Partner Penty: Najväčšie zisky majú farmafirmy

Juraj Široký nikdy nebol spolumajiteľom Dôvery, tvrdí EDUARD MATÁK – jeden z vlastníkov finančnej skupiny Penta.

Eduard Maták (40) pôsobí v skupine Penta od roku 2002. Vyštudoval Fakultu financií Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici a krízový manažment na Citibank School of banking v New Yorku. Pred príchodom do Penty pôsobil ako analytik vo VÚB Invest v(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Juraj Široký nikdy nebol v Dôvere, tvrdí EDUARD MATÁK – jeden z vlastníkov finančnej skupiny Penta, ktorá riadi poisťovňu Dôvera, polikliniky Pro Care, lekárne Dr. Max, laboratóriá Alpha Medical a chystá sa aj do distribučných spoločností.

Horúca letná fáma je, že Juraj Široký odišiel z Dôvery.

„Juraj Široký v Dôvere nikdy nebol, takže z nej nemohol odísť. Aspoň ja o tom neviem. Jedine, že by sa prepoistil, lebo poistencom Dôvery je.“

Prečo ste sa potom neohradili proti textom, ktoré viac-menej konštatovali, že ste Širokému predali polovičný podiel v Dôvere?

„Mal by sa ohradiť pán Široký. Nikto nikdy nepovedal, že Penta tvrdí, že je tam Široký.“

Ani vtedy, keď ešte komentátor SME Rado Baťo, napísal, že ste sa so Smerom dohodli, vzali k sebe Širokého, aby sa vyriešil zisk poisťovní? To bolo smerované priamo na vás.

„Bolo to podľa mňa mierené na Smer. Nechceme sa stať súčasťou diskusie s politikmi cez médiá.“

Keď komunikujete s druhým akcionárom Dôvery, hovoríte s Jurajom Širokým?

„Nie. Druhým akcionárom je spoločnosť Prefto Holding.“

A s kým rokujete v Prefte?

„Akcionárom a spolumajiteľom Prefto je Miroslav Mojto. Pán Chrenek bol akcionárom Apolla a nevedeli sme sa dohodnúť na spojení Dôvery a Apolla. Vstupom pána Mojta sa to podarilo vyriešiť. Je to pasívny finančný investor. My riadime Dôveru kompletne sami.“

Čím to potom je, že ľudia v zdravotníckom biznise považujú Širokého podiel v Dôvere za fakt?

„Musíte sa spýtať ich. My, Penta, dávame priamo pokyny manažmentu Dôvery a nikdy som nemal pocit, že to je inak. Čo sme chceli presadiť, sme v poisťovni presadili. Prefto je pasívny finančný investor.“

Bývalá šéfka Všeobecnej zdravotnej Zuzana Zvolenská sedí v predstavenstve Dôvery, nemá v nej vážne slovo. Zastupuje len záujmy druhého akcionára?

„Nie. Zuzana Zvolenská má v Dôvere vážne slovo. Nesedí len v predstavenstve, má pod sebou revíznych lekárov či liekovú politiku. Má vážne kompetencie. Nie je nominantkou druhého akcionára, vybral si ju riaditeľ poisťovne Šimun. Ja za partnerov Penty som s tým súhlasil “

Zuzana Zvolenská je zároveň tieňovou ministerkou práce Smeru.

„Áno, ale za iný rezort. Nevyhodnotili sme to preto ako konflikt záujmov, ktorý by bol nezlučiteľný s tým, čo robí v Dôvere.“

Dokázala vám vysvetliť, ako s ňou dokáže Robert Fico spolupracovať, keď nesúhlasí so spôsobom, akým Dôvera podniká?

„Musíte sa spýtať pána Fica.“

Vy ste sa s ním o tom rozprávali?

„Rozprávam sa o zdravotníctve s takmer všetkými politikmi, tak opozičnými, ako aj koaličnými a nerád by som bol špecifický.“

Keď Všeobecnú preberal po pani Zvolenskej súčasný šéf Marian Faktor, mala stratu 120 miliónov eur.

„Je to tým, že bývalé vedenie Všeobecnej oveľa viac podliehalo klientelistickým a politickým tlakom v rozdávaní peňazí. Dôvodom zlého hospodárskeho výsledku Všeobecnej bolo, že povolili uzdu netrhovým silám, ktoré ovplyvňovali nákupnú politiku poisťovne.“

Takže ani stomiliónová strata a podliehanie politickým tlakom neprekážalo Pente, aby pre ňu Zvolenská pracovala?

