BRATISLAVA. Ministerstvo financií má už nachystaný rozpočet, ktorý nepočíta so zvýšením ďalších daní. Ráta však so zmrazením miezd v štátnej správe okrem učiteľov a ďalším znižovaním bežných výdavkov. Podľa ministra financií Ivana Mikloša nejde o plošné škrty.
„Ak by bol rozpočet schválený v tejto podobe, krajina a verejný sektor by vedeli fungovať a deficit by sa znížil,“ povedal Mikloš. Vláda chce stlačiť deficit v budúcom roku pod štyri percentá HDP. Plán na tento rok je 4,9 percenta.
V návrhu rozpočtu sú zatiaľ dve priority. Ministerstvo vyčlenilo viac peňazí na diaľnice a na vzdelanie. Viac dostanú aj železničné firmy na verejné výkony, aby netvorili nové dlhy.
Zvýšiť by sa mali aj výdavky na zdravotníctvo o jedno percento oproti tohtoročnému rozpočtu. V tomto roku dá štát na oddlženie zdravotníckych zariadení zrejme 350 miliónov eur.
Niečo za niečo
Ak si budú ministri pre svoje rezorty pýtať viac peňazí na iné priority, začne sa vyjednávanie. Požiadavky rezortov dosahujú podľa Mikloša 2,5 miliardy eur, z nachystaných opatrení by však vedeli pokryť asi 300 miliónov eur.
Priority
Most-Híd
- tvorba pracovných miest prostredníctvom viacerých projektov,
- mali by vzniknúť napríklad v pôdohospodárstve pri pestovaní a zeleniny a pri realizácii protipovodňových opatrení.
KDH
- financovanie zdravotníctva a výstavby ciest,
- ozdravenie železničných spoločností,
- rozvoj cestovného ruchu.
SaS
- efektívnejšia vynakladanie peňazí,
- reštrukturalizácia v rezorte obrany,
- reforma II. piliera a posilňovanie sociálnych dávok.
SDKÚ-DS
- posilňovanie vedomostnej spoločnosti,
- rozvoj infraštruktúry.
Ministerstvo má zoznam zhruba 30 opatrení, z ktorých si ministri budú môcť vybrať, ak neprídu s vlastnými nápadmi. Nie všetky chce zverejniť.
Medzi nimi je však aj zvýšenie daní, čo odmieta SaS, alebo zrušenie prémie na stavebné sporenie.
Návrh na zvýšenie spotrebnej dane na pivo a víno a na zavedenie bankovej dane vláda stiahla zo svojho rokovania.
„Je ešte priestor na diskusiu, či a v akej podobe budeme tieto opatrenia prijímať,“ povedal minister.
Priestor podľa poslanca Jozefa Kollára je v lepšom vyťažení firiem so štátnou účasťou či eliminovaní daňových únikov. O tom hovorí aj Miklošov rezort.
„Ak sa majú zvyšovať dane, tak len tie, ktoré ekonomike príliš neškodia, teda dane na alkoholické nápoje, tabak, dane z hazardu či nehnuteľností,“ tvrdí analytik UniCredit Bank Vladimír Zlacký.
Riziká rozpočtu
Nabúrať plány rezortu financií však nemusia ani tak ministri ako vývoj ekonomiky. Ministerstvo pri zostavovaní rozpočtu vychádzalo z predpokladu, že ekonomika porastie v budúcom roku o 4,4 percenta.
„Vnímam, že situácia sa zhoršila oproti tomu, keď sa prognóza robila v júli,“ hovorí Mikloš. Či by štát viac škrtal výdavky, alebo zvýšil dane, minister nepovedal.
Spomalenie ekonomického rastu oproti pôvodným plánom pripúšťajú aj ekonómovia. „V posledných týždňoch sa toto riziko zvýšilo,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Turbulencie na finančných trhoch môžu predražiť pôžičky štátu, čo je jedno z rizík rozpočtu. V budúcom roku si musíme požičať na trhoch asi 7,2 miliardy eur.
Ministerstvo ráta v rozpočte s rezervou 80 miliónov eur pre prípad, že by sa nám predražili náklady na obsluhu štátneho dlhu.
„Nie sme medzi krajinami ako Grécko, Portugalsko či Írsko a ani medzi krajinami s trojáčkovým ratingom. Sme niekde v sivej zóne,“ povedal Mikloš. Vláda by preto mala znižovať deficit.