BRATISLAVA. Desiatky Slovákov denne sa od Českej správy sociálneho zabezpečenia snažia získať informácie, či náhodou nemajú nárok na český dôchodok. Volajú, píšu. „Ale celkom zbytočne,“ povedal tlačový hovorca Pavel Gejdoš.
„Všetkým odpovedáme rovnako: do prípadnej zmeny legislatívy to nemá zmysel, pretože nárok na vyplatenie vyrovnávacieho príspevku nie je v súčasnosti ukotvený v žiadnom zákone,“ vysvetlil Gejdoš. Obracať sa s otázkami na Sociálnu poisťovňu je tiež zbytočné. Odkážu vás do Čiech.
Dorovnanie pre všetkých
Lavínu žiadostí o informácie spustil súdny spor dôchodkyne z Česka. Marie Landtová za Československa pracovala pre slovenského zamestnávateľa, preto dostala nižší, slovenský dôchodok. Súdi sa a chce, aby jej Česko dôchodok dorovnalo.
Počas vlečúceho sa sporu sa súd opýtal na názor Európskeho súdneho dvora. Ten skonštatoval, že proti dorovnaniu penzie nič nemá, ale musí platiť pre všetkých, teda nielen pre Čechov, ale aj pre ostatných obyvateľov únie, ktorí kedysi pracovali v Československu. Teda hlavne Slovákov.
Keďže rozdiel medzi priemerným českým a slovenským dôchodkom je asi 70 eur, polepšiť by si tak mohli viacerí slovenskí penzisti.
„Hovoriť v súčasnosti o dorovnávaní slovenských dôchodkov by však bolo predčasné,“ uviedol Petr Sulek z českého ministerstva práce.
Radí počkať si na analýzu. „Potom, čo sa ministerstvo zoznámi s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora, vydá stanovisko, ako ďalej postupovať,“ vysvetlil Gejdoš z Českej správy sociálneho zabezpečenia.
Čísla nie sú známe
Českí úradníci riešia najmä otázku, koľko slovenských dôchodcov by malo mať na príspevok nárok a ako vypočítať jeho výšku. Kedy bude analýza hotová, zatiaľ nie je známe, ministerstvo práce však tvrdí, že do dvoch týždňov.
Potom by malo byť jasnejšie, o koľko peňazí zhruba pôjde. Podľa posledných odhadov českého ministerstva by to však mohli byť až desiatky miliárd českých korún ročne.
Okrem analýzy sa čaká aj na rozhodnutie súdu. Jaroslav Vlašín z Najvyššieho správneho súdu sa domnieva, že slovenské nároky budú oprávnené, až keď jeho senát prizná príspevok Marii Landtovej. Práve jej prípad otázku dorovnávania penzií otvoril. Verdikt sa očakáva v auguste.
Aj keby to pre Slovákov dopadlo dobre, nie automaticky platí, že pre každého bude český dôchodok vyšší. Najmä tí, ktorí pred rozpadom spoločného štátu pracovali pre firmu registrovanú v Čechách len krátko, sa český dôchodok neoplatí.
Peniaze sú neisté
O dorovnávaní dôchodkov Slovákom advokát kancelárie e/n/w/c Radovan Pala pochybuje. „Nedá sa predpovedať, čo česká strana urobí, v žiadnom prípade však nepristúpi k plošnému dorovnávaniu dôchodkov, ak sa tomu môže vyhnúť,“ uviedol. Nástrojov majú na to Česi podľa neho stále dosť.
O tom, že v tejto veci bude musieť byť prijaté politické rozhodnutie, hovorí aj Sulek z ministerstva práce. Najpravdepodobnejšia sa nateraz javí verzia, že skôr, ako by mali Česi dorovnávať dôchodky Slovákom, zrušia zvýhodnenie pre svojich občanov. Čechov, ktorým v súčasnosti dorovnávajú dôchodky, je asi štyritisíc.
Jednou z podmienok na vyplatenie vyrovnávacieho príspevku k dôchodku by malo byť odpracovanie 25 rokov pre federáciu.
BRATISLAVA. Spoločný štát Čechov a Slovákov sa rozdelil na prelome rokov 1992 a 1993. Podľa toho, či ste v deň rozpadu Česko-Slovenska pracovali pre firmu so sídlom na Slovensku alebo v Čechách, ste dostali dôchodok – buď slovenský, alebo český.
Slovenský napríklad dostávali aj tí, ktorí pracovali v Česku, ale v pobočke slovenskej firmy. Práve ich by sa prípadné dorovnanie dôchodkov malo týkať.