„Mal som s ňou zaujímavé rozhovory a na všetky moje otázky mi dokázala kompetentne odpovedať.“

Nepredpokladáte, že je aj dnes pod politickým tlakom, keďže je stále členkou Smeru?

„Nie, to určite nie.“

Smer za tejto vlády nevystúpil proti zdravotníctvu tak tvrdo, ako voči iným ministrom. Evidujete to?

„Neevidujem. Myslím, že ho kritizujú rovnako. Vezmime si, ako kritizovali návrh zákona o lieku, kde sa Smer dáva na stranu lekárnickej komory a nie občana.“

Ktorý minister bol pre slovenské zdravotníctvo najlepší?

„Jednoznačne Rudolf Zajac.“

im5o3010.jpg

A najhorší?

„Najhorší nie je.“

Čím bol Zajac lepší ako Uhliarik?

„Sú v úplne inej situácii. Odvaha robiť reformy bola iná. A to nielen v zdravotníctve, ale aj v daniach či privatizácii. Pán Uhliarik má teraz neporovnateľne zložitejšiu situáciu na zásadné reformy. Zajac mal navyše vo svojej strane neobmedzený priestor, nemusel sa tak prispôsobovať politickým kompromisom, celá koalícia mala jasný proreformný ťah. Aj to je dnes inak.“

Povedali ste, v čom mal lepšie možnosti, ale v čom bol lepší? Bol radikálnejší?

„Ako prvý si uvedomil to, s čím sa stotožňujem aj ja, že súkromné spoločnosti sa dokážu aj v zdravotníctve lepšie postarať o klienta. Zajac prišiel s odvážnou myšlienkou, ktorá je často terčom útokov tých, ktorí tým zakrývajú svoje záujmy. Súkromný kapitál a súkromné podnikanie majú v zdravotníctve taký istý priestor ako v každom inom odvetví. Lebo zdravotníctvo je odvetvie ekonomiky, a ak niekto hovorí, že nie, tak klame.“

Tradičná odpoveď na otázku bývalých zamestnancoch Penty, ktorí teraz robia pre štát znie, že ak sa v zdravotníctve vyznajú, je prirodzené, že štát chce, aby preňho pracovali. Problém však je, keď sa nedá rozumieť, podľa čoho títo ľudia rozhodujú.

„Ďakujem za otázku. Penta je asi pre svoju veľkosť a úspešnosť a najmä preto, že je lokálna firma, osočovaná, a to aj veľmi vzdelanými ľuďmi, že si nekalým spôsobom dokáže v sektore zdravotníctva vydobyť preferované postavenie. Často sa pritom vytrhávajú veci z kontextu a podsúvajú sa povrchné informácie. Napríklad Trend takto vytrhol z kontextu príbeh o tom, ako nami vlastnené Mamacentrum sv. Agáty v Banskej Bystrici získalo po zmene vlády lepšiu pozíciu pri vyjednávaní so Všeobecnou zdravotnou. No nepíše sa už o tom, ako ešte za vládnutia Smeru nebohý biskup Baláž žiadal Dôveru, aby centrum zazmluvnila aspoň ona. V tom čase sme tú nemocnicu pritom nevlastnili a jediní sme s ňou uzavreli zmluvu. Vo Všeobecnej nepochodili vraj preto, že neboli politicky priechodní. To, že Biskupský úrad nemal dosť financií, aby ten projekt dokončil a zazmluvnený bol vyše roka a pol len Dôverou, to dnes už nik nespomenie.“

Ako ste blízko k východoslovenským nemocniciam, o ktorých sa hovorí ako o vašich?

„Intenzívne rokujeme s Vranovskou investičnou, ktorá dnes prevádzkuje tri nemocnice v Prešovskom a štyri v Košickom samosprávnom kraji. Verím, že sa nám podarí dohodnúť, vzhľadom na to, že rokovania stále prebiehajú, nechcem byť konkrétnejší. “

Prečo si myslíte, že pri kúpe týchto nemocníc nebudete mať problém s Protimonopolným úradom?

