovorí o tom, že ju budeme ešte dvíhať o jedno percento. Možno niektoré banky dostanú ešte nejakú systémovú prirážku. A za tejto situácie mi tieto subjekty vystavíme ďalšej dani, napriek tomu, že budú mať nízky zisk, ktorým by mohli posilniť kapitál. Pokiaľ sa im to nepodarí, nebudú môcť úverovať. Sú to dopady, ktoré sú veľmi ťažko kvantifikované. Už teraz sme sa bankovou daňou dostali na úroveň Maďarska, kde je najvyššia banková daň v Európe.“

Práve Maďarsko bola jednou z príčin, prečo skupina Erste Group, kde patrí aj Slovenská sporiteľňa ohlásila, že na tento rok očakáva stratu 600 až 700 miliónov eur.

Dôvodom bolo precenenie nášho portfólia cenných papierov pokiaľ ide o suverénne riziká. To bola menšia časť. Väčšiu časť tvorili odpisy goodwillu, to znamená tých hodnôt bánk, ktoré sme kupovali drahšie ako bola ich účtovná hodnota. To sa v Maďarsku týkalo našej akvizície Poštovej banky a v Rumunsku Banca Comerciala Romana. V Maďarsku sú politické zásahy bezprecedentné a určite bude naša skupina hľadať aj právnu cestu, ako ochrániť svoje záujmy. Biznis model tam stratil význam. Dôvod prečo sme tam mali strategickú investíciu a držali sme ju na určitej účtovnej hodnote teraz pominul. Odpisy sme urobili preto, aby sme očistili hodnotu firmy a do budúcnosti sme nemali imaginárne hodnoty. V Maďarsku sa nás dotkli aj opatrenia na cenovú konverziu za umelý kurz, na ktorý sme vytvorili dodatočné opravné položky. Zároveň sme vytvorili opravné položky aj na úverové portfólio, aby sme zreálnili pravdepodobnosť zlyhania úverov v Maďarsku.

Neuvažujete aj nad odchodom z Maďarska?

„My z trhu neodchádzame. Maďarsko je súčasťou Európskej únie. My nemôžeme odchádzať, pretože sa nám nepáčia niektoré politické rozhodnutia. Erste funguje v Európe takmer 200 rokov a bez ohľadu na vládu v krajinách. Musíme hľadať obchodný model, ktorý funguje za rôznych politických systémov. Samozrejme budeme hľadať rozhodnutia, ktoré minimalizujú straty z politických rozhodnutí, aby banka bola voči nim viac odolná.“

Čo to znamená?

„V Maďarsku bude musieť byť banka štíhlejšia, bude musieť viac šetriť na nákladoch a straty bude musieť vykompenzovať. Bude samostatnejšia, teda bude robiť len tie obchody, na ktoré si lokálne nájde likviditu.“

Ako sa budú pohybovať úroky na hypotekárne úvery v najbližšom období?

„Budú tu hrať úlohu dva faktory. My za normálnych okolností by sme povedali, že ceny hypoték by nemali rásť. Pôjdu proti sebe dva trendy. Očakáva sa ešte zníženie kľúčových sadzieb zo strany ECB. Analytici hovoria o 0,25 až 0,5 percenta. Na druhej strane je tu veľký tlak na likviditu zo strany regulátorov. Likviditu môžete dostať len formou depozít. Ak ich chcete mať, potrebujete ako v prípade niektorých bánk zvyšovať ceny na depozitá. To môže tlačiť hypotéky nahor, ale na druhej strane to bude kompenzované poklesom sadzieb z ECB. Neočakávame dramatické zvýšenie cien hypoték v priebehu jedného až dvoch rokov.“

Ako sa budú vyvíjať ceny nehnuteľnosti? Budú investori znižovať ceny bytov?

„Na Slovensku je množstvo projektov, ktoré sú nelikvidné a fungujú len kvôli tomu, že investori dostali reštrukturalizované úvery, to znamená, že im banky predĺžili úvery. Musia platiť napríklad len úroky a nie sú pod priamym tlakom, aby museli predávať. Teda nie sú nútení siahnuť do cien. Teraz však cítim na trhu, že niektoré nehnuteľnosti nepredajú bez významného zásahu do cien. Ceny tak budú pod výrobnými nákladmi, v čase boomu a vyšších cien. Dnes sa stavia o 20 až 30 percent lacnejšie.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  5. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  10. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 19 959
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 887
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 770
  4. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 395
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 273
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 151
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 1 735
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 651
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 494
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 236

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.

Neprehliadnite tiež

Bystrica má novú autobusovú stanicu. Pozrite sa, ako sa menila

Predchádzajúca stanica bola otvorená v 80. rokoch a nikdy nebola celkom dokončená, nový terminál je najmodernejší v krajine.

Čo si o autokamerách myslí polícia a môže ísť video na Facebook?

Autokamery snímajú aj poznávacie značky a tváre ľudí, s videami preto treba narábať opatrne.

Hľadá sa EY Podnikateľ roka, víťaz pocestuje do Monte Carla

Do súťaže môžu podnikateľov nominovať aj ich zákazníci alebo známi.

Nová dotácia. Časť drevodomu zaplatí po novom štát

Tento rok rozdelí rezort pôdohospodárstva na montované domy z dreva milión eur. Výška podpory bude závisieť od regiónu