BRATISLAVA. Po štvrtkových správach, že americký Fed preveruje európske pobočky bánk a priemyselná aktivita v USA klesla, sa aj v piatok investori zbavovali akcií.
Situáciu upokojoval aj prezident pobočky Fedu v New Yorku William Dudlay. Povedal, že Fed kontroluje bežne všetky banky, nielen európske pobočky. Americké burzy začali v plusoch.
Nemecký index DAX, ktorý vo štvrtok stratil zhruba päť percent, si v piatok doobeda podľa agentúry Bloomberg odpísal ďalšie 3,4 percenta. Dostal sa tak na najnižšiu hodnotu za posledných 18 mesiacov. Európske akciové trhy zažili podľa patria.cz najväčší dvojdenný prepad od roku 2008.
Potom však prišlo niekoľko dobrých správ, pre ktoré trhy otočili vývoj a DAX skorigoval straty na 0,4 percenta.
„Investorov však na akcivé trhy vrátila najmä informácia, že americká komoditná burza CME zvýšila maržové požiadavky na zlato,“ povedal analytik Trim Broker Valér Demján. Náklady investorov stúpli a začali zlato predávať .
Európska centrálna banka opäť nakupovala talianske bondy. Úročenie tých 10ročných je tak stále pod piatimi percentami. To zmiernilo obavy, že Taliani budú potrebovať pomoc.
Strach pred recesiou
Philadelphský index výrobnej dôvery, ktorý vykazuje značnú koreláciu s vývojom amerického HDP, sa v auguste prepadol z 3,2b. na -30,7b. (oč. 4,0b), čo je predstavuje najnižšiu úroveň od marca 2009, kedy vrcholila globálna recesia po prasknutí hypotekárnej bubliny.
Zároveň je to šiesty najväčší pokles v histórii indexu, ktorá sa datuje do roku 1968. Klesali takmer všetky subindexy, ukazovateľ budúceho vývoja – subindex nových objednávok klesol z 0,1b. na -26,8b.
Naopak jediný subindex, ktorý bol v pluse boli vstupné ceny, a to na úrovni 12,8b., čo len potvrdzuje náš názor, že hlavným dôvodom súčasného ekonomického spomalenia je inflačná politika centrálnych bánk, ktorá výrazne ukrojila predovšetkým z marží spoločností, ale aj z príjmov domácností, čo sa odráža na ich dopyte.
Katastrofálny obraz americkej ekonomiky včera dotvoril aj medzimesačný júlový pokles predaja domov na sekundárnych trhoch o 3,5 % na anualizovaných 4,68 mil. (oč. 4,91 mil.) a nečakane prudký medzimesačný rast inflácie o 0,5 % (oč. 0,2 %) na medziročnú úroveň 3,6 %.
Výrazný nárast pravdepodobnosti recesie, ktorý včera ukázal philadelphský výrobný index, reflektovali aj obchodníci, akcie sa vybrali prudko nadol, paneurópsky index EuroStoxx 50 klesol o 5,34 % a širší americký index S&P 500 o 4,46 % a keďže očakávame, že prílev slabých ekonomických ukazovateľov bude pokračovať, tak vidíme veľké riziko ďalšieho poklesu, a to až kým nezasiahnu centrálne banky a začnú dodávať do finančného systému ďalšiu likviditu.
Zlato je stále drahšie
Naopak darí sa bezpečným prístavom, výnosy z desaťročných amerických dlhopisov klesli na historické minimá tesne k úrovniam 2 % p.a. a zlato opäť posúva historické maximá nahor, dnes ráno sa už pohybuje nad úrovňou 1850 dolárov za uncu.
Napätie panuje aj ohľadom zdravia európskeho bankového sektora. Najnovšiu vlnu výpredajov spustila včera už v ranných hodinách správa denníka Wall Street Journal, že predstavitelia americkej centrálnej banky FED majú obavy o prístup popredných európskych bánk pôsobiacich v Spojených štátoch k likvidite na refinancovanie svojich záväzkov.
Problémy dostať sa k dolárom z medzibankových trhov má v súčasnosti minimálne jedna banka z eurozóny, ukázali to výsledky stredajšieho tendra ECB na dolárové pôžičky, ktoré ECB vykonáva prostredníctvom menových swapov s americkým FEDom. Podobne po dlhých mesiacoch si po prvýkrát požičala v dolároch aj jedna švajčiarska banka.
Akcie bánk sa prepadli
V rámci stredajšieho tendra si jedna banka požičala od ECB 500 mil. dolárov na sedem dní za 1,1 % p.a., pričom na medzibankovom trhu sa sadzba na sedemdňové dolárové pôžičky pohybuje na úrovni 0,18 %, čo je výrazná prirážka.
