Nachádzame sa v období novej vlny recesie. Je toto obdobie pre vás profesionálne vzrušujúce, či skôr sa obávate budúcnosti?
„Obdobie od roku 2008 je zaujímavé v tom, že niektoré základné kamene poňatia modernej ekonómie jednoducho zanikli. Už nemôžeme s vážnou tvárou tvrdiť, že finančné trhy majú schopnosť sa stabilizovať, významne sa mení úloha centrálnych bánk, globalizácia podstatne ovplyvňuje vnútornú ekonomickú politiku všetkých krajín. To by bolo zaujímavé, možno aj vzrušujúce, ale ešte silnejšie je moje presvedčenie, že doterajší ekonomický model - trhová ekonomika európskeho či amerického typu - stráca dominantné postavenie. A s obrovským rešpektom k ázijským ekonomikám si uvedomujem, že ak už bude nový model akýkoľvek, bude sa v ňom cítiť o niečo menej pohodlne.“
Stále častejšie sa hovorí o rozpade eurozóny a Európskej únie. Bol by riešením bankrot Grécka alebo odpustenie dlhov?
„Bankrot a odpustenie dlhov sú to isté. Čisto matematicky má Grécko šancu sa z dlhov dostať vlastnými silami. Vyžadovalo by to razantnú modernizáciu gréckej ekonomiky, trvalé zníženie vládnych výdavkov a zlepšenie daňovej disciplíny. Otázka je, či to všetko bude po desaťročia podporovať grécka verejnosť a vláda. Znížiť dlh o desiatky percent HDP nie je možné len diktátom MMF či Európskej únie, muselo by sa to stať súčasťou gréckej identity. Zatiaľ túto zmenu nevidím, a preto si myslím, že Grécko svoje dlhy nakoniec nebude schopné splatiť a bude ich treba radikálne znížiť.“
Čo by sa dialo, ak by Grécko vyhlásilo bankrot?
„Grécko je tak pevne prepojené so zvyškom eurozóny, že jeho bankrot by otriasol aj celou Európou. Ak by Grécko prestalo splácať dlhy bez dohody s európskymi inštitúciami, znamenalo by to okamžitý kolaps gréckeho finančného sektora, pravdepodobne nutnosť zavedenia kapitálových kontrol v Grécku. Grécka ekonomika by sa prepadla do ešte hlbšej krízy. Je otázka, či by v sebe Európania našli dosť dobrej vôle zachovať členstvo Grécka v eurozóne a v únii. Odchod z týchto inštitúcií by pre Grécko bol skutočnou katastrofou. Optimistickejšia je alternatíva riadeného bankrotu, keď by grécke banky ďalej mohli čerpať fondy z Európskej centrálnej banky a Grécko by neopustilo eurozónu ani úniu. Zrejme by došlo „len“ k prehĺbeniu a predĺženiu dnešnej krízy. Grécka vláda by ušetrila na splátkach dlhu, ale nemohla by si požičiavať na finančných trhoch. Rozpočtové reformy by museli pokračovať.“
Čo si myslíte o analýze UBS, podľa ktorej by koniec eura bol asi desaťkrát drahší ako stabilizácia eura?
„Mám rešpekt k tomu, že sa kolegovia z USB pustili do takéhoto výpočtu, ale ich výsledky sú čisto špekulatívne a záleží na ich predpokladoch. Euro ako mena určite nezanikne.“
Ekonóm Nouriel Roubini hovorí o bankrote Grécka a návrate drachmy. Nebude takéto riešenie príliš drahé? Je skutočne problémom Grékov nízka konkurencieschopnosť?
„Grécko môže prežiť v rámci eurozóny, ale musí podstatným spôsobom zvýšiť svoju konkurencieschopnosť. Ak si chce zachovať euro, musia Gréci znižovať výrobné náklady inak ako devalváciou: rušením nezmyselnej regulácie, zlepšením kvality vzdelania, znížením korupcie, aj jednoduchým znižovaním miezd. Nič z toho nie je ľahké, ale inak je pokus o udržanie eura v Grécku odsúdený na neúspech.“
Na Slovensku sa vedie politický boj o schválenie dodatku k eurovalu. Niektorí politici tvrdia, že naše schválenie je kľúčové pre budúcnosť eurozóny. Je naozaj Slovensko epicentrom toho, že eurozóna bude ohrozená?
„Slovensko sa pre vnútornú politickú situáciu dostalo do stredu celoeurópskeho sporu. To na jednej strane slovenskú reprezentáciu - a voliča - núti o celoeurópskych otázkach uvažovať zodpovedne a dôkladne. Na druhej strane, keby malo Slovensko ako jediné blokovať rozšírenie právomocí Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), nájde si zvyšok eurozóny spôsob, ako sa s tým vysporiadať.“
Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka je euroval principiálne zlý, pretože len kupuje čas a odsúva problémy. Súhlasíte s tým?
„EFSF, samozrejme, kupuje čas a odsúva problémy. To je niekedy to najlepšie, čo môžete urobiť.“
Eurozóna sa ešte nerozpadla, ale už tu máme prvky protekcionizmu, ako napríklad zafixovanie kurzu švajčiarskeho franku či Orbánove kroky na splácanie hypoúverov. Nie sú to prvé známky obmedzovanie voľného trhu?
„Myslím, že protekcionizmus sa zatiaľ darí držať na uzde. Doterajšie kroky sú minimálne a neohrozujú podstatné princípy voľného obchodu.“
Ako hodnotíte iniciatívu miliardára Warrena Buffetta, ktorý vyzval, aby sa problémy riešili vyšším zdanením boháčov? Obama to v prejave pred týždňom aj navrhol.
„Americký daňový systém je neprehľadný, zložitý a neefektívny. Jeho reforma sa žiada desiatky rokov. Americký politický systém však už dlho nie je schopný vygenerovať politikov, ktorí by sa o takú reformu skutočne snažili, radšej sa predháňajú v siláckych vyjadreniach typu: žiadne nové dane či zdaním miliardárov. V Európe sú daňové systémy oveľa robustnejšie. Iste by sa dalo uvažovať napríklad o zrušení daňových výhod zadlžených podnikov a obyvateľov. V Grécku potom dobre vidieť, že dane treba predovšetkým vyberať.“