BRATISLAVA. Návrh blokovať weby stávkových či lotériových firiem, ktoré nemajú slovenskú licenciu, má posúdiť aj Európska komisia. Na pripomienkovanie jej ho pošle ministerstvo financií.
„Bude to ešte pred tým, ako o ňom bude rokovať vláda,“ povedal hovorca rezortu Martin Jaroš. Znižuje sa tým riziko, že by vláda a parlament schválili zákon, ktorý by neskôr napadla Európska komisia.
Cenzúru hazardu na webe má umožniť novela zákona o hazardných hrách, ktorá je v pripomienkovom konaní.
Provideri majú podľa nej povinne blokovať weby nelicencovaných bookmakerov, ktoré Daňový úrad Bratislava zapíše na čiernu listinu. Tá bude verejná a aktualizovať sa bude dvakrát do mesiaca.
Ministerstvo blokovanie obhajuje bojom proti kriminalite, ochranou spotrebiteľa, ale aj odstránením konkurenčnej výhody, ktorú vraj majú zahraničné firmy bez tunajšej licencie.
Firmy sa chcú brániť
- Daňový úrad bude vyhľadávať stránky, ktoré prevádzkujú poker, ruletu, stávky či lotérie bez tunajšej licencie.
- Desať dní pred zaradením stránky na zoznam blokovaných webov vyzvú prevádzkovateľa e-mailom, aby sa zo Slovenska stiahol alebo požiadal o licenciu.
- Ak výzvu nebude rešpektovať, úradníci ho zaradia na čierny zoznam.
- Z čierneho zoznamu vymažú weby, ktoré zdokladovali, že majú našu licenciu.
„Návrh bude pravdepodobne napadnutý Bruselom, tak ako sa to stalo v prípade Francúzska, Talianska a ako sa to očakáva v Poľsku,“ tvrdí firma DOXX Bet. Podobne reagovali aj spoločnosti bet-at-home a Bwin. DOXX Bet preto neočakáva, že by novela vôbec prešla parlamentom.
„Existuje viacero rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorých je novela v poriadku,“ oponuje advokát Tomáš Kamenec, ktorý radí štátnemu Tiposu v oblasti regulácie hazardu.
Denník SME požiadal advokátsku kanceláriu Allen & Overy o stanovisko k novele. „Hoci rozhodnutia Súdneho dvora nie sú úplne jednoznačné, návrh sa nejaví v rozpore s európskym právom,“ hovorí jej právnik Ivan Kisely.
Pripomína, že pri splnení určitých podmienok môže gambling regulovať každý štát osobitne. „V tomto biznise neplatí nevyhnutne povinnosť vzájomného uznávania licencií.“
Riziká sú podľa neho skôr pri vydávaní licencií. Našu licenciu smie získať len firma so sídlom na Slovensku. „To je podľa Súdneho dvora diskriminácia, ktorú vie členský štát obhájiť, iba ak spĺňa striktné podmienky.“
Medzi pravidlá patrí napríklad existencia verejného záujmu, ktorý by diskrimináciu ospravedlňoval. Súdny dvor by však skúmal aj to, či je diskriminácia „vhodným“ a „primeraným“ nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa.
Regulácia s rizikami
Možné problémy vidí právnik Allen & Overy aj v technickej vymožiteľnosti navrhovanej regulácie. Zamýšľané blokovanie možno obchádzať cez voľne dostupné aplikácie, ktorými užívateľ získa zahraničnú IP adresu.
Mimovládna Spoločnosť pre otvorené informačné technológie argumentuje, že štát zavádza cenzúru. „Vláda vytvára spôsob na blokovanie stránok, ktoré označí ako problematické. Dnes je to hazard, zajtra to môže byť spravodajstvo,“ hovorí Ľubor Illek z tejto mimovládky.
V praxi môže dôjsť aj k blokovaniu Facebooku. Cez sociálnu sieť sa totiž hrá aj poker či ruleta za skutočné peniaze. Posúdenie bude na daňovom úrade, ten bude rozhodovať o tom, ktoré weby nechá blokovať. Firmy budú mať v tomto konaní oveľa menšie práva, ako je zvykom pri kontrolách kamenných stávkových kancelárií.
Illek pripomína, že na čele daňového úradu stojí politický nominant.
Proti je zatiaľ 1900 ľudí
Právnici Kamenec a Kisely nesúhlasia s argumentom, že ide o cenzúru. „Tu ide skôr o slobodu podnikania než slobodu prejavu či prijímania informácií,“ hovorí Kisely.
Mimovládka žiada novelu stiahnuť, ministerstvo financií na to zatiaľ nevidí dôvod. Pod hromadnú pripomienku proti novele sa dovedna podpísalo vyše 1900 ľudí. Ministerstvo preto bude musieť s mimovládkou rokovať.
Začiatkom leta sa o blokovanie hazardu pokúšala Česká republika. Jej novela dokonca umožňovala blokovanie webov, ktoré nelicencovaný hazard propagujú. Tamojším parlamentom neprešla.
O vypnutí webu nebude rozhodovať už len súd
Štátne úrady budú mať právo povedať, ktoré domény treba vypnúť.
BRATISLAVA. Nové pravidlá národného registrátora domén, spoločnosti SK-NIC, podľa ktorých môže stopnúť doménu na základe rozhodnutia správneho orgánu, vstúpili do platnosti v júni. „Môže tak spraviť, najmä ak dochádza k ohrozeniu národnej počítačovej bezpečnosti,“ píše sa v nových pravidlách.
Šéf firmy Patrik Krauspe vysvetlil, že k zmene došlo na podnet ministerstva financií. „Začali sa totiž množiť prípady, keď štát nedokázal účinne reagovať na nekalé praktiky prevádzkovateľov internetových sídiel.“ Zmena bola aj reakciou na prípad 60-eurových faktúr, kde si firmy účtovali poplatky za prístup k rôznym webom.
V Českej republike má registrátor podobné pravidlá, tie však nechávajú samotné rozhodnutie o stopnutí domény v jeho kompetencii.
Dnes sú u nás nové pravidlá prakticky nepoužiteľné. Na Slovensku neexistuje zákon, ktorý by dával správnym orgánom právomoc vydať rozhodnutie, ktorým by obmedzili prevádzku domén.
„Vypínanie domén nie je predmetom zákona o elektronických komunikáciách,“ povedal hovorca rezortu dopravy Martin Krajčovič.
Ministerstvo financií tvrdí, že zmena je pripravená do budúcnosti. „Doteraz bolo možné vypnúť doménu len na základe príkazu súdu,“ povedal hovorca ministerstva Martin Jaroš.
Najbližší zákon, ktorý sa podľa rezortu financií pravidiel dotkne, má byť novela zákona o hazardných hrách. Tá má umožniť blokovanie hazardu na webe. Blokovať však majú podľa nej provideri, nie registrátor domén.
