Krajina sa do roku 2013 môže zadlžiť až o historických 2,4 bilióna dolárov. Zároveň však prvýkrát v histórii ide rovnakú sumu aj ušetriť.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME
WASHINGTON, BRATISLAVA. Barack Obama nebude prvý prezident v dejinách Spojených štátov, počas ktorého vlády sa krajina dostane do bankrotu. Aspoň tak to vyzeralo v nedeľu večer, keď sa prezident dohodol s lídrami republikánov a demokratov na tom, ako zvýšiť dlhový strop.
- Dlhový strop sa zvýši až o 2,4 bilióna dolárov.
- Rovnaká suma sa má aj ušetriť za 10 rokov. Najskôr sa schvália škrty 917 miliárd.
- Kde sa ušetrí ďalších 1,5 bilióna, určí do konca roka spoločná komisia. Ak to Kongres neschváli, úspory prídu automaticky.
Dohodu ešte musí schváliť Kongres. Hlasovať sa má začať dnes, zákon by mal prezident podpísať zajtra. Politická kríza v Spojených štátoch by sa tak skončila na poslednú možnú chvíľu. Práve zajtra totiž vláde dôjdu peniaze a bez možnosti ďalšej pôžičky nebude mať zdroje na bežné účty. Znamenalo by to čiastočný bankrot.
Americká dráma s dlhovým stropom sa nateraz skončila dobre, trvala však príliš dlho, než aby zostalo všetko pri starom. Píše Juraj Javorský
Na rok a pol pokoj
Kompromis, ktorý dohodol prezident s oboma stranami, mu mal nakoniec zabrániť. Médiá návrh hodnotia ako väčšie víťazstvo republikánov, najmä hnutia Tea Party.
Lídri sa dohodli, že zvýšia dlhový strop do 2,4 bilióny dolárov – čo je historický skok. Znamenalo by to, že Spojené štáty so súčasným dlhom 14,3 bilióna by nemuseli do roku 2013 znova zvyšovať strop. Tak to chcel Obama – aby sa vyhol podobnej kríze o rok v predvolebnej kampani.
Zároveň sa tiež prijmú škrty v rozpočtoch na najbližších 10 rokov o rovnakú sumu. To je tiež historický krok a tiež výrazné víťazstvo bojovníkom proti dlhu, najmä z radov republikánov. Ešte pred mesiacmi sa hovorilo o ďalších stimuloch v ekonomike.
Kým Obama pôvodne chcel, aby sa šetrilo rovnako aj zvyšovaním daní, v prvej fáze úspor (917 miliárd) sa budú škrtať iba výdavky, tak ako to chceli republikáni. Takmer polovicou sa na nich budú podieľať škrty v obrane. Ďalšie šetrenie (1,5 bilióna) má presadiť na jeseň spoločná komisia. Ak sa nezhodne, škrty prídu automaticky.
Stále však v pondelok nebolo isté, či tento kompromis prejde Kongresom. Konzervatívnym republikánom, najmä z hnutia Tea Party, sa málila ušetrená suma peňazí. Takisto ho nechceli podporiť ani liberálni demokrati, ktorí boli zasa proti škrtom v niektorých sociálnych programoch.
Problémom starnutie
Málokto však verí, že by táto dohoda vyriešila problémy s dlhom, ktorým čelia Spojené štáty. Ako napísal stĺpčekár Washington Post Robert Samuelson, v debate sa vôbec nespomínal hlavný problém – starnutie obyvateľstva.
Kým pred 50 rokmi zhltla najviac peňazí krajiny armáda, teraz ide najviac zdrojov na dôchodky či na zdravotné poistenie dôchodcov. So starnutím obyvateľstva bude problém narastať. Posunutie dôchodkového veku či znižovanie dôchodkov však v dohode nie sú.
Po kompromise o zvýšení dlhového stropu trhy na chvíľu podľahli eufórii. Dolár sa posilnil, ropa prelomila rekord. Škrty môžu spomaliť rast americkej ekonomiky.
BRATISLAVA. Nervózne finančné trhy správa o dohode amerických politikov o zvýšení dlhového stropu na chvíľu upokojila. Spojené štáty to ešte vyhrané nemajú.
Napriek dohode nebolo jasné, či najsilnejšej ekonomike sveta zostane najvyšší možný rating AAA, ktorý si drží od roku 1917. Agentúry hrozili, že ho môžu znížiť, pokiaľ krajina neušetrí ešte viac, ako sa politici dohodli.
Kompromis počíta so škrtmi, ktoré tiež môžu zasiahnuť americkú ekonomiku. Tá v druhom štvrťroku rástla len o 1,8 percenta. Vrásky vláde vytvára biedny pracovný trh, kde si každý desiaty Američan nevie nájsť prácu.
„Ani Fed už nemá prostriedky na to, aby podporil väčší ekonomický rast. Základná úroková sadzba je až na samotnom dne,“ hovorí analytik Next Finance Martin Prokop. Dá sa preto čakať, že rast americkej ekonomiky sa ešte spomalí.
Bez reakcie by to nezostalo ani v Európe, keďže s Amerikou sú významne ekonomicky prepojené. Vývoz do Spojených štátov by klesol, firmám by sa znížili zisky, začali by prepúšťať. Nezamestnanosť by rástla, domáca spotreba by začala klesať, rast európskych ekonomík by sa spomalil. To je jeden z možných scenárov.
Hlavnou otázkou je, čo bude so svetovou ekonomikou, ako sa budú vyvíjať ázijské krajiny, či nehrozí ďalšia kríza dôvery. A s tým aj predražovanie vládnych pôžičiek.
Investori sa ešte minulý týždeň zbavovali akcií a kupovali „bezpečné“ zlato a švajčiarsky frank. „Po dohode americké akcie a ceny ropy prudko rástli a frank aj zlato sa oslabili,“ hovorí analytik Ronald Ižip z Trim Broker. Ceny ropy Brent vyskočili o 2,5 dolára za barel na šesťtýždňové maximá k 120 dolárom.
„A potom niekto verejne vyslovil hypotézu, že dohoda vlastne nič nevyriešila,“ hovorí Vladimír Pikora z Next Finance. Špekulanti sa začali vracať naspäť k franku a dolár sa oslabil.