BRATISLAVA. „Sú to návrhy,“ reagovala premiérka Iveta Radičová na plán kľúčových politikov Európskej únie, ktorí zvažujú spoločnú európsku ekonomickú vládu, aby aj takto zachránili eurozónu.
Nápad nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho prijímajú vládni politici rezervovane.
Opatrenia
- zakotviť v ústavách princíp vyrovnaného hospodárenia, čo je základ pre hospodársku vládu eurozóny;
- harmonizáciu daňového základu pre firemné dane
- zdaniť finančné transakcie.
Návrh donútiť zadlžené krajiny šetriť tak, že im bude hroziť zastavenie desiatok miliónov eur zo štrukturálnych fondov, ak nebudú zostavovať vyrovnané rozpočty, chápu politici u nás lepšie.
Harmonizácia daní, ktorú by medzi sebou chceli Nemecko a Francúzsko, je však podľa nej „hranica, ktorá je pre záujmy Slovenskej republiky neprekročiteľná“.
Plány, ktoré by krajiny tlačili k zodpovednosti, napríklad návrh vyrovnaného rozpočtu ako ústavného zákona, naopak premiérka privítala.
Museli by meniť Lisabon
Podpredseda KDH Pavol Hrušovský hodnotí návrhy Nemecka a Francúzska odvážne. „Vidím v nich ťažkú priechodnosť, pretože to nie je predkonzultované. Takáto zmena bude vyžadovať zásadnú zmenu Lisabonskej dohody.“
Návrh zatiaľ vníma iba ako politické postoje Nemecka a Francúzska. „Nepredpokladám, že to bude možné v krátkom čase presadiť.“
Predseda klubu SaS Jozef Kollár považuje návrh na eurovládu za zlú správu. „Potvrdzuje sa, že dlhová kríza je medzistupňom, ktorý obratne využívajú niektorí lídri na dosiahnutie konečného cieľa – fiškálnu federalizáciu – až po zriadenie európskeho ministerstva financií.“ O vláde pochybuje aj preto, že navrhujú zasadnutia raz za rok.
Kollárovi sa naopak pozdávajú návrhy na zastavenie emitovania eurobondov, hoci s dôvetkom, že by mali byť zavŕšením a nie začiatkom integrácie. Vyhovuje mu aj vyhlásenie, že lepšia je fiškálna disciplína jednotlivých krajín ako podpisovanie ďalších bianko šekov eurovalom.
Dane si nepustíme
„Aby som sa mohol vyjadriť, musel by som poznať presné znenie návrhu,“ hovorí predseda MostaHídu Béla Bugár.
Niektoré právomoci sa dajú odovzdať, iné nie. „Slovensko, ktoré je závislé od iných trhov, právomoci v oblasti daní odovzdať jednoducho nemôže.“
Návrh na zastavenie fondov pre neporiadne štáty považuje za „najtvrdšie nútenie krajín, aby začali šetriť“. A to považuje za dobré.
Náladu investorom včera nezlepšili lídri Francúzska a Nemecka. Bola to Európska centrálna banka, ktorá nakupovala talianske a španielske dlhopisy.
BRATISLAVA. Spôsob, akým chcú lídri Nemecka a Francúzska riešiť dlhové problémy eurozóny, investorov celkom nepresvedčil. Euro sa síce v pondelok večer ešte mierne posilnilo, investori však pokračovali vo výpredajoch na akciových trhoch.
Čakalo sa na eurobondy
Hlavný japonský index Nikkei 225 si odpísal 50 bodov a uzavrel so stratou pol percenta. So stratami začali včerajšie obchodovanie aj európske akciové indexy.
„Trh je znepokojený. Európa stále nemá žiadne riešenie, ale tvári sa, že ho má,“ povedal analytik Next Finance Vladimír Pikora.
Investori by podľa ekonómov privítali spoločné dlhopisy eurozóny. Tým sa bráni najmä nemecká vláda, ktorej by sa pôžičky predražili.
Trhy však včera predsa len otočili vývoj a začali vymazávať straty zo začiatku obchodovania. Nemecký DAX si síce podľa agentúry Bloomberg ešte odpísal 0,77 percenta zo svojej hodnoty, Eurostoxx 50 skončil včerajšie obchodovanie s 0,3percentným ziskom.
Náladu investorom zlepšila Európska centrálna banka, ktorá včera opäť nakupovala španielske a talianske dlhopisy. Podľa niektorých ekonómov je to zatiaľ jediný nástroj, ktorý na investorov zaberá.
