BRATISLAVA. Na utorkovej tlačovej besede to uviedla štátna tajomníčka rezortu práce a sociálnych vecí Lucia Nicholsonová.
"Každý, kto sa ocitne v hmotnej núdzi, bude mať štátom garantované minimum, ktoré dostane bez ohľadu na to, či bude aktívny alebo nie," povedala o návrhu zákona o hmotnej núdzi, ktorý predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí do pripomienkového konania. Základná dávka v hmotnej núdzi by sa pritom mala znížiť zo súčasných 60,5 eura na 37,97 eura.
Základná dávka má predstavovať 20 % zo sumy životného minima, čo je podľa ministerstva " finančným vyjadrením ústavnej garancie zabezpečenia základných životných podmienok". Občanom, ktorí si z objektívnych dôvodov nemôžu vylepšiť nepriaznivú sociálnu situáciu, má štát poskytovať solidárnu dávku vo výške 40 % životného minima, čo má byť budúci rok 75,94 eura. Ide napríklad o osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, invalidných ľudí, či tehotné ženy.
"Čím bude človek aktívnejší, tým viac peňazí od štátu dostane," skonštatovala Nicholsonová. Popri základnej dávke sa má zaviesť totiž motivačná dávka na dvoch úrovniach. Tá má pre dospelých tvoriť 20 % sumy životného minima (37,97 eura) a 45 % sumy životného minima (85,43 eura).
Nižšia suma motivačnej dávky má patriť tým osobám, ktoré sa zúčastňujú programov organizovaných komunitným centrom, občianskym združením, neziskovou organizáciou, nadáciou a činností, ktoré organizuje centrum voľného času. Vyššiu motivačnú dávku chce rezort práce udeliť uchádzačom o zamestnanie, ktorí študujú externe na strednej alebo vysokej škole, zúčastňujú sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce, či vykonávajú aktivačné práce formou menších obecných služieb.
Ministerstvo práce pritom podľa Nicholsonovej rozširuje okruh tých, ktorí budú môcť organizovať aktivačné práce a súčasne ruší obmedzenia pri aktivačných prácach. Tie je totiž v súčasnosti možné vykonávať šesť mesiacov s možnosťou jedného opakovania. "V žiadnom prípade nejdeme brať peniaze chudobným," zdôraznila. Ľudia v hmotnej núdzi, ktorí od štátu dostávajú peniaze, si tieto peniaze podľa Nicholsonovej musia zaslúžiť.
Novinkou má byť riešenie chudoby zamestnaných pracujúcich s nízkymi príjmami. "Aj ten človek, ktorý sa zamestná za veľmi nízku mzdu, bude naďalej dostávať dávku v hmotnej núdzi, respektíve jej motivačnú časť," povedala štátna tajomníčka ministerstva práce. Pre tieto osoby rezort navrhuje ponechať nárok na motivačný príspevok a pre účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi príjem nezapočítať v jeho reálnej výške, iba na úrovni 65 %. Rezort práce pritom vymedzuje konkrétne činnosti, ktoré je možné vykonávať a na základe ktorých bude možné poskytnúť motivačnú dávku. Sú to napríklad činnosti v oblastiach sociálnych služieb, zdravotníctva, kultúry, športu, či ochrany životného prostredia.
Pre nezaopatrené dieťa v predškolskom veku má byť motivačná dávka na úrovni 15 % životného minima na dieťa (13 eur), ak dieťa navštevuje komunitné centrum alebo materskú školu a zúčastňuje sa vzdelávania. "Dieťa, ktoré bude chodiť do materskej škôlky alebo sa bude zúčastňovať na programoch komunitného centra, bude dostávať motivačný príspevok," povedala Nicholsonová.
Motivačnú dávku v sume 25 % životného minima na dieťa (21,67 eura) má štát poskytovať tomu dieťaťu, ktoré plní povinnú školskú dochádzku, alebo po jej skončení pokračuje štúdiom na strednej škole dennou formou. Musí však súčasne spĺňať tri podmienky. Prvá sa týka správania dieťaťa, ktoré musí byť klasifikované známkou „veľmi dobre“, neopakuje ročník a nemá neospravedlnené vyučovacie hodiny.
Rezort práce a sociálnych vecí tiež s účinnosťou od začiatku budúceho roka navrhuje zmeny v príspevkoch na bývanie. Návrh zákona o príspevku na bývanie stanovuje minimálne výdavky na bývanie. Tie rezort práce navrhuje v dvoch výškach, a to pre jednočlennú bytovú domácnosť 68,91 eura mesačne a pre viac ako jednočlennú bytovú domácnosť 116,98 eura mesačne.
V súčasnosti je príspevok na bývanie v prípade jedného občana v hmotnej núdzi 55,8 eura a pre viaceré osoby 89,20 eura. Spôsob výpočtu sumy príspevku na bývanie sa má uplatňovať v závislosti od počtu spoločne posudzovaných osôb užívajúcich byt, rodinný dom alebo obytnú miestnosť na bývanie s oprávnenou osobou, od ich príjmu v príslušnom rozhodujúcom období.