„Tu je nevyhnutné rozlišovať dve skupiny občanov,“ upozornil advokát kancelárie e/n/w/c Radovan Pala. V prvom rade by mohli mať nárok na dorovnanie tí, ktorí už ku koncu roku 1992 dosiahli čas poistenia vyžadovaný Českou republikou ako jednu z podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok. Napríklad 25 rokov pracovali v Československu pre podniky so sídlom na území súčasného Slovenska. Do tejto skupiny patria ľudia, ktorí sa narodili najneskôr v roku 1949 a majú najmenej 62 rokov, teda dôchodkový vek.
Druhú skupinu by mohli tvoriť tí slovenskí občania, ktorí získali kratší čas poistenia pred rokom 1992, no zostávajúci čas poistenia získali v Českej republike po roku 1992. Napríklad do roku 1993 pracovali v Československu 15 rokov a potom od 1995 do 2005 v Čechách.
„Tieto dve skupiny slovenských občanov by podľa môjho názoru mohli mať právo na vyplatenie vyrovnávacej čiastky za rovnakých podmienok, ako je to u českých občanov, ktorí pred rokom 1993 pracovali pre zamestnávateľov so sídlom na Slovensku,“ mieni advokát.
Vyčíslenie výšky vyrovnávacieho príspevku potom bude závisieť od rozdielu výšky ich slovenského dôchodku a dôchodku, na ktorý by mali nárok v Českej republike, „ak by sa namiesto slovenského času zabezpečenia použil v ich prípade český, respektíve československý čas zabezpečenia,“ dodal Pala.
Zahraničné dôchodky bývajú často vyššie ako naše.
BRATISLAVA. Pracovali ste celý život na Slovensku a posledných desať rokov napríklad vo Veľkej Británii? Budete dostávať dva dôchodky, pritom ten anglický bude s veľkou pravdepodobnosťou vyšší.
Každá krajina má vlastný dôchodkový systém a ich pravidlá nebývajú pre Slovákov vždy úplne jasné. Hrubú predstavu však zvyčajne majú. „Áno, viem, že budem dostávať dôchodok zo Slovenska aj z Rakúska,“ hovorí Viera Havierová, ktorá už roky pracuje vo Viedni.
Najviac penzií je z Čiech
Hoci si Sociálna poisťovňa štatistiky o počte ľudí, ktorí dostávajú dôchodok zo zahraničia, nevedie, najčastejšie to podľa jej hovorkyne Jany Ďuriačovej bývajú Česká republika, Nemecko, Rakúsko a Poľsko.
Platí, že nárok na dôchodok z cudziny vám vznikne vtedy, ak ste boli v zahraničí aspoň rok dôchodkovo poistení a splnili ste podmienky nároku na dôchodok podľa právnych predpisov tohto štátu.
To platí v prípade, že ide o štát, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení alebo o štát Európskeho hospodárskeho priestoru. V ostatných krajinách môžu byť podmienky iné.
Prihliada sa na cudzinu
V členských krajinách Európskej únie sa časy poistenia hodnotia vzájomne. Ak ste ako poistenec Sociálnej poisťovne nezískali potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na dôchodok, môže sa prihliadať aj na poistenie, ktoré ste si platili v inom štáte.
Ak vznikne nárok na dôchodok, každý štát bude vyplácať dôchodok zodpovedajúci času poistenia, ktorý bol získaný podľa jeho právnych predpisov.
O dôchodok žiadate v krajine, v ktorej bývate. Popri dôchodku môžete pracovať, pri predčasnom nie.
1. Pracoval som vo viacerých krajinách. Dva roky vo Švajčiarsku, tri roky v Nemecku, 1,5 roka v Čechách a zvyšok života na Slovensku. Budem dostávať dôchodok zo štyroch krajín?
Dôchodok vám bude vyplácaný zo všetkých spomínaných krajín, ak budú splnené podmienky nároku na dôchodok podľa ich vnútroštátnych predpisov.
2. Kde sa zahraničný dôchodok vybavuje? Na Slovensku alebo v krajine, kde som pracoval?
Žiadosť o dôchodok sa podáva vždy v štáte, kde má žiadateľ bydlisko, teda v inštitúcii sociálneho poistenia príslušného štátu, ktorá je povinná túto žiadosť uplatniť u inštitúcie iného členského štátu. Na Slovensku je to Sociálna poisťovňa.
3. Som už dôchodca, poberám dôchodok, ale privyrábam si v Nemecku a som tam aj poistený. Budem mať nárok aj na dôchodok z Nemecka?
Podmienky nároku na dôchodok sú upravené vnútroštátnymi právnymi predpismi jednotlivých členských štátov. Po dovŕšení dôchodkového veku podľa právnych predpisov Spolkovej republiky Nemecko si treba podať žiadosť o dôchodok v inštitúcii miesta bydliska, ktorá žiadosť postúpi spolu s príslušnými formulármi členskému štátu.
