O takúto prácu však majú záujem aj nezamestnaní.
BRATISLAVA. Je druhá polovica augusta a brigádnikmi sa to len tak hemží: predavači, čašníci, anketári, recepčné. Ísť prísne podľa zákona, v tomto čase by asi väčšina brigád nebola možná.
Dohoda o takejto práci si vyžaduje potvrdenie o návšteve školy, ale študenti ho nemôžu získať skôr ako v deň zápisu na vysokú školu alebo do ďalšieho ročníka. Aby sa táto prax nepovýšila na princíp, 1. septembra sa to zmení.
Novela Zákonníka práce hovorí, že potvrdenie sa nebude vyžadovať „od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka“. Dokonca ho netreba doložiť ani dodatočne.
Všetci sú spokojní
„Dohoda o brigádnickej práci je pomerne obľúbeným pracovnoprávnym vzťahom u zamestnávateľa i študentov,“ tvrdí Radomír Szabó z portálu burzabrigad.sk.
Povinnosť mať potvrdenie sa podľa neho riešila jednoduchým spôsobom. „Študenti ho zvykli doložiť najneskôr ku dňu spracovania prvej mzdy. Bolo niekedy aj z minulého semestra, ale aktuálneho školského roku.“
Hovorca Národného inšpektorátu práce Igor Holéczy priznáva, že prípady, keď potvrdenie chýba, nie sú úplne zriedkavé. Inšpektoráty ich ale neevidujú, lebo nejde o závažné porušenie predpisov.
„Pokuty za takýto nedostatok väčšinou neukladáme, nariaďujeme len odstránenie nedostatku. Je totiž zrejmé, že ide o študenta.“
Študenti nepotrebujú veľa
Brigáda má v podstate len jedno obmedzenie – pracovný čas nesmie prekročiť 20 hodín týždenne. Zamestnávateľom vyhovuje najmä pre variabilitu činností, ktoré možno vykonávať. Ostatné formy práce sú 〜v obľube až za ňou.
„Výhody zamestnávania študentov sú hlavne v cene práce, jednoznačne sú lacnejší,“ hovorí výkonná riaditeľka Profesie Ivana Molnárová.
Na stránke profesia.sk pribúda pracovných ponúk. Molnárová tvrdí, že ide najmä o firmy v oblasti strojárenstva, automobilovej výroby. „Dobrá správa je, že sa otvára výroba malých automobilov.“
Dobrá správa pre zlé časy
Čo prinesie jeseň? Ekonomiku ovládla neistota. Szabó hovorí, že brigády boli, sú a budú. Očakáva však zvýšenie náporu na jednotlivé ponuky.
„V minulom období – a to očakávame aj v najbližších mesiacoch – výrazne klesol objem brigád realizovaných pomocou agentúr a zvýšil sa objem brigád, ktoré si zamestnávatelia organizujú sami.“
Firmy sa snažia zásobiť brigádnikmi na práce nevyhnutné z času na čas. „O tento typ brigád bojujú nielen študenti, ale aj nezamestnaní,“ povedal Szabó.
Vláda by už dnes mala rozhodnúť o návrhu zmien v odvodoch. Ministerstvo práce navrhuje, aby sa dohodárov týkalo sociálne poistenie, ale z príjmov do 190 eur mesačne by nemali platiť odvody.
Zákonník práce hovorí o forme aj obsahu dohody o brigádnickej práci. Na papieri môžu byť aj dôvody jej skončenia.
Iba pre študentov
Na základe dohody o brigádnickej práci študentov môže pracovať iba ten, kto má štatút študenta, a preto sa vyžaduje potvrdenie o návšteve školy. Výnimkou bude obdobie od skončenia strednej školy alebo letného semestra na vysokej škole a to najneskôr do konca októbra. Novela Zákonníka práce, z ktorej to vyplýva, platí od 1. septembra.
Limit pracovného času
Priemerný pracovný týždeň brigádnika nesmie prekročiť polovicu určeného týždenného pracovného času – napríklad pri jednozmennej prevádzke ide o 20 hodín. Na človeka pracujúceho na základe niektorej z dohôd sa totiž v podstate nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o práci nadčas. Priemer sa posudzuje za celé obdobie brigády, ale najdlhšie za 12 mesiacov.
Len písomne
Dohoda musí byť písomná, inak je neplatná. Na papieri musí byť: konkrétna práca, odmena, rozsah pracovného času (počet hodín) a obdobie brigády (dátumy jej začiatku a konca). Jeden exemplár patrí študentovi.
