Tvaroška: Úroveň dlhového stropu je primeraná

Zákon sa bude sprísňovať postupne, aby bolo možné sa na nový systém pripraviť, hovorí štátny tajomník rezortu financií VLADIMÍR TVAROŚKA.

(Zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Dlhová brzda je nastavená na úrovni maastrichtských 60 percent HDP. Nemalo sa ísť nižšie?

„Na prvý pohľad sa to môže niekomu zdať málo ambiciózne, ja si však myslím, že je to primerane nastavené. Treba si uvedomiť, že sankcie proti vláde sa pre najbližšie roky začnú uplatňovať už od 50 percent. V štátnom rozpočte sa na budúci rok ráta s verejným dlhom 45,7 percenta HDP a v roku 2014 s dlhom 46,8 percenta. Ak kríza bude naozaj hlbšia, alebo ak bude potrebné naozaj nejaké väčšie objemy peňazí poslať na záchranu niektorých iných európskych krajín, tak tú 50-percentnú hranicu môže Slovensko dosiahnuť relatívne rýchlo.“

Kedy sa už dá hovoriť o reálnych postihoch?

„Sankcie začínajú 10 percent pod dlhovým stropom. Prvých päť percent sú sankcie relatívne mäkšie, ale už tých päť percent pod dlhovým stropom hovoríme o zmrazení, viazaní výdavkov štátneho rozpočtu a o vyrovnanom rozpočte verejných financií.“

Nastavenie dlhovej brzdy však môže vytvárať dojem, ako by ambíciou tejto i budúcich vlád nemalo byť čo najviac znižovať verejný dlh.

„Určite si niekto môže povedať, že ambíciou je nemať žiadny dlh. Ja si myslím, že Slovensko, ak by malo mať aj počas demografickej krízy dlh 40 alebo 50 percent HDP, považoval by som to za obrovský úspech. Demografická kríza, ktorá nás čaká, je naozaj náročná. Je potrebné sa na to pripraviť jednak tým, že budú schválené dôchodkové reformy a jednak tým, že krajiny nebudú mať vysoké dlhy predtým, ako budú vstupovať do toho ťažkého obdobia. Predtým, ako tá najhoršia demografická kríza Slovensko okolo roku 2030 zasiahne, už budeme mať dlhový strop na úrovni 50 percent. Asi žiadna firma nechce mať nulový dlh. Firmy štandardne pracujú s primeraným zadlžením. Ak je zadlženie primerané, tak to nie je nič dramaticky zlé. Preto si myslím, že aj dlh okolo 40 percent HDP je niečo, čo je vcelku v poriadku.“

Prečo sa má dlhový strop znižovať postupne z úrovne 60 percent HDP od roku 2017 a nie skôr?

„Nemyslím si, že by bolo dobré a udržateľné, aby sa teraz schvaľoval zákon, ktorý by si o dva roky vyžadoval sankcie. Je to férové aj k budúcej vláde, celému politickému spektru, verejnosti, že systém sa nastaví na nejakú úroveň, ktorá nie je zlá a v súčasnej veľmi neistej situácii dáva isté prechodné obdobie, keď si všetci na to musia zvyknúť.“

Počíta návrh zákona aj s hospodárením samosprávy?

„Áno. Súčasťou verejného dlhu je nielen štátny dlh, ale aj pôžičky samospráv. Veľmi sme si dávali pozor, aby sme nevytvárali nejaké nové metodiky, ktoré by boli na Slovensku zneužité. Preto percento verejného dlhu sa bude vykazovať podľa údajov, ktoré zverejní Eurostat.“

Návrh zatiaľ nepočíta so sankciami pre samosprávy.

„Verím, že v priebehu nasledujúcich niekoľkých mesiacov, keď tento zákon bude diskutovaný buď na verejnosti, alebo priamo v parlamente, sa doplní do tohto zákona aj nejaký sankčný mechanizmus pre samosprávy.“

Ako by mohli vyzerať sankcie pre samosprávy?

„Sú tam rôzne nápady. Keďže na tom nie je ešte zhoda a nebolo to diskutované ani s predstaviteľmi samospráv, zatiaľ by som nechcel ísť ďalej.“

Inšpirovali ste sa pri príprave zákona aj v zahraničí?

„Veľa krajín má podobné mechanizmy, ale naozaj sú šité na tieto krajiny. Spoločný mechanizmus – Pakt stability a rastu - je jeden a aj európske štáty vyzývajú, aby špecifické mechanizmy, ktoré zodpovedajú jednotlivým krajinám, kultúram, politickým spektrám, sa schválili samostatne. Preto aj Nemecko, Švédsko, Španielsko, Francúzsko majú schválené mechanizmy, ktoré sú rozdielne.

Súčasťou návrhu zákona je aj fiškálna rada, ktorá má mať troch členov. Čo presne má byť ich úlohou?

„Problém, ktorý na Slovensku teraz máme, je ten, že existuje akoby dosť silný monopol ministerstva financií na informácie. Pohľad na verejné financie neskúmajú v poslednom čase veľmi intenzívne ani bankoví analytici, ani médiá, ani Národná banka Slovenska. Sú to veľmi komplikované témy, ktoré si naozaj vyžadujú dosť odbornej kapacity a ľudí vo výskume, ktorí sa budú o verejné financie starať a budú prezentovať aj na verejnosti pohľad nezávislý, ale čisto odborný, nie politický. To je práve úloha fiškálnej rady, že bude prezentovať, sledovať to, ako sa verejné financie vyvíjajú. Budú verejnosť informovať nielen o tom, ako verejné financie vyzerajú v danom roku, ale aj ako vyzerá dlhodobá udržateľnosť verejných financií smerom dopredu.“

Nemá byť jednou z jej úloh, aby slúžila aj ako bič na poslancov, ktorí často menia v Národnej rade zákony, čo má nezriedka vplyv na verejné financie?

