SME

Šéf sporiteľne: Neočakávame zdraženie hypoték

Generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne JOZEF SÍKELA si myslí, že po zavedení bankovej dane môžu firmy zo Slovenska odlievať peniaze do zahraničia.

Jozef Síkela (44) začal bankovú kariéru v Creditanstalt AG vo Viedni.Od februára 2009 bol generálnym riaditeľom Erste Bank Ukrajina. Vlani v júni sa stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenskej sporiteľne, je zodpovedný za riadenieJozef Síkela (44) začal bankovú kariéru v Creditanstalt AG vo Viedni.Od februára 2009 bol generálnym riaditeľom Erste Bank Ukrajina. Vlani v júni sa stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenskej sporiteľne, je zodpovedný za riadenie (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Aj na Slovensku môže dôjsť pre krízu k predaju či fúziám bánk. Generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne JOZEF SÍKELA povedal aj to, že po zavedení bankovej dane môžu firmy zo Slovenska odlievať peniaze do zahraničia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hlasovali by ste za alebo proti rozšíreniu eurovalu?

Jednal by som primárne ekonomicky. Nie sú pochybnosti o tom, že rozpočtová kríza štátov by sa musí vyriešiť, preto je potrebné zaviesť pravidlá a represie za nedodržiavanie pravidiel. V danom momente som nevidel iné východisko než posilniť mechanizmus EFSF. Hlasoval by som za.

SkryťVypnúť reklamu

Podporili by ste teda časť vlády okolo premiérky Ivety Radičovej ...

Áno, pretože v danom momente to bolo ukľudňujúce pre trhy. Hlasovanie za rozšírenie eurovalu umožňuje cestu bezšokovej konsolidácie alebo konsolidácie, ktorá bude viac organizovaná a plánovaná. Musíme si uvedomiť, že sa hlasovalo za situácie, keď všetky krajiny už jeho rozšírenie schválili. Hlas proti bol gestom, ktorý vyvolal to, čo sa očakávalo. Vyvolal diskusie o tom, do akej miery mechanizmus súhlasného hlasovania všetkých štátov je do budúcnosti únosný. Všetci, čo hlasovali proti, museli čakať hlasy, ktoré hovoria o tom, že je potrebné prehodnotiť Lisabonskú zmluvu a mechanizmus prijímania rozhodnutí na európskej úrovni.

Dlhoví hriešnici ako Gréci, Taliani zneistili nielen trhy, ale aj ľudí. Necítite v bankovom sektore tendenciu viac šetriť, alebo prípadne opačnú tendenciu – hromadného náporu klientov so žiadosťou o výber hotovosti z banky?

SkryťVypnúť reklamu

„Slovenská populácia je konzervatívnejšia ako zvyšok Európy. Ľudia sú zvyknutí sporiť a budú sporiť. Každé obdobie krízy vedie k opatrnosti pri investovaní, zadlžovaní, jednoducho plánovanie je menej veľkorysé. Je to trend, ktorý budeme určitú dobu sledovať aj na Slovensku. Čo sa týka obáv útoku na banku cez hromadný výber vkladov, je to častokrát na novinároch, ktorí niekedy publikujú poplašné správy. Ekonomicky však nie je na Slovensku dôvod na obavy. Náš bankový systém je jeden z najzdravších v Európe, vyznačuje sa vysokou likviditou a pomer úverom k depozitám je oveľa nižší ako vo zvyšku Európy.“

Na Slovensku však existujú banky, ktoré vlastnia dlhopisy rizikových krajín.

„Je asi v stovkách miliónov eur, ale to nie je problém, ktorý by systém ako taký nedokázal riešiť. Ten sa skladá z prirodzeného ekonomického procesu, kde vstupuje investor s dodatočným kapitálom, ďalej systém rekapitalizácie zo strany štátu, alebo v konečnej fáze systém vyplácania peňazí z fondu na ochranu vkladov, ktorý je prepracovaný. Ak nejaké problémy vyskytnú, budú sa týkať len jednotlivých menších subjektov.“

SkryťVypnúť reklamu

Bude teda o niekoľko mesiacov u nás rovnaký počet bánk? Neschyľuje sa na trhu pre neistotu a vyššie kapitálové nároky k fúziám?