Úročenie 10ročných bondov týchto krajín sa už vyše týždňa drží okolo piatich percent. „To sú úrovne, na ktorých sa to snaží držať centrálna banka,“ hovorí Kamil Boros z X–Trade Brokers.
Euro k doláru nestráca
Zdá sa, že euro kríze zatiaľ odoláva. Včera sa na chvíľu dostalo už nad úroveň 1,45 amerického dolára. Oproti švajčiarskemu franku sa však obchodovalo ako na hojdačke.
Najprv sa posilnilo až na úroveň 1,153, potom sa oslabilo na 1,12 franku. Investori čakali, že švajčiarska centrálna banka bude proti franku priamo intervenovať.
„Je to typický príklad, keď sa kupujú špekulácie a predávajú fakty,“ povedal podľa portálu ihned.cz analytik IGM Mark Mitchell.
1. Čo sú to eurobondy?
Vlády vydávajú dlhopisy, aby peniaze, ktoré si takto požičajú, použili na splácanie dlhu. Štáty platia za takéto pôžičky investorom rôzny úrok podľa toho, aký majú rating, ako sú zadlžené a ako im dôverujú investori. Gréci by si dnes na desať rokov požičali za 15 percent, Taliani za päť percent, my za 4,5, Nemci len za 2,3 percenta.
Niektorí politici tlačia na to, aby eurozóna vydávala spoločné dlhopisy – eurobondy. Grékom, Írom či Španielom by sa to oplatilo, lebo by investorom platili nižší úrok. Lídri Nemecka a Francúzska ich nepodporili. Nemcom, Fínom a Francúzom by sa pôžičky predražili. Podľa nemeckého inštitútu Ifo by Nemci platili investorom viac o 1,22 percentuálneho bodu.
2. Čo by znamenala eurovláda?
Lídri Nemecka a Francúzska sa dohodli, že eurozóna bude mať spoločnú hospodársku vládu. Aby fungovala, členské krajiny by do ústav mali do leta 2012 zakotviť princíp o vyrovnanom hospodárení.
Nemecko a Francúzsko chcú koordinovať aj podnikovú daň. Na čele hospodárskej vlády eurozóny má byť prezident únie Herman van Rompuy. Hlavy štátov a vlád eurozóny by sa stretávali aspoň dvakrát do roka, v prípade nutnosti aj častejšie.
3. Koho by sa dotkla daň z finančných transakcií?
Zatiaľ nie je jasné, či by ju platili iba obchodníci na devízových trhoch, alebo by sa zdanili aj obchody s akciami, dlhopismi a ich derivátmi. Návrh majú do konca septembra vypracovať nemecký a francúzsky minister financií.
Pribúdajú však názory, že jej zavedenie by nezabránilo turbulentnému vývoju na trhoch. Investori by sa presunuli do Londýna a nižšia likvidita na trhoch v eurozóne by tam viedla k ešte prudším výkyvom. Ak sa má taká daň zaviesť, potom nielen v 17 štátoch eurozóny, ale v 27 krajinách Európskej únie, tvrdia ekonómovia.
4. Čo by znamenala harmonizácia podnikových daní?
Nemecko s Francúzskom sa dohodli, že členské krajiny by sa mali zaviazať, že sa pred koncom roka 2012 ukončia rokovania o spoločnom daňovom základe na firemnú daň. Aby šli vzorom, dohodli sa na harmonizácii sadzby a daňového základu na podnikovú daň v týchto krajinách od roku 2013.
Nemôžeme mať situáciu, že v Dubline bude daň z prevodov a v Londýne nie. Musí sa to dotýkať celej únie, nielen eurozóny.
Michael Noonan, írsky minister financií
Chceme mať viac informácií o tom, ako by prípadná európska ekonomická vláda fungovala. Myslíme si však, že ďalšie nové inštitúcie nevyriešia ekonomické problémy.
Jutta Urpilainenová, fínska ministerka financií
Návrhy sú vítaným krokom dopredu v spoločnej snahe o posilnenie vládnutia v eurozóne. Reprezentujú dôležitý politický prínos lídrov dvoch najsilnejších ekonomík eurozóny.
José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie
Olli Rehn, komisár pre menové záležitosti
Čím ďalej pokročíme v integrácii hospodárskej politiky, tým viac sa priblížime k myšlienke európskych dlhopisov.
José Blanco, hovorca španielskych vládnych socialistov
Očakávame, že daň z transakcií sa bude dotýkať všetkých 27 krajín únie, aby sme zaručili, že Nemecko nebude vo väčšom riziku ako finančné centrum v porovnaní napríklad s Londýnom.
Christian Lindner, podpredseda nemeckých koaličných Slobodných demokratov
