BRATISLAVA. Ako môže vyzerať kompromis koalície s opozíciou, dnes ukážu ich ekonomickí experti.
Poslanci predstavia návrh ústavného zákona, ktorý zavádza hranicu, nad ktorú by sa krajina nemala zadlžovať. Zákon počíta s tým, že dlhový strop bude vo výške 60 percent nášho HDP.
Od roku 2018 sa však začne postupne znižovať o jeden percentuálny bod až na konečných 50 percent toho, čo ekonomika vyprodukuje v roku 2027.
Nabiehanie sankcií
Vláda bude tlačená držať verejné financie čo najviac na uzde aj sankciami, s ktorými návrh počíta. Tie začnú plynúť už pri hranici dlhu 50 percent HDP. Tak ako bude dlhový strop klesať, bude sa znižovať aj hranica na sankcie.
- Dlhový strop má byť do roku 2017 na úrovni 60 % HDP, sankcie začnú plynúť už od výšky dlhu 50 % HDP.
- Strop sa postupne zníži na 50 % HDP, sankcie začnú pri ňom plynúť od hranice 40 %.
- V návrhu nie sú zatiaľ sankcie pre samosprávu.
- Počíta sa aj s vytvorením trojčlennej fiškálnej rady.
Pri hranici 50 percent a neskôr stále pri nižšom čísle ministerstvo financií bude musieť poslancom v Národnej rade vysvetliť, čo sa stalo a navrhnúť opatrenia, ako dlh skresať.
Ak sa krajina bude ešte viac zadlžovať a podiel verejného dlhu dosiahne 53 percent HDP, platy členov vlády sa zmrazia na úrovni predchádzajúceho roka.
Tvrdé sankcie majú nabiehať od výšky verejného dlhu nad 55 percent HDP. Ministerstvo financií bude musieť najprv viazať rozpočtové výdavky vo výške troch percent z celkových výdavkov.
Ak výška dlhu dosiahne podiel 57 percent, vláda musí predložiť návrh rozpočtu, ktorý ráta s vyrovnaným hospodárením alebo prebytkom. Pri výške dlhu 60 percent vláda požiada Národnú radu o vyslovenie dôvery.
Návrh zatiaľ neráta so sankciami pre samosprávu, ktorej hospodárenie je súčasťou verejných financií. Tie sa tam majú doplniť po diskusii s jej zástupcami.
Málo ambiciózne?
Verejný dlh Slovenska by sa mal tento rok dostať pod 45 percent, do roku 2014 by sa mal dostať nad 46 percent.
Návrh na nastavenie dlhovej brzdy a hranice, od ktorej budú plynúť sankcie, je podľa hlavného ekonóma UniCredit Bank Vladimíra Zlackého vzhľadom na politické pozadie relatívne dobrý.
„Ak by takýto ústavný zákon prešiel, myslím si, že investori by okamžite precenili naše dlhopisy,“ hovorí Zlacký. Dlhová služba by nám tak zlacnela.
Ak sa takýto zákon prijme, bude to podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu signál pre daňových poplatníkov, že ich zadlžovanie zo strany štátu nebude trvať donekonečna.
„Myslím si však, že koncept zákona by mal byť nastavený tak, aby nútil vlády hospodáriť na ročnej báze vyrovnane alebo s prebytkom, čo by viedlo k postupnému zníženiu dlhu až na nulu,“ povedal Ďurana.