BRATISLAVA. Ekonómovia predpokladajú, že vláda bude hľadať pre budúcoročný rozpočet ďalších 200 miliónov a možno až 380 miliónov eur.
Málokto už dnes totiž pochybuje o tom, že ministerstvo financií nepristúpi k zmene prognózy budúcoročného rastu našej ekonomiky.
„Prognóza rastu ekonomiky je nastavená príliš optimisticky,“ povedala po utorňajšej koaličnej rade premiérka Iveta Radičová.
Rezort financií v nej predpokladá rast ekonomiky o 4,4 percenta. Aj na základe tohto údaja zostavil návrh rozpočtu na budúci rok.
O percentuálny bod nadol
Z eurozóny však neprichádzajú dobré správy. Podľa včera zverejnených dát sa napríklad v júni oproti máju znížili priemyselné objednávky.
Svoje predpovede už revidovali, prípadne sa tak chystajú urobiť všetci analytici bánk, ktoré sú zastúpené vo výbore pre makroekonomické prognózy. Nadol upravili predpovede rastu HDP, ale aj rastu zamestnanosti a reálnych miezd.
Odhad rastu ekonomiky znížili najčastejšie o jeden percentuálny bod, spravidla k úrovni 3,5 percenta. Analytici VÚB však očakávajú rast HDP na úrovni dvoch percent, pričom pôvodne hovorili o štyroch percentách.
„Myslím si, že k zmene prognózy príde v rámci štandardného hodnotiaceho procesu počas septembra. Predpokladám, že pôjde o opatrenia na strane príjmov aj výdavkov,“ povedal analytik ČSOB Marek Gábriš.
Odporúčajú šetriť
Vláda chce na budúci rok znížiť deficit zo 4,9 na 3,8 percenta HDP. Na to potrebuje urobiť opatrenia približne za 800 miliónov eur.
Analytik UniCredit Bank Vladimír Zlacký čaká, že rast ekonomiky sa spomalí na 2,9 percenta. „Keby ministerstvo nič nezmenilo, deficit by pri predpokladaných opatreniach klesol zo 4,9 percenta zhruba na 4,3 percenta HDP, “ tvrdí.
Ak sa rast spomalí, štát vyberie menej na daniach a bude musieť viac škrtať výdavky. Analytici vidia priestor v ďalšom znižovaní bežných výdavkov a odstránení duplicít v štátnej sfére. Na detailnejšie odporúčania však nemajú dáta.
„Obávam sa, že škrtanie na strane výdavkov nebude stačiť kryť výpadky príjmov v dôsledku spomalenia ekonomiky,“ povedal makroekonóm VÚB Andrej Arady.
Proti zvyšovaniu daní sú však niektoré koaličné strany.