Slovensko v utorok nepodporilo rozšírenie eurovalu. Je to veľmi zlý signál smerom k zahraničiu, alebo nám dajú ešte šancu?
„Podľa mňa je to veľmi zlý signál jednak smerom k zahraničiu, ale rovnako aj pre Slovensko. Verím, že to bude pre krajinu budíček a na Slovensku si občania, politici, ale aj novinári začnú viac všímať, čo sa deje vo svete. Teraz tu už nejde o euroval, a už vôbec nie o Grécko. Prekvapuje ma, že debata na Slovensku je na začiatku októbra 2011 stále o Grécku a už dávno pritom nejde o túto malú ekonomiku, ktorá sa zrejme nakoniec nevyhne bankrotu. Ide o to, že svetové trhy sa pozerajú na eurozónu a jej schopnosť vedieť sa dohodnúť. Obchodníci v Tokiu či v Singapure vôbec nepoznajú detaily fungovania európskych inštitúcií. Pozerajú sa na schopnosť politikov eurozóny prijať nejaké opatrenie, keďže sú konfrontovaní s obrovskou krízovou situáciou. Tým, že jeden zo 17 štátov eurozóny odmietol rozšírenie eurovalu, sme vyslali zlý signál za celú Európu celému svetu. Toto je signál Európy prostredníctvom nášho parlamentu svetu, že Európa nie je jednoducho schopná kolektívne konať, alebo len s obrovskými ťažkosťami.“
Imidž Slovenska sa teda po utorňajšom hlasovaní v parlamente podľa vás zhoršil?
„To nie je žiadna novinka. Už sa to začalo pred rokom, keď sme neschválili pôžičku Grécku. To nie je ani o imidži, ale o spoľahlivosti partnera. Partnerstvo v klube, v ktorom sme sa o členstvo tak nástojčivo uchádzali, kde štáty na to, aby doňho vstúpili, odovzdávajú celú suverenitu v otázkach monetárnej politiky, vyžaduje veľkú mieru schopnosti sa spoľahnúť na partnerov. To nie je iba imidž, ktorý sa dá robiť reklamnými brožúrkami a letákmi. To je o spoločnej zodpovednosti a možnosti spoľahnúť sa. Žiaľ, ukázali sme sa, čo ma osobne veľmi mrzí, že sme priatelia len do dobrého počasia.“
Môže to mať pre nás nejaké dôsledky?
„Keď sa budeme spätne o pár mesiacov pozerať na toto obdobie, síce turbulentné, ale pred vstupom do krízy, ktorá sa na nás valí, bude sa analyzovať, čo boli jej spúšťacie mechanizmy. Tak ako sa v roku 2008 hovorilo, že sa to začalo hypotekárnou krízou v USA, keď sa bude spätne analyzovať, že čo boli spúšťacie mechanizmy krízy, do ktorej ideme, určite bude hlasovanie v slovenskom parlamente ohnivkom v reťazci spúšťacích udalostí. Trhy síce neskolabovali a mena ešte stojí, máme však seriózne vážne problémy v Európe aj v Amerike. Americké zadlženie je viac ako 90 percent HDP, nemecké vyše 70 percent. Je to porovnateľné s mierami nezodpovedného správania bánk, ktoré vyvolali krízu v roku 2008. Jedným zo spôsobov odvrátenia menového problému bolo nájsť spoločnú akciu v eurozóne. Tým, že sme nepodporili rozšírenie eurovalu, sa to odďaľuje. Dostaneme druhú šancu, ale signál, že členovia eurozóny majú problém dohodnúť sa v čase obrovskej krízy, zostáva. Ide o našu menu a naše inštitúcie, do ktorých sme vstúpili. To ako keby mnohým nedochádzalo. Stále vládne provinčný pocit: oni tam niekde v Bruseli alebo Berlíne, hoci sme toho súčasťou.“
Ako si Slovensko môže podľa vás zlepšiť pošramotenú reputáciu, čo ste naznačili?
„V prvom rade by sme euroval mali schváliť, ale dobrá reputácia sa starostlivo buduje mnohými krokmi a zlá sa urobí veľmi ľahko. Už sa tak skoro nestane, keď v slovenskom parlamente boli od austrálskych korešpondentov cez kórejskú televíziu po novinárov z Japonska či z Brazílie. Už sa nadlho nikto Slovensku nebude tak venovať ako v utorok. Samozrejme, hlavná je reputácia s partnermi, s ktorými máme spoločnú menu a spoločnú ekonomickú budúcnosť. A tam máme čo naprávať.“
Čo je pre nás podstatné z ekonomického pohľadu, keďže eurozóna čelí dlhovej kríze. O čo by sa Slovensko malo snažiť?
„Slovensko sa v utorok správalo, ako keby existovalo v izolácii, hoci nie je. Sme malá otvorená ekonomika, závislá od exportu práve do krajín, ktorým sme sa včera otočili chrbtom. Celý svet bude o pol roka, žiaľ, vyzerať inak. Najlepšie, čo Slovensko môže robiť, je pokračovať v štrukturálnych reformách a budovať konkurencieschopnosť na obdobie, keď už nebude môcť naša ekonomika stáť len na výrobe nemeckých, francúzskych a kórejských áut. Žiaľ, včerajšie hlasovanie, ale hlavne debata, ktorá k nemu viedla – či už medzi politikmi, alebo v novinách – poukazuje na hlboké neuvedomenie si procesov v Európe, svetových trhov, ale aj toho, že aj my sme tí, ktorí sa vezú na veľkom chrbte nemeckého ekonomického medveďa. Máme s ním spoločnú menu a veľmi od seba závisíme.“