„Každá väčšia nemocnica je lokálnym monopolom. Monitorovali sme pohyby pacientov za zdravotnou starostlivosťou. S výnimkou špecializovaných výkonov, ktoré sa robia len na niektorých miestach na Slovensku, ako je kardiologická a onkologická starostlivosť, bežná nemocničná starostlivosť je bežne 30 kilometrov od bydliska. Protimonopolný úrad by to mal vziať do úvahy. Potom je irelevantné, aké postavenie máte v nejakom užšom regióne, lebo každá nemocnica je monopolom na poskytovanie starostlivosti v danom okrese. Nemyslím, že by bol dôvod, aby bolo v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, keď bude mať štyri, päť či sedem takýchto lokálnych monopolov jedného vlastníka.“

Ani vtedy, keď sa vyjednáva o cenách medzi nemocnicou a inými poisťovňami, ako je vaša?

„Keby to tak bolo, tak by už dávno musel Protimonopolný konať proti štátu. Štát má dominantné postavenie v oblasti zdravotného poistenia. My máme len asi 26 percent, 65 má Všeobecná. Aj poskytovatelia lôžkovej starostlivosti sú pod štátom, keď si vezmem, že aj VÚC je štát.“

Predstavte si, že ste na strane štátu...

„Je to nezávideniahodné postavenie...“

Čo by ste robili, aby ste znížili riziko, že veľká domáca skupina, ktorá všetkých pozná, môže ovplyvňovať regulátorov v zdravotníctve? Počnúc vplyvom na trhu zdravotných poisťovní cez Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou až po ministerstvo. Nesnažili by ste sa aspoň rozdeliť a predať niekomu inému Všeobecnú?

„Odporoval by som si, keby som povedal, že nie. Pre Slovensko by bolo oveľa lepšie, keby Všeobecná neexistovala a miesto nej by tu boli dvaja, traja silní súkromní hráči. Bolo by to lepšie aj pre pacientov. Vytvoril by sa totiž tlak na súperenie o poistenca. Som veľkým zástancom toho, že ak chce štát dlhodobo vyriešiť problém deficitného financovania zdravotníctva, mal by odovzdať správu verejného zdravotného poistenia súkromným, medzi sebou súperiacim firmám a seba postaviť do úlohy prísneho regulátora. Úlohou štátu je, aby súťaž nepoškodila pacienta. Na to vznikol za Zajaca Úrad pre dohľad. Keď sa ministerstvo pasuje do schizofrenickej polohy, že zároveň vykonáva vlastnícke práva najväčšej poisťovne a zároveň je regulátorom a kontrolórom procesov na trhu, tak to vytvára množstvo konfliktov, ktoré poškodzujú pacienta.“

Je Marian Faktor vo Všeobecnej dostatočne tvrdý?

„Myslím si, že sa tam robí transparentnejší a férovejší nákup zdravotnej starostlivosti. Je to však prebujnelá firma, v ktorej sa manažment bojí robiť veľké zmeny. Keď sa pozriete na počet zamestnancov a poistencov alebo zmluvných poskytovateľov, tak majú až trikrát väčší počet zamestnancov v pomere na jedného poskytovateľa ako my. Keby to bola súkromná firma, tak by jej prevádzkové náklady vyzerali dramaticky inak.“

Ústavný súd povedal, že zákaz vyplácania zisku je protiústavný. Zákon sa už zmenil. V arbitráži ste neuspeli. Máte ešte nejaké nároky voči štátu?

„Vedieme civilnú žalobu voči Slovenskej republike o náhradu škody. Keď sme spájali Dôveru s Apollom, legislatíva nás poškodila natoľko, že sa naďalej domáhame odškodnenia.“

Chcete povedať, že keď ste predávali podiel v Dôvere, platil zákaz vyplácania zisku, a preto ste na tom zarobili menej?

„Presne tak.“

Koľko žiadate?

„Nechcem to konkretizovať.“[Podľa minsterstva financií to je 750 miliónov eur, pozn. redakcie]

Chýba nám u vás trochu nadhľadu. V skutočnosti zákon povoľoval zisk. Nie účtovne, ale mohli ste si z poisťovne vybrať peniaze, a to ste aj urobili. Boli to sumy porovnateľné s tým, čo Dôvera zarobila. Prečo sa teraz súdite?

„Rešpektujem váš názor. Často počujem, že nemáme nadhľad, no treba brať do úvahy, že pred zákazom sme boli stopercentným a dnes sme len 50-percentným vlastníkom Dôvery.“

Je pravda, že Dôvera tento rok očakáva zisk 70 až 100 miliónov eur?

