BRATISLAVA. Kombinácia, pri ktorej náš parlament neschváli rozšírenie eurovalu a zároveň nebude jasné, aká bude nová vláda, môže byť rizikom pre štátne dlhopisy. Ich úročenie by mohlo stúpnuť.
„Nebude jasné, či vláda bude pokračovať v ozdravovaní verejných financií, či sa nespomalí tempo znižovania deficitu a či sa stihnú schváliť všetky potrebné opatrenia a reformy,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Slovensko si napríklad v auguste požičalo 101,6 milióna eur na deväť rokov. Investori si za pôžičku vypýtali úrok v priemere 4,34 percenta.
V apríli Slovensko vydalo deväťročné dlhopisy v hodnote jednej miliardy eur, pričom ročný priemerný výnos dosiahol 4,66 percenta. Úročenie oproti aprílu kleslo, lebo nadol šli aj výnosy nemeckých bondov, stúpla nám však riziková prirážka.
„Akýkoľvek scenár, ktorý by zvýšil neistotu na politickej scéne, by mohol podkopať dôveru investorov v schopnosť Slovenska splniť prijatý záväzok znížiť deficit,“ povedal pre agentúru SITA Vladimír Vaňo z Volksbank.
Ešte na konci mája bola cena poistenia pred krachom krajiny na 10 rokov (CDS) v prípade Slovenska a Česka 103 bázických bodov.
Teraz sa podľa Vaňa pre nárast politickej neistoty rozdiel v rizikovej prirážke Slovenska podľa 10-ročných CDS vyšplhal na takmer 300 bázických bodov.
Dôvod, prečo Slovensku rastie riziková prirážka, treba hľadať v eurozóne a nie v situácii na Slovensku. „Tá je z pohľadu verejných financií u vás zvládnuteľná a nie je v pozornosti finančných trhov ani ratingových agentúr,“ povedal hlavný ekonóm Patria Finance David Marek.
