Eurozóne, ktorá sa nachádza na pokraji recesie, dochádza čas, peniaze a po dvoch rokoch od prepuknutia dlhovej krízy aj trpezlivosť a ochota politikov. Čo môže nasledovať?
1. Rozpočtová únia
Ekonómovia a trhy sa zhodujú, že prepojená Európa musí začať vnímať dlhovú krízu ako európsky problém. Politici pritom vedia, čo je nevyhnutné urobiť – prejsť k spoločnej rozpočtovej politike a vytvoriť inštitúcie, ktoré dokážu trestať dlžníkov. Fiškálnu úniu podporil pred dvoma týždňami aj guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch.
Premenu eurozóny na Spojené štáty európske podporuje podľa televízie Bloomberg aj britský ekonóm Niall Ferguson. Podľa neho by menová únia bez rozpočtovej v minulosti nikdy nefungovala.
„Ide o politický problém, presadiť federalizmus bolo ťažké už pred krízou,“ povedal. Politickú neschopnosť nájsť dlhodobé riešenie krízy zatiaľ supluje Európska centrálna banka, ktorá skupuje za desiatky miliárd eur dlhopisy Talianska a Španielska.
2. Oddelenie hriešnikov
Skeptickí politici navrhujú, aby si krajiny, ktoré dlhodobo plnia limity pre výšku dlhu a deficitu, mohli ponechať „kvalitnejšie“ euro. Boli by tak chránené od problémov dlžníkov. V obehu ostatných krajín by fungovalo „menej kvalitné“ euro, bolo by oproti kvalitnému devalvované.
Ak by sa nápad aplikoval do praxe, banky by pravdepodobne čelili hromadnému výberu od klientov ešte pred zavedením menej kvalitnej meny, aby tak ochránili svoje úspory pred znehodnotením.
3. Návrat k drachme
Ak by sa Grécko vrátilo k drachme, staronová mena by sa výrazne oslabila. Zlepšila by sa síce konkurencieschopnosť krajiny, no staré dlhy by ostali v eurách. Tie by krajina musela splatiť.
Hlavne francúzske a nemecké banky, ktoré do gréckych dlhopisov vo veľkom investovali, sa pohľadávok nebudú chcieť vzdať.
„Drachma by znamenala pre Grécko krátkodobo tvrdé dosahy. Pri splácaní sa im predraží obsluha dlhu,“ tvrdí ekonóm Vladimír Baláž.
Podľa neho sú grécke dlhy už teraz nesplatiteľné a ekonomika bude splácať len toľko, koľko jej to ekonomika dovolí. „Drachma podporí výrobu a konkurencieschopnosť krajiny cez lacnejší vývoz,“ dodáva. Podľa Vladimíra Vaňa z Volksbank naopak hrozí zavedením staronovej meny drahší dovoz, vyššia inflácia, vyššie úroky a nedôvera zahraničných investorov.
4.Strata dôvery
Neistá budúcnosť eurozóny si už vyžiadala daň v strate dôvery u investorov – cez pokles eura voči doláru a cez rizikové prirážky pri dlhopisoch dlhových krajín, ktoré vystúpili na rekordy.
Vízia dlhodobejšej budúcnosti chýba. V krajinách ako Taliansko a Grécko sa už rozpútali divoké štrajky.
5. Bankrot
Znamená, že krajina nie je schopná splácať záväzky. Na rozdiel od krachu firmy si veritelia nemôžu nárokovať žiadne aktíva.
Pri neriadenom type bankrotu hrozí dominový efekt, ten stiahne so sebou francúzske a nemecké banky. Bankám klesne rating, na medzibankovom trhu sa stupňuje nedôvera, úvery ľuďom sú priškrtené, nižšie investície brzdia ekonomický rast a zvyšuje sa nezamestnanosť.
Náklady neriadeného bankrotu sa odhadujú na štvrtinu HDP krajiny a roky tvrdých opatrení. Vidieť to na Grékoch, ktorí v snahe udržať sa v eurozóne obetovali ekonomickú suverenitu a všetky kroky podriaďujú znižovaniu deficitu.
Podľa Fergusona súčasný vývoj v eurozóne skôr pripomína bankovú krízu v USA z roku 2008. Problémom nie sú až tak dlhy štátov, ako obavy z insolventnosti, ktoré dnes spôsobuje kolaps úverového trhu.
Grécky premiér balansuje na dvoch frontoch
Na víkendové stretnutie v Poľsku reagovali svetové médiá.
Respekt
Podľa komentátora českého týždenníka Jana Macháčka je kríza eurozóny do značnej miery zbytočná. Neschopnosť riešiť inštitucionálnu krízu eura a neistota, ktorá z toho vyplýva, sa prelievajú do reálnej ekonomiky.
Dôvodom mimoriadnej návštevy amerického ministra financií Timothyho Geithnera v Poľsku bola kombinácia pragmatizmu a idealizmu.
Pragmatizmus vidí v tom, že ak slabo porastú Európa a USA, navzájom sa poškodia a prenesú to aj na zvyšok sveta.
Za idealizmus možno považovať, že chcel poskytnúť návod na to, ako funguje stabilný, ústavne usporiadaný a osvedčený systém.
The Financial Times
Komentátor denníka Wolfgang Münchau sa pýta, aké sú alternatívy na vyriešenie dlhovej krízy okrem eurobondov.
Východisko nachádza v spoločnom postupe eurozóny v otázkach rozpočtovej únie. Ide okrem rozpočtovej únie o zásadné riešenie problémov bánk cez ich prísnejší dohľad a stanovenie štandardov v prípade, ak štát prekročí limity dlhu.
City Press
Lídri v Poľsku naznačili Grékom, že s poskytnutím ďalšej tranže nepočítajú, tvrdí grécky denník. Podľa denníka tlak na vládu je enormný a grécky premiér Jorgos Papandreu musí balansovať na dvoch frontoch.
Na jednej strane hľadať spojencov v eurozóne, na druhej upokojovať situáciu vo vlastnej strane PASOK. Jej poslanci tvrdia, že úsporné opatrenia budú mať zhubné následky na ekonomiku.
Die Welt
Francúzsko a Nemecko sa dohodli na spolupráci pri uskutočnení európskej hospodárskej vlády a vymysleli mechanizmus euroskupiny, ktorý by mal upevniť budúcnosť eura. Potom prídu nováčikovia únie z Poľska a Česka a žiadajú právo spolurozhodovať. A to napriek tomu, že euro ešte nezaviedli.
Námietky východoeurópskych členov sú podľa denníka oprávnené. Zmluvne sa totiž zaviazali, že v krátkej budúcnosti bude euro ich menou. Preto musia vedieť, podľa akých pravidiel sa spoločná mena bude v budúcnosti kontrolovať.
Krajiny regiónu, ktoré boli dlho utláčané zvonku, vstúpili do spoločenstva aj preto, lebo ich povzbudili prísľuby, že ich nijaká veľmoc už nebude do ničoho nútiť. Toto privilégium si nik v Prahe, Rige a Varšave nedá tak ľahko odňať.
Jozef Tvardzík a tasr