„V čase krízy a nie úplne ideálnej pozícii platieb štátu za svojich poistencov je úplne nereálne sa baviť o takýchto číslach. Myslím si, že to bude niekde okolo troch percent z vybraného poistného. A to bude na úrovni asi miliardy eur. Tri percentá je normálna zisková marža.“

Pripravuje sa nový mechanizmus prerozdelenia poistného. Vo vláde sú tlaky, aby to fungovalo už v roku 2012. Aký je váš postoj?

„Je výborná myšlienka zaviesť chorobnosť ako ďalší faktor prerozdelenia poistného. Som rád, že sa koalícia k tomu stavia tak, že nákladovo zvlášť náročné diagnózy majú riešiť existujúce poisťovne a upustilo sa od scestnej myšlienky vytvoriť ďalšiu špecializovanú štátnu poisťovňu, ktorou mal byť kedysi Fond zvlášť náročnej liečby. Lebo tam si viem predstaviť korupciu, ktorou by farmafirmy ovládli túto, na vysoko nákladových poistencov nasmerovanú poisťovňu.“

im5o3063.jpg

Prečo je toto lepšie?

„Súkromná firma by v súboji so štátnou mala ukázať, že sa dokáže o tých istých, zvlášť finančne náročných pacientov, či to sú hemofilici alebo ľudia chorí na cystickú fibrózu, postarať efektívnejšie. Nakupujeme bez korupcie a v riadení procesov sme efektívni. Ak nový mechanizmus nastaví férové podmienky, napríklad, že hemofilik stojí trhovo 100-tisíc korún mesačne, tak musíme dokázať, že za tých istých podmienok ho dokážeme obslúžiť za 95-tisíc. Potom mi vôbec nepripadá zvrhlé, že si 5000 necháme ako odmenu. Treba dať pozor na kritériá na určovanie zvlášť finančne náročnej skupiny a ceny. Bude okolo toho neuveriteľný lobing. Farmafirmy vyvinú maximálne úsilie na to, aby pri svojich špecifických diagnózach čo najviac zvýšili ceny.“

Súhlasíte teda, aby sa to zaviedlo od budúceho roka?

„Je absolútne nereálne to urobiť od 1. januára 2012. Dá sa kúpiť holandský model alebo iný zabehnutý západoeurópsky model. Aplikujme ho na našu realitu a od 1. januára 2013 ho spusťme. Poisťovne sa na to musia pripraviť aj v rámci prepoisťovacej kampane na budúci rok.“

Ak tvrdíte, že stačí odkúpiť model, prečo by sa to nemalo zaviesť už od budúceho roku?

„Ešte to nie je ani kúpené a treba to prepočítať na naše reálie.“

Ale tieto údaje poisťovne majú, prečo by sa to nemalo stihnúť do štyroch mesiacov?

„Lebo by to malo byť pripravené ako zákon, ktorý sa nebude každú chvíľu meniť. Ktorý nebude podliehať lobingu. Nemalo by sa stávať, že vyhláškou alebo akýmkoľvek vykonávacím predpisom sa to zmení na základe toho, že firma XY, ktorá bude mať dominantné postavenie pri cystickej fibróze, si presadí navýšenie ceny o 30 percent. A keď vidím, že tejto vláde trvala relatívne malá novela, ktorá mala vrátiť možnosť vyplatiť si zisk poisťovniam rok, tak neverím, že za štyri mesiace sa to dá stihnúť. Radšej nech sa nájde spôsob, akým sa do Všeobecnej dostane viac peňazí. A spôsob je rozdeliť kmeň a umožniť veľkým poisťovacím domom vstúpiť na trh. Záujem je.“

Nechcete len čas na prípravu kampaní, aby ste mohli získať poistencov?

„Každý štát, ktorý je korektným regulátorom súkromných firiem, by mal dať pri takejto zmene dostatočný čas, aby sa na ňu pripravili. Deje sa to tak v energetike aj bankovníctve, neviem, prečo by zdravotníctvo malo byť zas iné.“

Lebo situácia vo verejných financiách je totálne zlá a vláda môže dočasne zaťažiť súkromný sektor viac.

„Ale nie je to korektný prístup. A očakávam, že táto vláda chce mať korektný prístup.“

Kto v zdravotníctve zarába neprimerane veľa a kto neprimerane málo?

