SME
Streda, 16. október, 2019 | Meniny má Vladimíra

Koruna? Radšej nie

Plán B je populárnym označením rezervného riešenia pre prípad, že by plán A zlyhal. Ak za plán A považujeme eurozónu so spoločným eurom, tak je predčasné hovoriť o zlyhaní, ale nie je predčasné chystať plán B.

Ilustračné foto.Ilustračné foto.(Zdroj: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Keď o ňom vlani v decembri pred summitom EÚ napísal do novín predseda parlamentu Richard Sulík, citovali ho svetové agentúry aj médiá a neodporoval mu ani minister financií Ivan Mikloš. No kým Sulíkov plán B znamenal návrat ku korune, my ho z troch nasledujúcich scenárov zaraďujeme až na tretie miesto, pretože medzi korunou a dnešným eurom existuje aj možnosť platiť eurom „načierno“, ako to robí Čierna Hora.

To, ktorý zo scenárov sa začne napĺňať, možno uvidíme už koncom tohto mesiaca, keď sa opäť mimoriadne zídu hlavy členských štátov. Počas dovoleniek majú čas rozmýšľať, ako riešiť komplikovanú situáciu s krajinami PIIGS, čo je hanlivé označenie Portugalska, Írska, Talianska, Grécka a Španielska za to, že obrovskými dlhmi priviedli svoje ekonomiky na pokraj finančnej priepasti.

Kto čaká, že sa eurozóna zmení, čaká správne. Napokon, euro v jeho pôvodnej podobe je už aj teraz minulosťou, i keď to nevidno na bankovkách ani bankových účtoch. Pre záchranu Grécka premiéri už začiatkom júla vymysleli také nástroje, ktoré zakladatelia eura považovali za tabu.

To podstatné na nich je, že prenášajú dlhy jedného štátu na všetkých ostatných. Aj obyvatelia Slovenska sa podľa dohody z Bruselu budú časťou svojich daní skladať na inštitúciu, ktorá bude pohotovo pomáhať krajinám, ktoré nie sú schopné pomôcť si samy.

Ale je iba otázkou času, kedy silné krajiny na čele s Nemeckom povedia, čím musia zadlžení členovia za túto istotu zaplatiť. Či to bude strata autonómie pri schvaľovaní štátnych rozpočtov, alebo rovno spoločné európske dane, sa ešte uvidí.

Podľa bývalého guvernéra Národnej banky Slovenska Mariána Juska by medzi novými pravidlami mali byť najmä tvrdé tresty pre nezodpovedné štáty. Exguvernér hovorí, že euro môže prežiť, len ak sa budú dodržiavať pravidlá a tie sa budú dodržiavať len vtedy, keď budú tresty. No nie také, o ktorých sa celé mesiace dohadujú úradníci v Bruseli, ale tresty automatické a rýchle. A najťažším bude vylúčenie z eurozóny.


Plán A – euro

Plán A

Výhody:

  • nemusíme si kupovať valuty pri cestách po eurozóne
  • vidíme rozdiely v cenách tovarov a hocičo lacnejšie si môžeme kúpiť napríklad v Rakúsku
  • väčšina našich firiem nepotrebuje meniť devízy, keď vyváža alebo dováža tovar
  • vláda si pri zadlžovaní musí dávať väčší pozor, aby neporušovala pravidlá eurozóny

Nevýhody:

  • Slovensko sa bude skladať na pomoc zadlženým štátom
  • vláda a parlament budú menej slobodné pri rozhodovaní o štátnych výdavkoch či daniach
  • ak by sa našej ekonomike dobre darilo, nemáme vlastnú menu, ktorá by vďaka tomu mohla posilniť

Silné štáty sa dohodnú na pokračovaní eurozóny, budú dlhodobo pomáhať zadlženým krajinám a euro bude naďalej fungovať takisto ako dnes, aj ak by niektorý z členov z klubu vypadol. Slovensko napriek domácej kritike odsúhlasí spoločnú dohodu.

Súčasťou plánu sú nové pravidlá pre členov eurozóny. Nimi sa nebude riadiť len finančná pomoc zadlžencom, ale najmä ministri financií členských štátov pri každoročnom zostavovaní štátneho rozpočtu vlastnej krajiny.

Pre viacerých z nich to bude znamenať oveľa väčšie šetrenie, než na aké boli zvyknutí. Napríklad by mohli od Slovenska žiadať, aby sa prestalo zadlžovať skôr, než sa píše v aktuálnom vládnom programe alebo ako si naplánuje minister financií.

Takzvaný euroval sa stane inštitúciou, ktorá bude plniť úlohu požiarnika aj policajta. Bude hasiť akútne finančné požiare v slabších štátoch a zbierať na to peniaze od silnejších. Bude aj dohliadať na dodržiavanie pravidiel a udeľovať tresty.