„Niektoré veľké banky môžu v budúcnosti získať z dôvodov rekapitalizácie významný štátny kapitál v krajinách materských spoločností. V rámci reštrukturalizácie môže nový vlastník tieto subjekty nútiť, aby sa zbavovali niektorých účastí. Videli sme to na príklade slovenskej Dexie, kde došlo k zmene vlastníka. Druhým dôvodom je skutočnosť, že na Slovensku existujú subjekty, ktorých schopnosť reakcie na zmenené trhové požiadavky, napríklad na vyššie kapitálové požiadavky a viac likvidity je obmedzená. Možno nebudú mať v rámci svojich síl dostatočný potenciál. To znamená, že sa budú musieť spojiť alebo jednotlivé účasti predať. Tretím dôvodom je existencia bánk, ktoré z hľadiska ich veľkosti a rentability nemajú na Slovensku veľký zmysel. Ich vlastníci sa budú musieť rozhodnúť, či si kúpia väčší podiel na trhu, alebo sa entít zo strednodobého hľadiska zbavia. Očakávam, že v budúcnosti bude menej subjektov. Na druhej strane vidíme trend, že v niektorých krajinách sa začínajú objavovať noví hráči na trhu, pretože aj po neskorom vstupe na trh vidia zmysel a pomerne slušnú návratnosť (Česko, poz. red.)“

SkryťVypnúť reklamu

Na stole je plán na rekapitalizáciu bánk. Ten počíta aj s navýšením základného kapitálu z doterajších osem na deväť percent. Banky na to budú mať šesť až deväť mesiacov. Môže prílišná regulácia niektoré banky pochovať?

Akýkoľvek plán na konsolidáciu bez toho, aby došlo k vysporiadaniu štátnych dlhov je pomerne zvláštny. Pokiaľ ste banka a máte nakúpené dlhopisy krajín, po ktorých už neexistuje záujem od ostatných subjektov a dlhopisy stratili výrazne na hodnote, tak rozprávať sa o navýšení kapitálu z osem na deväť percent je skôr akademická diskusia. Najprv musí dôjsť ku konsolidácii a až potom je potrebné dokapitalizovať banky.

Plán posilnenia kapitálu bánk sa má primárne týkať účasti súkromných investorov, ktorí by bankám pomohli ...

Podľa mňa sa to investorov netýka. O rekapitalizácii sa hovorí kvôli tomu, pretože tu nie je záujem zo strany súkromných investorov. Vstupuje tu preto štát.

SkryťVypnúť reklamu

Dobre, to sa týka bánk. Ako však vidíte účasť súkromných investorov pri riešení dlhov rizikových krajín.

Pri reštrukturalizácii suverénnych dlhov si myslím, že straty musia niesť aj súkromní investori.

Vysoká inflácia je problém nielen Slovenska, ale celej eurozóny. Dvojpercentný inflačný cieľ Európskej centrálnej banky je prekročený, napriek tomu analytici prognózujú, že dôjde do konca roka k zníženiu úrokov. Nemení sa pomer medzi dlžníkmi, ktorí môžu infláciu umorovať svoj dlh a naopak veriteľmi, ktorí naopak prerábajú?

Táto otázka ma skôr zaujíma z pohľadu, že v minulosti platilo pravidlo ochrany veriteľa. To znamená, že veriteľ bol vždy zvýhodňovaný voči dlžníkovi pri domáhaní sa splatenia úveru. Vidíme veľmi nebezpečné tendencie zo strany zákonodarcov a legislatívy, keď toto pravidlo prestáva platiť a postavenie veriteľa je častokrát spochybňované. Nakoniec to dopadne tak, že veritelia budú ešte obozretnejší a ich postoj bude mať dopad na ekonomiku.

SkryťVypnúť reklamu

Aj veritelia však potrebujú investovať peniaze, ak ich momentálne nepotrebujú. Vidíme na trhu, kde by ich bez rizika mohli investovať?

Každý investor si musí stanoviť, čo chce. Či investíciu, kde sa mu peniaze neznehodnotia, alebo investíciu s nízkym výnosom alebo vyšším výnosom pri určitej bezpečnej miere rizika. Každý si musí stanoviť pyramídu, kde najširší základ tvoria najbezpečnejšie produkty. Na vrchole pyramídy sú najrizikovejšie produkty s najvyšším výnosom.

V súčasnosti sa búrajú mýty o tom, že štátne dlhopisy sú bezrizikové, ratingové agentúry strašia o defaulte krajín. Príkladom je Grécko ...