„Neprimerane málo zarábajú nemocnice. Neprimerane veľa zarába farmasektor. Nepriznávajú, ako mnohoúrovňovo zarábajú. Mám zaručené informácie z prostredia jednej z najväčších slovenských farmafiriem, že má 46 až 50 percent hrubú maržu. Takú maržu nemá nik.“

V čom sú vlastne ich náklady?

„No, majú náklady hlavne na spracovanie lekárov, aby predpisovali ich lieky. Volá sa to sieť farmaceutických reprezentantov a formálne sa to vykazuje ako náklady na zľavy a marketing. Napríklad teraz analyzujeme veľkú firmu na Balkáne, ktorá sa špecializuje na zastupovanie zahraničných farmafiriem. Ich hrubá marža je okolo 36 percent. To znamená, že so ziskom dovezie lieky na územie krajiny a distribučnej spoločnosti ich predá s 36-percentnou maržou.“

Keby ste boli na mieste ministra, aký prvok konkurencie či transparentnosti by sa mal zaviesť, aby sa to zmenilo?

„Mali by sa veci pomenovať správnym menom, to sa podarilo v novom zákone o lieku. Dajme nabok originálne lieky. Väčšina nákladov na ne ide na výskum a vývoj. Pri generikách sú však stále používané pseudoargumenty na uprednostňovanie značky daného lieku. Napríklad použité prídavné látky. Pritom každý vie, že je tam vždy len škrob. Hovoria aj to, že je rozdiel, keď sa lieky vyrábajú v Indii alebo v západnej Európe. Keď sa pozriete, kde vyrába lieky daná západoeurópska firma, ktorá tak argumentuje, tak zistíte, že je to tiež v Indii alebo Číne. Musí sa zvýšiť tlak na cenu a otvorene povedať, že lekári sú zle platení. Riešením však nie je to, že dominantnú časť ich príjmov platia farmafirmy. V konečnom dôsledku to totiž zaplatíme všetci cez zdravotné poistenie.“

Takže lekári predpisujú podľa toho, ako im zaplatili farmafirmy?

„Predpisovanie konkrétneho lieku sa, žiaľ, nedeje len z čistej odbornosti či ľudskej úprimnosti lekára. Tlak farmafiriem na predovšetkým ambulantných lekárov je enormný. A v tom urobil minister Uhliarik jednu zásadnú vec - generickú preskripciu. Aj keď, bohužiaľ, nedošlo k čistej generickej preskripcii, pretože naďalej sa bude predpisovať aj názov lieku, ktorý vyrába konkrétna firma. Je to tak napriek tomu, že lekári vám off record povedia, že medzi generikami nie je rozdiel. A všetky pseudoargumenty majú za cieľ udržať vysoké rozpočty, ktoré smerujú od farmafiriem na lekárov, v snahe motivovať ich predpisovať konkrétny liek a nie účinnú látku. Tu možno jasne vidieť, že nie sme takí dobrí lobisti, ako sa o nás hovorí, lebo sa nám nepodarilo presadiť ani po našich pripomienkach, aby sa predpisovala len účinná látka.“

Ľudia, ktorí robili u vás a sú teraz u Uhliarika zodpovední za liekovú politiku, tých asi farmafirmy nemohli oklamať, uhovoriť či presvedčiť. Tak kde došlo k zmene? V parlamente?

„Neviem, ako mám vykľučkovať zo spleti rybárskych háčikov, ktoré ste mi sem dali.“

Dobre, inak - berú poslanci úplatky?

„A podľa vás?“

Áno, podľa mňa niektorí áno.

„Tiež si to myslím. Niektoré rozhodnutia mi pripadajú ako veľmi účelové. Nebol som svedkom, ako by niekto uplácal. Ale už len z toho, do akej podoby sa niektoré veci dostanú, mám pocit, že to nie je čistý úmysel.“

Aký lobing používate vy? Objednávate si firmu a nestaráte sa, ako to robí, alebo chodíte za poslancami?