Táto dolárová pôžička bola prvá od februára tohto roka a požičaná suma 500 mil. dolárov bola najvyššia od októbra 2010. Od upokojenia situácie na medzibankovom trhu v roku 2010 sme boli viackrát svedkami toho, že vyšší objem dolárových pôžičiek bol jednorázovou záležitosťou, pokiaľ by ale zvýšený objem pokračoval aj v ďalších týždňoch, prípadne by sa rozrastal počet bánk závislých od dolárových pôžičiek od ECB, tak by to znamenalo, že problémy v európskom bankovom sektore sa zintenzívňujú.
Napätím ohľadom zdravia európskeho bankového sektora najviac utrpeli akcie belgickej Dexie (-14,0 %), francúzskej Societe Generale (-12,3 %) a nemeckej Commerzbank (-10,4 %), a to aj napriek tomu, že na všetky tieto akcie platí zákaz predaja na krátko.
Nervozita pokračuje aj v priebehu dnešného obchodovania, európske akcie sa obchodujú v červených číslach. Dnešok už žiadne nové významnejšie dáta neprinesie a tak sa bude pravdepodobne obchodovanie niesť v dozvukoch včerajších katastrofálnych dát.
Kamil Boros je analytikom spoločnosti X-Trade Brokers
Krízy nie sú ničím výnimočným a vyskytovali sa aj v minulosti. Zvyčajne trvali dlhšie ako dva roky. Príkladom sú aj 70. roky, keď recesia trvala desaťročie s krátkodobými obdobiami, keď sa trh oživoval. Prehľad „top kríz“ priniesol portál investicniweb.cz.
1929-1932
Pokles indexu Dow Jones od svojho vrcholu: 90 %
Nezamestnanosť: 24,9 % (1933)
Percentuálna zmena nezamestnanosti: 678,1 % (1929-33)
Percentuálna zmena HDP: -21,4 % (1930-33)
Index spotrebiteľských cien: -9,9 % (1932)
Najhoršia kríza všetkých dôb, ktorú ekonómovia označili ako „Great Depression“. Príčinou bola nevyrovnaná svetová ekonomika, zadĺžené európske krajiny a špekulácie na trhu. Trh stratil štvrtinu svojej hodnoty len počas dvoch dní.
Nezamestnanosť vzrástla z 3,2 percenta na 25 percent. Zdrvilo to 12 miliónov Američanov, ktorí tak prišli o prácu.
Navyše aj keď v tom čase neboli poľnohospodári technicky evidovaní za „nezamestnaných“, kríza spôsobila, že na trhu prudko poklesli ceny poľnohospodárskych komodít. Mnohí farmári tak museli zatvoriť svoje farmy. Práve mnohí ekonómovia porovnávajú krízu v 30. rokoch k tej súčasnej.
2007-2009
Pokles indexu Dow Jones od svojho vrcholu: 54 %
Nezamestnanosť: 9,3 % (2009)
Percentuálna zmena nezamestnanosti: 102,2 % (2007-09)
Percentuálna zmena HDP: -4,4 % (2007-09)
Index spotrebiteľských cien: -0,4 % (2009)
Táto kríza sa pomaly ťahá až dodnes. Vypukla v USA po tom, ako praskla hypotekárna bublina. Príčinou bolo nezodpovedné správanie sa hypotekárnych bánk. Tie poskytovali pôžičky i ľuďom, ktorí nemali dostatočné príjmy a keď sa zvýšili úrokové sadzby FEDom, neboli schopní ich splácať.
Cenné papiere bánk boli kryté aj týmito toxickými úvermi, napriek tomu im ratingové agentúry ponechali vysoký rating. V očiach investorov z celého sveta sa zdali ako bezpečné.
Prvou obeťou finančnej krízy sa stala jedna z najsilnejších investičných bánk Bear Stearns, ktorá v roku 2008 oznámila krach svojich dvoch hlavných hedgových fondov. Neskôr ju odkúpila banka JP Morgan za 10 dolárov za akciu.
1937-1938
Pokles indexu Dow Jones od svojho vrcholu: 52 %
Nezamestnanosť: 19 % (1938)
Percentuálna zmena nezamestnanosti: 32,9 % (1937-38)
Percentuálna zmena HDP: -4,2 % (1937-38)
Index spotrebiteľských cien: -2,1 % (1938)
V tomto období sa prejavili dopady Veľkej hospodárskej krízy zo začiatku 30. rokov. Nezamestnanosť sa udržiavala na vysokých úrovniach okolo 20 percent, výroba v priemysle prudko klesla a HDP na obyvateľa poklesla z úrovne 7971 na 7638 dolárov.