Stále väčšiu úlohu začína zohrávať finančné zdravie štátu. V lete sa nám podarilo spoludistribuovať emisiu slovenských bondov za lepšiu cenu ako v rovnaký deň Taliansku. Vtedy mali Taliani o dva stupne lepší rating ako Slovensko. Trh začína vnímať, že Slovensko je fiškálne lepšie konsolidované ako Taliansko. O niekoľko mesiacov došlo k tomu, že ratingové agentúry Talianom zhoršili známku a dnes sa zreálnil pomer ceny a ratingu. V Európe sa dajú nájsť stále veľmi zdravé rozpočtové krajiny. Myslím si, že stredná a východná Európa s nízkou zadĺženosťou je miestom, kde je zaujímavé investovať. A samozrejme bezpečné sú aj depozitné produkty bánk v tomto regióne.

SkryťVypnúť reklamu

Neobávate sa odchodu korporátnych klientov do možno relatívne bezpečnejších a väčších krajín? Napríklad do Nemecka?

„Neobávame sa ich odchodu pokiaľ ide o neistotu v eurozóne. Ak budú odchádzať, tak to bude pre bankovú daň. Ak vám niekto zdraží nezaistené vklady, čo sú primárne korporátne vklady, musíte to premietnuť do ceny produktu. Na trhu však funguje konkurencia, ktorá nedovolí to celé previesť na klienta, ale nejakým spôsobom sa to môže prejaviť. Firmy sú v rámci cash poolingu schopné prelievať peniaze aj na týždennej báze do takých bánk, kde dostanú lepšie podmienky. Môže to viesť k odlivu likvidity zo slovenského trhu. Jej odliv môže viesť k tomu, že banky budú menej úverovať. O desať percent menej úverov v ekonomike znamená jednopercentné spomalenie. Za situácie, kde sa začína hovoriť o tom, že na Slovensku nebude hospodársky rast a znižovali sme odhad rastu z 3,5 percenta na 1,8 percenta môže pár percentuálnych bodov zohrať úlohu v raste nezamestnanosti a nižšej stimulácii vnútorného dopytu.“

SkryťVypnúť reklamu

Sadzba bankového odvodu vo výške 0,4 % je až 20-násobne vyššia ako v Nemecku. Neobávate sa, že peniaze budú zneužité na iné účely, ako tvrdí minister financií Ivan Mikloš?

„Oproti Francúzsku je to až 25-násobok. V Nemecku peniaze tečú skutočne na špeciálny účet. “

Neobávate sa zneužitia peňazí v rukách budúcej vlády, ktorá bude zostavená budúci rok? Navyše aj po včerajšom hlasovaní sa na stôl môže vrátiť zvýšenie odvodu na 0,7 percent.

„Práve preto, že sa obávam, toľko kričím. A myslím si, že nie som sám. V čase, keď sa hovorí o tom, že je potrebné posilňovať kapitál bánk, tak je absurdné jednu z ciest posilňovania kapitálu znižovať. Chápem dilemu ministra financií, ktorý si potrebuje zaistiť príjem do štátneho rozpočtu a vždy je jednoduché zdaniť tam, kde sa zarába. A práve teraz hovorím, že to bude mať dopad na slovenskú ekonomiku. Navyše nikto z politikov nekvantifikoval dopad na ekonomiku.“

SkryťVypnúť reklamu

Máte vyčíslenú bankovú daň a jej dopad na cenu produktov?

„Tu nejde o cenu produktu. Ide tu o schopnosť bánk úverovať a dosiahnuť regulatórne požiadavky zo strany európskeho regulátora alebo slovenskej centrálnej banky. Jeden z parametrov, kde je slovenský bankový sektor horší ako európsky je kapitálová vybavenosť. Na Slovensku existujú banky, ktoré sú na hranici kapitálovej vybavenosti a teraz sa hovorí o tom, že ju budeme ešte dvíhať o jedno percento. Možno niektoré banky dostanú ešte nejakú systémovú prirážku. A za tejto situácie mi tieto subjekty vystavíme ďalšej dani, napriek tomu, že budú mať nízky zisk, ktorým by mohli posilniť kapitál. Pokiaľ sa im to nepodarí, nebudú môcť úverovať. Sú to dopady, ktoré sú veľmi ťažko kvantifikované. Už teraz sme sa bankovou daňou dostali na úroveň Maďarska, kde je najvyššia banková daň v Európe.“

SkryťVypnúť reklamu

Práve Maďarsko bola jednou z príčin, prečo skupina Erste Group, kde patrí aj Slovenská sporiteľňa ohlásila, že na tento rok očakáva stratu 600 až 700 miliónov eur.