„Aj keď som párkrát použil slovo lobing, nerád by som našu snahu vstupovať do diskusie a komentovať legislatívne zmeny nazýval lobingom. Nenajímame si žiadnu firmu a naše záujmy komunikujeme legálne. Sme lídrom medzi súkromnými investormi v zdravotníctve a je úplne prirodzené, že sa snažíme komunikovať a vnášať do zákonov zmeny, ktoré prospejú súkromným investorom v zdravotníctve. Nie také, ktoré prospejú len nám, lebo také neexistujú. Keď spravíme niečo, čo je dobré pre posilnenie súkromného sektora v ambulantnej sfére, tak sa z toho tešia všetci ambulantní lekári, nielen my. Keď prídeme s návrhom posilnenia poisťovní proti dominantným poskytovateľom, ako sú fakultné nemocnice, pomôže to aj Unionu, aj Všeobecnej.“

V predchádzajúcom volebnom období ste zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mali problémy. Kontrolovali vás, museli ste robiť rôzne plány. Teraz je tam pán Gajdoš, ktorý bol predtým u vás. Dýcha sa vám lepšie?

„Nepovedal by som, že sme mali veľké problémy.“

Dôvera sa vtedy tvárila, že Úrad robí všetko pre to, aby ju dostal.

„Mali sme pocit, že niekoľko dohľadov sa robilo účelovo. Nepozeralo sa rovnakým metrom na štátne a našu poisťovňu. V tom čase sme však dostali mnoho kľúčových pozitívnych súhlasov, či už na zníženie základného imania, alebo na predaj majetku. Ani jedno z týchto rozhodnutí neurobilo dnešné vedenie. Myslím si, že pán Gajdoš zvláda lepšie úlohu regulátora ako predchádzajúce vedenie. Aj keď je veľmi ťažké hodnotiť regulátora, ktorý vás má kontrolovať.“

Je pravda, že za posledných 4 až 5 rokov klesla miera profitu farmafiriem na Slovensku?

„Podľa mňa nie.“

Keď je to tak vysoko profitujúci sektor, prečo v ňom nepodnikáte?

„Je to globálny biznis s dosť veľkými bariérami vstupu. Dnes zakladať farmafirmu v strednej Európe na zelenej lúke je nezmysel. Zentiva nám ušla, predbehli nás konkurenti Warburg Pincus, ktorí spravili skvelú investíciu. Keď sa vo východnej Európe privatizovali farmaceutické firmy, nevedeli sme to, čo dnes, inak by sme sa o to určite výrazne snažili.“

Stále môžete skúsiť distribúciu. Máte o to záujem?

„Boli by sme radi, keby sa podobne ako v Česku konečne do praxe presadilo, že môžeme podnikať v sieťach lekární. Aj keď dnes všetci vedia, že siete existujú a my zďaleka nie sme jediní, tak nie je právna úprava, ktorá by to umožňovala. Verím, že sa to zmení po schválení zákonu o lieku. Bude to priestor pre vlastné značky v generikách a vo voľnopredajných liekoch. Chceli by sme distribučnú firmu prepojiť s vlastnou značkou lekární, ktorú máme v Česku a aj na Slovensku pod hlavičkou Dr. Max, a je to jeden z najhorúcejších projektov.“

Čo by to znamenalo vo vašej vojne so staršou generáciou podnikateľov lekárnikov?

„Sú to dva rozdielne svety. Nerobíme klasický lekárenský biznis, ktorý je postavený na stálej klientele v stredných a malých mestách. Chceme koncept, kde lekárnik pomáha ľuďom, nielen vydáva lieky, ale snaží sa mu aj poradiť.“

Nebolo by pre ľudí príjemné, keby si mohli kúpiť voľnopredajné lieky v obchode a nielen v lekárni?

„Bolo. V Česku to funguje a nepoškodilo to nijako obraty v lekárňach. To, že si niekto kúpi Panadol alebo Paralen v supermarkete, neznamená, že ak sa potrebuje poradiť, nepôjde do lekárne. Mnohé príklady z iných krajín hovoria, že je to minimálna časť trhu, asi tri percentá. Často sa to kritizovalo Slovenskou lekárenskou komorou, ktorí hovoria, že im ide o občanov. Ide im však len o malú časť občanov, a tou sú lekárnici.“

Ale vami vlastnený Dr. Max sa pri návrhu povoliť predaj niektorých liekov mimo lekární pridal na stranu komory.

„Tak vidíte, sú situácie, keď dcérska spoločnosť komunikuje niečo iné, ako je predstava akcionárov.“

Všeobecne, čo by mal robiť minister zdravotníctva, aby sme boli zdravší?