„Nie, určite nemôže byť bičom. Návrh rešpektuje, že Slovensko je parlamentná demokracia. Poslanci sú vždy tí kľúčoví, ktorí môžu hlasovaním o veciach rozhodovať. A keď chcú v poslednej chvíli, tak aj v poslednej chvíli. Fiškálna rada bude skôr informovať verejnosť o tom, ako vládna politika prispieva k vývoju zdravých verejných financií, alebo ich dostáva do ťažkej situácie. Je to skôr odborná informovanosť verejnosti.“

Prečo je ambícia mať takýto ústavný zákon? Predpokladáte, že nám to zlacnie pôžičky, zvýši krajine rating?

„Je to obrovský signál, že rôzne parlamentné strany, ktoré majú na jednotlivé politiky diametrálne odlišné názory, sa na Slovensku zhodli na tom, že mať vysoký verejný dlh je zlá vec. Je to dobrý signál pre investorov aj pre okolitý svet, že Slovensko si bude schopné v budúcnosti vždy plniť svoje záväzky. Preto očakávam, že po schválení takéhoto zákona ústavnou väčšinou Slovensko bude oveľa dôveryhodnejšou krajinou pre investorov, ktorí nakupujú slovenské dlhopisy. Som si istý, že keby všetky ostatné veci boli rovnaké, z titulu tohto schváleného zákona by pôžičky určite boli Slovensku dostupnejšie.“

Nekomplikuje túto možnú výhodu takéhoto zákona, že sme v eurozóne, ktorá má teraz veľké problémy?

„Určite áno. Preto vždy hovorím veľmi jasne, že ak všetko ostatné je také isté, tak vplyv tohto je pozitívny. Jasné, že ak jeden deň takýto zákon schválime a na druhý deň skrachuje nejaká veľká krajina, pôžičky pre Slovensko nezlacnejú. Ale v prípade, že nič iné sa nezmení, eurozóna bude taká istá ako dnes, nálady na trhu budú také isté a Slovensko schváli takýto zákon, z tohto titulu určite dokážeme pre Slovensko požičiavať lacnejšie.“

V návrhu nie sú výdavkové limity.

„Áno, tento návrh mohol byť oveľa komplikovanejší, dlhší. Keďže hovoríme o ústavnom zákone, bola zhoda na tom, že do zákona by sa mali dostať iba najkľúčovejšie veci. Zhoda bola na tom, že je to fiškálna rada a predovšetkým dlhová brzda. Niektoré ďalšie veci z pôvodnej štúdie budú zrejme schválené v obyčajných zákonoch o rozpočtových pravidlách.“

Vnímate návrh ako zdravý kompromis s opozíciou?

„Myslím si, že je to kompromis, ktorý reflektuje názory tých politických strán v parlamente, ktoré o návrhu diskutovali. Myslím si, že zákon nevyhovuje celkom dokonale ani jednej strane, ale je to naozaj kompromis.“

Ak budeme platiť z titulu našich záväzkov nejaké záruky, zvýši nám to automaticky štátny dlh. Tým sme oveľa bližšie k sankciám, ktoré sú v zákone navrhované. Nehrozí, že vláda, ktorá bude v danom čase pri moci, radšej návrhy, vedúce k záväzkom, ako napríklad pri eurovale, nepodporí, aby sa vyhla sankciám plynúcim z tohto zákona?

„Myslím si, že hlavným problémom nebudú tieto limity, ale udržať dôveryhodnosť na finančných trhoch. Táto vláda, ale aj budúce vlády sa budú snažiť byť dôveryhodné nielen pre tento zákon, ale preto, že si musia každý rok požičiavať na trhoch osem miliárd eur. Ak si chcú tieto peniaze požičať, musia robiť zodpovedné hospodárske politiky, lebo inak skončia ako Grécko, Írsko, Portugalsko a investori im jednoducho nepožičajú. Hlavným bičom, a to je úplne iná situácia, ako sme boli za posledných desať rokov zvyknutí, je nevyhnutná potreba zachovať dôveryhodnosť Slovenska v očiach investorov na trhu. Súčasná situácia jasne ukazuje, že politická debata bude vždy pri takýchto témach platiť. Vždy keď sa posielajú peniaze do nejakej inej krajiny. To je citlivá politická téma. Je to férové bez ohľadu na to, či tento zákon je, alebo nie.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 9 298
  2. Ako sme jazdili v socializme 2 724
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 657
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 2 132
  5. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 2 076
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 538
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 381
  8. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 380
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 208
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 978

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Fotografka z Tour: Sagan má výraznú tvár, je fotogenický. Je to prosto chlap

Češka Markéta Navrátilová bola dlhé roky jedinou ženou, ktorá fotila Tour de France z motorky.

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Za dva roky dali prácu 80 ľuďom.

AUTO

V garáži opatruje rodinné dedičstvo: Škodu 120 GLS

Najdrahšia verzia škodovky mala ako jediná olejový chladič.

Neprehliadnite tiež

Na škole vytvoril nový dizajn pre TANAP, park oň prejavil záujem

Baví ma, keď sa môžem podieľať na niečom, čo spropaguje Slovensko, hovorí dizajnér Milan Pleva.

Práce na bratislavskom obchvate sa začnú ešte tento mesiac

Projekt obchvatu Bratislavy má tvoriť časť diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7.

Španielsko zažíva turistický boom. Útoky ho ohroziť nemusia

Krajinu vlani navštívilo 75 miliónov turistov.

Viete, čo o vás píšu úverové registre a kedy je to zlé? (prehľad)

Banky aj nebankovky si pred odklepnutím úveru preverujú človeka v rôznych registroch.