Zväčša na určitý čas
Brigáda sa zväčša dohaduje na určitý čas, ale v prípade potreby ju možno dohodnúť na neurčitý čas.
Pre každý prípad
Predmetom dohody môže byť aj spôsob jej skončenia. Platí však, že okamžité skončenie možno dohodnúť len pre prípady, keď brigádnik bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo závažne porušil pracovnú disciplínu. Ak spôsob skončenia na papieri nie je, brigádu možno skončiť dohodou jej účastníkov alebo výpoveďou bez uvedenia dôvodu. Výpovedná lehota je 15 dní.
Firmy by mali zo zásady favorizovať pracovný pomer. Neistota však vzbudzuje potrebu flexibility. Tam, kde to dovoľuje charakter a rozsah práce, sa množia dohody.
1. Rozdiel zodpovedá potrebám
Pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa riadia Zákonníkom práce, sa delia v podstate na dve skupiny - zamestnanie a dohody. Zamestnávateľ musí zo zásady zabezpečovať svoje potreby ľuďmi v pracovnom pomere. Iba výnimočne môže využívať dohody.
2. Zamestnanie ponúka viac možností
V zásade nezáleží na rozsahu pracovného pomeru. Zamestnancovi Zákonník práce garantuje určitý mzdový štandard (minimálna mzda), najmenej mesačnú výpovednú lehotu, dovolenku, pracovné voľno, a to bez ohľadu na to, či má zmluvu na neurčitý čas, na určito, alebo na kratší pracovný čas.
Dohodár takéto práva nemá.
3. Dohoda oslobodzuje od odvodov
Zamestnanie znamená pravidelnú plácu. Ten, kto ju dostáva, sa podieľa na financovaní dôchodkov a súčasne prispieva na svoje zabezpečenie v starobe.
Príjem zo závislej činnosti okrem toho podnecuje aj vznik nároku na nemocenské dávky či dávku v nezamestnanosti.
Z odmeny za prácu na dohodu sa odvádza iba daň z príjmov vo výške 19 percent. Zdravotné poistenie z nej nevyplýva, odvody do Sociálnej poisťovne tvoria len 1,05 percenta a platí ich zamestnávateľ. To však znamená, že takýto pracovnoprávny vzťah nezakladá nároky na dávky zo sociálneho poistenia.
4. Pracovný čas je vecou dohody
Priemerný pracovný týždeň zamestnanca vrátane nadčasov nesmie prekročiť 48 hodín. Na druhej strane si môže dohodnúť kratší pracovný čas ako 40 hodín týždenne. Oboje bude platiť aj po 1. septembri, len s tým rozdielom, že okrem zdravotníkov budú mať aj vedúci zamestnanci limit 56 hodín.
Na dohodu o pracovnej činnosti sa dá odpracovať 10 hodín týždenne a na dohodu o vykonaní práce 350 hodín ročne. Aj tieto limity sa vzťahujú na jedného zamestnávateľa.
5. Dočasné kontrakty zvádzajú k opakovaniu
Zmluvu na určitú dobu bude možné dohodnúť až na tri roky a zvýši sa aj možnosť jej opakovania – na tri razy za tri roky. V súčasnosti je obmedzená na dva razy za dva roky. V prípadoch odôvodnených sezónnosťou či naliehavosťou to ide aj častejšie, ale na agentúry dočasného zamestnávania sa takéto obmedzenia nevzťahujú.
Frekvencia dohody o pracovnej činnosti alebo o brigádnickej práci je neobmedzená. Dohoda o vykonaní práce je vymedzená aj výsledkom.
6. Dĺžka výpovede odráža význam vzťahu
Výpovedná lehota je najmenej dva mesiace, záleží na dĺžke pracovného pomeru v jednej firme. Ak ide o zamestnanca, ktorý odpracoval najmenej päť rokov, lehota plynie najmenej tri mesiace. V septembri sa zúži jej rozsah.
Zmení sa to, že tri mesiace budú možné iba v prípade výpovede z organizačných dôvodov alebo z dôvodu zrušenia firmy.
V dohode o brigádnickej práci alebo o pracovnej činnosti možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Ak to tam nie je, možno ju skončiť aj bez uvedenia dôvodu – s 15-dennou výpovednou lehotou.