„Pustiť viac konkurencie do sektora. Je žalostné, že žijeme vo svete, kde používame špičkové mobilné telefóny, žijeme v najmodernejšie vybavených bytoch, vozíme sa na najmodernejších autách, a potom prídeme do nemocnice, ktorá vyzerá, že sa v nej zastavil čas na posledných 25 rokov. Opačným príkladom je nemocnica v Šaci, ktorá je súkromná a funguje za možno ešte menej peňazí ako fakultná nemocnica Košice. Nech sa idú ľudia pozrieť, ako vyzerajú oddelenia v Šaci a ako vo fakultnej nemocnici. A Šaca nepatrí k nám, teraz robím reklamu jednému z našich najväčších konkurentov.“

Ak sa bavíme len o manažéroch, tak bývalý riaditeľ bratislavskej univerzitnej nemocnice Raši je horší manažér ako Vančík zo Šace?

„Juraj Vančík je špičkový manažér a je to jeden z ľudí, ktorého sa nám nepodarilo zlanáriť, robí pre konkurenciu (nemocnicu v Šaci vlastní skupina Unipharma, pozn. redakcie). Richard Raši nikdy nebol manažér. Bol lekár a neskôr politik, možno dnes ako primátor Košíc je manažér, ale to už nesledujem.“

Ani keď bol minister nebol manažérom?

„Nie. Nemyslím si, že naši ministri sú manažéri. V prvom rade sú politici. Ich jediným cieľom je, aby boli obľúbení. Manažér však musí robiť aj veci, po ktorých obľúbený nebude. Napríklad prezamestnanosť vo fakultných nemocniciach. V bratislavskej Univerzitnej nemocnici je vraj 1700 technicko-hospodárskych zamestnancov a napriek tomu majú predražené upratovacie služby. Neviem si predstaviť súkromnú nemocnicu, v ktorej by pracovala tretina počtu týchto pracovníkov. Minister, ak by chcel byť manažér, tak dá do čela takej nemocnice človeka, ktorý začne hromadne prepúšťať a vypovedal by nevýhodné kontrakty. Takého, ktorý by rušil nepotrebné lôžka a predával nadbytočný majetok. A to sú extrémne nepopulárne opatrenia. Každý minister si povie, že by to bolo fajn, ale nech to spraví niekto iný.“

Keď budú nemocnice akciovkami a príde politická vôľa na to, aby neboli všetky štátne, aká bude vaša reakcia?

„Budeme stáť prví a hlásiť sa, ale myslím si, že budeme veľmi znevýhodnení. Vďaka nášmu obrazu v médiách budeme označovaní za démonických investorov. Keď sa budú môcť rozhodnúť pri rovnakej cene medzi slovenským akcionárom Pentou a zahraničnou neidentifikovateľnou firmou, dajú to radšej zahraničnému investorovi. Považujem to za znak slovenskej národnej povahy, že dáme radšej zarobiť Rakúšanom, Maďarom, Američanom, ale keď má zarobiť niekto, kto vyrastal vo vedľajšom dome, tak je to pre nás neprijateľné.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Priemerné ceny bytov v júni boli vyššie ako pred rokom
  2. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  3. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  4. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  5. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  6. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  7. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  8. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  9. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 249
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 631
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 224
  4. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 192
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 917
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 231
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 723
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 362
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 083
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 662

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Na ministerstve prežil Mečiara, Dzurindu aj Fica. Prečo by mal Plavčan odstúpiť

Aj keď ďalšie kauzy pribúdajú, odstúpiť zatiaľ neplánuje.

EKONOMIKA

Flash končí, Tatra banka zmení internet banking

Flashové internetové bankovníctvo je bezpečné, uisťuje Tatra banka.

Neprehliadnite tiež

Voda zdražela, ľudia si na severe a strede priplatia viac

Zvýšenie cien vody sa dotklo asi jedného milióna domácností, Jahnátek to dá preveriť.

Chuť hranolčekov z ulice Únia nezmení

Zmenu v návrhu nariadenia vyrokovalo Belgicko, aby sa nezmenila výroba dvakrát smažených hranolčekov z pouličných stánkov.

Starbucks urobil miliardový obchod, získa ďalšie kaviarne v Číne

Reťazec získa zhruba 1300 prevádzok v mestách Šanghaj a Ťiang-su a v provincii Če-ťiang.