Plán B – Čierna Hora

Plán B

Výhody

  • neplatili by sme za dlhy Grécka a ďalších
  • stále by sme nepotrebovali valuty ani devízy
  • nemuseli by sme tlačiť nové peniaze

Nevýhody

  • obyvatelia aj štát by platili vyššie úroky za pôžičky a úvery, pretože bez centrálnej banky je tok peňazí v ekonomike pomalší
  • nemali by sme nad sebou ochrannú ruku eurozóny pre prípad finančných problémov alebo strážneho psa, ak by sa naša vláda príliš rýchlo zadlžovala

Silné krajiny eurozóny sa rozhodnú nezachraňovať dlžníkov a dohodnú sa na vytvorení „supereura“, kam pozvú iba ekonomicky najvyspelejšie krajiny, napríklad štáty Beneluxu a Fínsko. Slovensko nedostane pozvánku, ale rozhodne sa naďalej používať euro.

Plán B platí aj pre scenár, že o nebytí v eurozóne rozhodne samo Slovensko, napríklad keď nebude chcieť pomáhať Grécku.

S eurom ako oficiálnou menou štátu už dlhé roky funguje Čierna Hora, hoci nikdy nebola členom eurozóny. Eurom sa platí v obchodoch aj na úradoch, ale krajina nemá vlastnú centrálnu banku, ktorá by mohla tlačiť peniaze alebo pomáhať domácim bankám s hotovosťou pri výkyvoch v peňažných tokoch tak, ako to bežne centrálne banky robia.

Zďaleka to nie je len prípad Čiernej Hory. Euro používa aj Kosovo a Andorra a americký dolár majú za svoj okrem Spojených štátov aj v pätnástich ďalších krajinách.


Plán C – koruna

Plán C

Výhody

  • neplatili by sme za grécke dlhy
  • nikto by nám nemohol diktovať napríklad výšku našich daní
  • koruna by sa posiľňovala rýchlejšie ako okolité meny alebo ako euro, ak by naša ekonomika rýchlejšie rástla

Nevýhody

  • potrebovali by sme valuty, ak by sme chceli cestovať
  • firmy by museli počítať s kurzami iných mien a ich pohybom, ak by obchodovali so zahraničím
  • prišli by sme o časť dôveryhodnosti, ktorú teraz dedíme od eurozóny a vláda i obyvatelia by platili za úvery vyššie úrok

Eurozóna sa rozpadne alebo z nej Slovensko vystúpi a rozhodne sa používať vlastnú menu.

Rozhodnutiu by musela predchádzať dohoda s eurozónou, podobne ako sme sa pri rozpade federácie dohadovali o delení majetku s Českom.

Uzákonili by sme korunu ako úradnú menu, ktorou bude štát vyplácať dávky a mzdy a v ktorej budeme platiť dane. Národná banka Slovenska by tlačila nové peniaze a rozhodla by o počiatočnom kurze koruny. Ďalej by všetko záviselo od dôvery.

Ak by novej korune neverili obyvatelia a domáce firmy, snažili by sa ponechať si čo najviac eur a to by komplikovalo život ľuďom aj firmám.

Nedôvera zahraničia by znamenala, že by slovenskej vláde a firmám požičiavali peniaze s vysokým úrokom. Oboje by spôsobovalo oslabovanie koruny.

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  2. Kedy je správny čas nasťahovať sa do novostavby?
  3. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  4. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  8. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  9. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  10. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  1. Slováci sú chlebovým národom
  2. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  3. Kedy je správny čas nasťahovať sa do novostavby?
  4. P3 začína na východe Slovenska s výstavbou parku
  5. Zľavnené študentské lístky na dopravu s ISIC už aj cez mobil
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  8. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  9. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  10. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 773
  2. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 11 767
  3. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 11 169
  4. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 11 126
  5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 10 095
  6. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 9 531
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 9 234
  8. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 9 026
  9. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 7 818
  10. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 7 588

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

V Gorile počuť šušťanie bankoviek aj stretnutia, ktoré spis nespomína

Nahrávka korešponduje so spisom zverejneným pred ôsmimi rokmi.

Ústredné postavy internetového spisu Gorila: Jaroslav Haščák, partner skupiny Penta, Anna Bubeníková, bývalá šéfka Fondu národného majetku za SDKÚ a Jirko Malchárek, bývalý minister hospodárstva za ANO.
Podcast Dobré Ráno
Píše Branislav Benčat

Čoho sa Haščák bojí

Kontakt s Pentou môže byť čoraz rizikovejší.

Nahrávka Gorily: Demokracia je na hovno systém, hovorí Haščák

Nahrávka zachytáva aj známe vyjadrenie Haščáka.

Spolumajiteľ investičnej skupiny Penta Jaroslav Haščák. Kauza Gorila je jednou z najväčších káuz Fondu národného majetku SR, ktorý zanikol o polnoci z 31. decembra 2015 na 1. januára 2016.

Neprehliadnite tiež

Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová.

Ako podniká Penta: V zdravotníctve ovláda celý reťazec

Vlastní poisťovňu, nemocnice aj lekárne.

Nové centrum pre mozgové príhody bude v nemocnici v Michalovciach, ktorá patrí Svetu zdravia
Stavenisko zo septembra 2017.

Ako podniká Penta: Hliník, prekliate mäso a maloobchod

Z tejto trojice vzišla aj top investícia skupiny.

Hlavnou surovinou pri výrobe hliníka je elektrická energia. Slovalco rokuje o jej nových cenách od roku 2014.