1973-1974
Pokles indexu Dow Jones od svojho vrcholu: 46 %
Nezamestnanosť: 8,5 % (1975)
Percentuálna zmena nezamestnanosti: 73,5 % (1973-75)
Percentuálna zmena HDP: -2,6 % (1973-75)
Index spotrebiteľských cien: 11 % (1974)
Za dva roky stratil akciový trh takmer polovicu svojej hodnoty, stalo sa to krátko po páde Brettonwoodskeho menového systému.
Navyše svetu hrozila ropná kríza. OPEC zámerne znížil ťažbu ropy o päť percent, aby mohol ovplyvňovať jej cenu. Zároveň vyhlásil embargo na vývoz ropy do krajín, ktoré podporovali Izrael počas Jomkipurskej vojny.
V USA sa dokonca začal prejavovať nový jav: stagflácia – vysoká inflácia v kombinácii s vysokou nezamestnanosťou a stagnujúcim ekonomickým rastom. Od roku 1972 do roku 1973 sa inflácia zdvojnásobila a v roku 1975 dosiahla až úroveň 9 percent.
1939-1942
Pokles indexu Dow Jones od svojho vrcholu: 39 %
Nezamestnanosť: 17,2 % (1939)
Percentuálna zmena nezamestnanosti: -72,7 % (1939-42)
Percentuálna zmena HDP: 7,9 % (1939-40)
Index spotrebiteľských cien: 10,9 % (1942)
Koniec Veľkej hospodárskej krízy je často datovaný do začiatku 2. svetovej vojny. Nezamestnanosť v Amerike se zlepšila – v roku 1944 predstavovala iba 1,2 %, na začiatku vojny došlo v USA k nákupnému šialenstvu (koncom augusta až do poloviny septembra 1939) a index Dow Jones vyskočil o 20 %. Kurzový rast však čoskoro ustal a trhy začali znovu klesať.
1968-1970
Pokles indexu Dow Jones od svojho vrcholu: 36 %
Nezamestnanosť: 5,9 % (1971)
Percentuálna zmena nezamestnanosti: 63,9 % (1968-71)
Percentuálna zmena HDP: 1,1 % (1968-70)
Index spotrebiteľských cien: 5,7 % (1970)
Mnohí tvrdia, že klesajúci trh z rokov 1968 až 1970 skončil až v roku 1982. Každopádne počas týchto rokov stratil index DJIA viac ako tretinu svojej hodnoty. Nezamestnanosť, ktorá bola na nízkych úrovniach okolo 3,4 % (1968), dosiahla koncom roku 1970 hodnoty 6,1 %.
2000-2002
Pokles indexu Dow Jones od svojho vrcholu: 34 %
Nezamestnanosť: 6 % (2003)
Percentuálna zmena nezamestnanosti: 33,3 % (2000-03)
Percentuálna zmena HDP: 0,9 % (2000-02)
Index spotrebiteľských cien: 3,4 % (2000)
Internetová akciová bublina je označenie pre obdobie, počas ktorého silno narástla hodnota takzvaných dot-com spoločností podnikajúcich v oblasti internetu (používali doménu .com). Po ochladení hodnota prudko klesla a veľa spoločností skrachovalo.
Najviac utrpeli technologické firmy, ktoré stratili takmer celú svoju hodnotu, alebo dokonca museli podnikanie ukončiť. K negatívnej nálade naviac prispeli aj teroristické útoky z 11. septembra 2001. Na štvorročné minimum sa index DJIA dostal v septembri 2002.
Najväčšími rekordmanmi v tomto šialenom období boli firmy ako eDigital Corporation (rast 45 400 %), Cisco (rast 7000 %) alebo Infospace (rast 5121 %).
1976-1978
Pokles indexu Dow Jones od svojho vrcholu: 27 %
Nezamestnanosť: 7,7 % (1976)
Percentuálna zmena nezamestnanosti: -20,7 % (1976-78)
Percentuálna zmena HDP: 8,2 % (1976-78)
Index spotrebiteľských cien: 13,5 % (1980)
Počas medvedieho trhu stratil cestou z vrcholu na dno (v roku 1976) index Dow Jones viac ako štvrtinu svojej hodnoty. K novému vrcholu sa nedokázal vrátiť ani v ďalších piatich rokoch. Investori tak utrpeli relatívne väčšie straty, než ekonomika ako celok.
Od roku 1976 do roku 1979 totiž hrubý domáci produkt na obyvateľa rástol. Ekonomiku spomaľoval rast spotrebiteľských cien, ktoré boli stále ťahané vysokou cenou ropy – druhý ropný šok.
Druhé razantné zvýšenie cien ropy nastalo po Iránskej revolúcii v roku 1979, keď nový islamský režim začal vyvážať menej ropy ako obvykle.
Ostatné krajiny OPEC zvýšili ťažbu a výsledné celkové zníženie svetovej produkcie bolo len okolo 4 percentá. Spôsobila ho rozsiahla panika z ceny ropy. Tá narástla až na 90 dolárov za barel.