Dôvodom bolo precenenie nášho portfólia cenných papierov pokiaľ ide o suverénne riziká. To bola menšia časť. Väčšiu časť tvorili odpisy goodwillu, to znamená tých hodnôt bánk, ktoré sme kupovali drahšie ako bola ich účtovná hodnota. To sa v Maďarsku týkalo našej akvizície Poštovej banky a v Rumunsku Banca Comerciala Romana. V Maďarsku sú politické zásahy bezprecedentné a určite bude naša skupina hľadať aj právnu cestu, ako ochrániť svoje záujmy. Biznis model tam stratil význam. Dôvod prečo sme tam mali strategickú investíciu a držali sme ju na určitej účtovnej hodnote teraz pominul. Odpisy sme urobili preto, aby sme očistili hodnotu firmy a do budúcnosti sme nemali imaginárne hodnoty. V Maďarsku sa nás dotkli aj opatrenia na cenovú konverziu za umelý kurz, na ktorý sme vytvorili dodatočné opravné položky. Zároveň sme vytvorili opravné položky aj na úverové portfólio, aby sme zreálnili pravdepodobnosť zlyhania úverov v Maďarsku.

SkryťVypnúť reklamu

Neuvažujete aj nad odchodom z Maďarska?

„My z trhu neodchádzame. Maďarsko je súčasťou Európskej únie. My nemôžeme odchádzať, pretože sa nám nepáčia niektoré politické rozhodnutia. Erste funguje v Európe takmer 200 rokov a bez ohľadu na vládu v krajinách. Musíme hľadať obchodný model, ktorý funguje za rôznych politických systémov. Samozrejme budeme hľadať rozhodnutia, ktoré minimalizujú straty z politických rozhodnutí, aby banka bola voči nim viac odolná.“

Čo to znamená?

„V Maďarsku bude musieť byť banka štíhlejšia, bude musieť viac šetriť na nákladoch a straty bude musieť vykompenzovať. Bude samostatnejšia, teda bude robiť len tie obchody, na ktoré si lokálne nájde likviditu.“

Ako sa budú pohybovať úroky na hypotekárne úvery v najbližšom období?

SkryťVypnúť reklamu

„Budú tu hrať úlohu dva faktory. My za normálnych okolností by sme povedali, že ceny hypoték by nemali rásť. Pôjdu proti sebe dva trendy. Očakáva sa ešte zníženie kľúčových sadzieb zo strany ECB. Analytici hovoria o 0,25 až 0,5 percenta. Na druhej strane je tu veľký tlak na likviditu zo strany regulátorov. Likviditu môžete dostať len formou depozít. Ak ich chcete mať, potrebujete ako v prípade niektorých bánk zvyšovať ceny na depozitá. To môže tlačiť hypotéky nahor, ale na druhej strane to bude kompenzované poklesom sadzieb z ECB. Neočakávame dramatické zvýšenie cien hypoték v priebehu jedného až dvoch rokov.“

Ako sa budú vyvíjať ceny nehnuteľnosti? Budú investori znižovať ceny bytov?

„Na Slovensku je množstvo projektov, ktoré sú nelikvidné a fungujú len kvôli tomu, že investori dostali reštrukturalizované úvery, to znamená, že im banky predĺžili úvery. Musia platiť napríklad len úroky a nie sú pod priamym tlakom, aby museli predávať. Teda nie sú nútení siahnuť do cien. Teraz však cítim na trhu, že niektoré nehnuteľnosti nepredajú bez významného zásahu do cien. Ceny tak budú pod výrobnými nákladmi, v čase boomu a vyšších cien. Dnes sa stavia o 20 až 30 percent lacnejšie.“

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (28. 3. 2024)
USD 1.082
AUD 1.660
CZK 25.319
JPY 163.520
CAD 1.471
GBP 0.858
HUF 395.400
PLN 4.315
CHF 0.981
SEK 11.506

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 696
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 526
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 462
  4. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 11 372
  5. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 679
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 985
  7. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 644
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 394
  1. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  2. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  7. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  8. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 092
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 456
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 334
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 12 230
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 341
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 329
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 695
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 415
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  8. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Eduard Šebo (3 ku 2)

Eduard Šebo patrí medzi najbohatších Slovákov.


Ilustračné foto.

Utlmovali aj ceny v silných výrobných odvetviach.


SITA
Logo podcastu Index

Finančný model založený na reklame a predplatnom už nepostačuje.


a 1 ďalší
	
Snímka z nového vlakového spojenia na Ukrajinu v Košiciach 28. marca 2024.

Priamy spoj na ukrajinskú hranicu umožňuje prestup na spoje ukrajinských železníc.


TASR
  1. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  2. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  7. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  8. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 092
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 456
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 334
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 12 230
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 341
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 329
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 695
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 415
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  8. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
SkryťZatvoriť reklamu