BRATISLAVA. Od jesene do jari sa na Slovensku bude z domácich destilátov piť najmä marhuľovica, zhodujú sa šéfovia pestovateľských páleníc takmer vo všetkých regiónoch Slovenska.
Optimistickejší v predpovediach prichádzajúcej sezóny sú pálenčiari z juhozápadu. Na strednom a severnom Slovensku májový mráz zničil pre nich najdôležitejšie ovocie – slivky a jablká.
Rekordná úroda marhúľ
„Je veľké množstvo marhúľ,“ hovorí Tibor Benkóczky, majiteľ pálenice v Komárne. Je ich podľa neho oveľa viac ako minulý rok, keď ich zničili skoré mrazy. Súhlasí aj Adriana Hrudková z Istebníka pri Trenčíne.
„Pálim marhule, lebo je ich veľa,“ dodáva Alexander Cintula z pálenice v Borskom Mikuláši pri Senici.
Zo „skorého“ ovocia, ktoré sa už páli, liehovarníci hovoria aj o dobrej úrode čerešní.
Ich úrodu si na rozdiel od teplomilnejších marhúľ pochvaľujú aj pálenice v horských oblastiach stredného Slovenska a pod Tatrami. „Už sa mi hlásia aj čerešničiari,“ pochvaľuje si Marián Mintál z pálenice v Hranovnici pri Poprade.
Trojicu nádejných druhov domácej pálenky uzatvára hruškovica. Veľa hrušiek hlásia najmä pálenice z Považia, ale aj zo Záhoria.
Slivky na severe vymrzli
Na strednom Slovensku bude zrejme málo tradičnej domácej slivovice.
Ktoré ovocie trpelo
- čerešne: pre daždivé počasiepočas dozrievania praskali,
- marhule: v dažďoch taktiež popraskali,
- jahody: oproti odhadomsa ich urodila len polovica, ničil ich prízemný jarný mráz.
„Slivky vymrzli,“ hovorí Vendelín Jankula z pálenice v Žiline. Môže za to podľa neho mráz, ktorý ich zničil v máji.
Podobne sú na tom aj jablká. Ich priemernú úrodu hlásia aj pálenčiari z úrodného juhu.
„Sliviek a jabĺk je menej, a to je nosný program našej pálenice,“ smúti Jaroslav Kostúr z pálenice v Podkoniciach pri Banskej Bystrici.
Na juhozápade páliť už začali, stredné a severné Slovensko sa pripojí v septembri až októbri.
Liter domácej päťdesiatky až päťdesiatdvojky v priemere vypália za štyri až päť eur.
Horšia úroda bola zatiaľ len v roku 2007, tvrdí únia ovocinárov.
BRATISLAVA. Zlé tohtoročné počasie poničilo úrodu ovocia. Bude asi o tretinu nižšia, ako sa očakávalo, predpokladá ministerstvo pôdohospodárstva.
„Odhadovala sa úroda ovocia okolo 50tisíc ton, pre klimatické podmienky sa však očakáva, že sa dopestuje len asi 35tisíc ton,“ povedal Juraj Kadáš z komunikačného odboru ministerstva.
Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie, hovorí, že úroda bude druhá najhoršia v novodobej histórii.
„Horší bol už len rok 2007, keď sa dopestovalo 32tisíc ton,“ povedal.
Mrazy, krúpy, dažde
Najhorší bol rok pre pestovateľov jahôd, urodilo sa ich o polovicu menej ako vlani. Jarné mrazy uškodili aj jablkám, oproti vlaňajšku ich bude menej aj o pätinu. Pre dažde budú aj menej kvalitné. Cena jabĺk bola pre zlé očakávania v júni o takmer 20 centov vyššia ako v januári.
Okrem mrazov ovocie ničili aj krúpy a priveľa zrážok. Dažde spôsobili, že ovocie praskalo, najmä marhule a čerešne. Viac ovocia sa dostane na spracovanie.
Firmy sa nemusia báť
Darilo sa broskyniam a slivkám, ale nie všade. „Niektorým pestovateľom sa nič neurodilo. Ostatní mali úrodu kvalitnú,“ povedal Varga.
Aj dobrú úrodu niektorých druhov ovocia budú mať pestovatelia problém predať, tvrdí ministerstvo.
„Veľmi kvalitné broskyne je problém umiestniť v obchodných reťazcoch, nakoľko uprednostňujú dovozy z iných štátov a slovenská produkcia sezónneho ovocia nebola s nimi zazmluvnená,“ povedal Kadaš.
Naše ovocie sa bude podľa Vargu najčastejšie predávať na lokálnych trhoch. Cena by sa podľa neho zmeniť nemala. „Udáva ju európsky trh.“
Úroda nepomohla ani našim ovocinárskym firmám, ale nebude to vraj také zlé ako v Česku. Tamojšia ovocinárska únia predpovedá krach 100 až 200 firmám.
„Pestovatelia ovocia majú výrazné finančné straty. Zánik ovocinárskych firiem nepredpokladáme,“ povedal Kadaš.
Straty vykryjú ziskami z iných plodín. „Keby podnikali len s ovocím, tak skrachujú,“ povedal Varga
Pálenie na čierno môže oficiálne pálenice, položiť, tvrdí MARTIN PUZDER, šéf pálenice vo Veľkej Tŕni.
Aká bude sezóna?
„Bude horšia, lebo colnice nerobia nič, akurát šikanujú pálenice. Čierne pálenie bude ešte viac prekvitať. Bude to živelné a každý bude doma páliť.“
Myslíte si, že to položí oficiálne pálenice?
„Určite. V našej oblasti, v Košickom kraji, sú len tri až štyri pálenice. Myslíte, že menej ľudí pije? Pijú rovnako, ako povedzme na západnom Slovensku, len tu pijú, čo si vypália doma. Tradícia pálenia na východe trošku pominula a prešlo to do čierneho pálenia.“
Aké výhrady majú pálenice voči colníkom?
„Každý colník potrebuje vykázať činnosť. Ak má čierneho pálenčiara, je to oveľa ťažšie, preto radšej príde na oficiálnu pálenicu, kde je istota, že niektoré veci môže vyčítať. Napríklad, že plomba je nakrivo, alebo je narušená. S čiernym pálenčiarom sa musí hádať a dokazovať mu porušenie zákona.“
Koľko musí pálenica ročne vypáliť, aby sa uživila?
„Keď vypáli nad päťtisíc litrov ročne, tak sa už hovorí o zisku.“