7. Aj ochrana pred prepustením sa líši
K štandardu zamestnanca patrí aj to, že bez uvedenia dôvodu ho môžu vyhodiť iba v skúšobnej lehote. V niektorých prípadoch to dokonca bude o čosi ťažšie. Pokiaľ ide o tehotnú, ženu do deviateho mesiaca po pôrode alebo dojčiacu matku, firma ju môže prepustiť iba z opodstatnených dôvodov, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo s materstvom a musí to náležite písomne odôvodniť.
Študenti sa môžu bratsky rozdeliť aj o zamestnanie. Firme to môže byť jedno.
BRATISLAVA. Dvaja či traja ľudia na jednom poste – aj to bude možné. Novela Zákonníka práce účinná od 1. septembra im umožní dohodnúť sa, že sa budú striedať.
Volá sa to „delené pracovné miesto“ a ministerstvo práce sa ním inšpirovalo v zahraničí. „Ide o inštitút, ktorý podporí zamestnávanie rodičov s malými deťmi, študentov, osôb, ktoré chcú popri práci vykonávať aj iné činnosti,“ píše ministerstvo.
Zamestnávateľovi to môže byť jedno. Delené miesto si vyžaduje predovšetkým dohodu zamestnancov o rozvrhu času a náplne práce. Ak jeden z nich nepríde do roboty, druhý ho musí zastúpiť.
Vysokoškoláci to môžu využiť napríklad v skúškovom období alebo medzi sviatkami.
Ľudia, ktorí tento inštitút využijú, budú zamestnaní na kratší pracovný čas, teda menej ako 40 hodín týždenne. Výška mzdy či dĺžka dovolenky zodpovedá jeho rozsahu.
Študent môže podnikať ako ktokoľvek iný. Poisťovne ho aj tak berú.
BRATISLAVA. Ak študent podniká, nemusí mať žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Ale určite sa nevyhne zdravotnej poisťovni.
„V tomto prípade ide o klasický 'súbeh' – poistenec štátu a samostatne zárobkovo činná osoba,“ hovorí Monika Laciková z Dôvery.
Či takýto študent musí niečo odvádzať, záleží na tom, ako dlho je v systéme. Teda či už musel podať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia.
Dôležité je zúčtovanie
Ak začal podnikať v tomto roku, ešte nemôže mať základ dane z takýchto príjmov, takže nemusí platiť preddavky.
Zúčtovanie za minulý rok bolo treba podať do konca marca alebo – v prípade odkladu – do 30. júna. Kto to urobil, však ešte nemusí odvádzať sumu, ktorá mu z neho vyplynula.
Od mája platí, že živnostník v súbehu nemá povinný minimálny vymeriavací základ. Ak ešte nemusel podať zúčtovanie, môže si určiť nulový preddavok.
Iné je, keď zúčtovanie podal už vlani. Preddavok z neho odvádza celý tento rok.
Sociálnu poisťovňu zaujíma len príjem
Sociálne poistenie pracuje na inom princípe. Živnostník má povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, iba ak jeho celoročný príjem z podnikania prevýšil určitú hranicu.
Od 1. júla tohto roka musí platiť odvody do Sociálnej poisťovne každý, kto v marci priznal príjem vyšší ako 3948,72 eura. Na výdavkoch nezáleží.
Druhý pilier musíte riešiť, až keď budete mať povinné odvody do Sociálnej poisťovne. To by malo platiť aj po zmene zákona.
BRATISLAVA. Väčšina študentov ešte nemusí riešiť svoje zabezpečenie v starobe. Výnimkou je vysokoškolák, ktorý má najmenej 24 rokov a prvý trvalý pracovný pomer.
Kto sa zamestná aspoň na 150 dní, si musí vybrať, či bude prispievať iba do Sociálnej poisťovne, alebo aj do niektorej z dôchodkových správcovských spoločností – druhého piliera. Na rozhodnutie má šesť mesiacov.
Dohodári sú mimo
Brigádnika sa to netýka. Nemá povinné odvody do Sociálnej poisťovne. „Prvou podmienkou vstupu do druhého piliera je, že fyzická osoba je dôchodkovo poistená,“ pripomína Jana Krajčovičová z ING dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Vstup bude povinný, výstup dobrovoľný
Sporenie je náchylné na zmeny. Ministerstvo práce navrhuje automatický vstup do tohto systému pre každého, kto začne mať povinné odvody po 31. marci 2012.
Návrh zákona, o ktorom by parlament mal rozhodnúť už v septembri, však predpokladá aj možnosť výstupu z druhého piliera a to do dvoch rokov.
Aby takzvaný prvopoistenec túto lehotu neprepásol, Sociálna poisťovňa by ho mala informovať do 60 dní od vzniku sporenia.