4. Celý život som pracoval na Slovensku, pred dôchodkom ma však prepustili, odvtedy pracujem na živnosť v Rakúsku, som tam aj poistený. Keď dosiahnem nárok na dôchodok na Slovensku, musím v Rakúsku prestať pracovať? Alebo budem poberať slovenský dôchodok a keď prestanem pracovať v Rakúsku, tak aj rakúsky?
Výplata starobného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nevylučuje možnosť akejkoľvek zárobkovej činnosti kdekoľvek vo svete. Po splnení podmienok nároku na dôchodok podľa právnych predpisov Rakúskej republiky si treba podať žiadosť o rakúsky dôchodok.
5. Pracoval som tri roky v Rakúsku, ale bolo to hneď po revolúcii, pred vyše 15 rokmi. Zvyšok života som pracoval na Slovensku, posledné dva roky som nezamestnaný. Započítava sa mi do dôchodku aj práca v Rakúsku?
Ak budú splnené podmienky nároku podľa slovenských právnych predpisov (15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a vek 62 rokov) tak nie, čas poistenia v Rakúsku by sa hodnotil iba v prípade, ak by neboli splnené uvedené podmienky.
Každý členský štát EÚ vypláca dôchodky len za časy poistenia získané podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov. V prípade, že by neboli splnené podmienky nároku na dôchodok v Rakúsku, nositeľ poistenia Rakúska prihliadne aj na čas získaný podľa slovenských právnych predpisov.
6. Na Slovensku som evidovaná ako predčasná dôchodkyňa. Môžem si ísť privyrobiť do Rakúska ako opatrovateľka? Neprídem o predčasný dôchodok?
Od 1. januára 2011 je vylúčený súbeh nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a povinného dôchodkového poistenia, ktorým sa rozumie aj zamestnanie a samostatná zárobková činnosť v iných členských štátoch EÚ.
7. Ako sa určí suma starobného dôchodku na Slovensku?
Určuje sa z troch základných činiteľov. Obdobie dôchodkového poistenia (teda všetky časy poistenia získané podľa slovenských právnych predpisov, prípadne aj predpisov iných štátov), priemerný osobný mzdový bod (určí sa ako podiel vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky k priemerným zárobkom na Slovensku, pričom rozhodujúcim obdobím sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, musí ísť najmenej o 22 takýchto kalendárnych rokov) a aktuálna dôchodková hodnota. Tá je vyhlásená opatrením, ktoré vydá ministerstvo, je platná vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.
Evidenčné listy dôchodkového poistenia o čase poistenia na Slovensku sú uložené v ústrednej evidencii Sociálnej poisťovne.
Pre vyšší dôchodok sa mnoho Slovákov tvárilo, že v Rakúsku majú trvalý pobyt. Rakúšania to zmenili.
VIEDEŇ, BRATISLAVA. Dorovnávanie dôchodkov riešia v Európskej únii viaceré štáty.
Menia sa pohnútky, výška dôchodku a krajina, kde si občania únie vyšší dôchodok uplatňujú.
Rodina pokope
Pre mnohých je to klasická situácia, pri sťahovaní za prácou do iného štátu únie berú so sebou rodičov, o ktorých sa starajú.
Minimálne dôchodky v únii
- Rakúsko - 772,40 eura
- Grécko - 510 eur
- Slovensko - 199 eur
- Rumunsko - 50 eur
Ak mali rodičia v domovskom štáte únie nižší dôchodok, ako je minimálny dôchodok v danej krajine, môžu požiadať o dorovnanie.
Podľa denníka Kurier si takto zažiadalo o dorovnanie dôchodku 1325 Rakúšanov vo Švajčiarsku, ktoré nie je členom únie, uplatňuje však mnoho z jej zákonov.
A do Rakúska z podobných pohnútok mierili dôchodcovia z nových členských štátov.
Nechýbajú ani špekulanti s trvalým bydliskom
V tejto krajine sú rozdiely v dôchodkoch priepastné.
Penzisti zo Slovenska či Rumunska to často zneužívali a tvárili sa, že v Rakúsku bývajú a majú teda na vyšší dôchodok nárok.
Podľa rakúskych zákonov totiž každý dôchodca z inej krajiny má nárok na dorovnanie na minimálnu výšku rakúskeho dôchodku, ak má v Rakúsku trvalé bydlisko.
Minulý rok sa zvýšil počet slovenských dôchodcov, ktorí si v blízkom okolí v Rakúsku vybavili trvalý pobyt a žiadali vyššie dôchodky, hoci v krajine v skutočnosti nebývali. Rakúsko sa preto rozhodlo sprísniť podmienky.
Zmenili zákon
Podľa nového zákona, ktorý od tohto roka upravuje podmienky usadenia sa v Rakúsku, to už nie je možné.
Po novom má na dorovnanie dôchodku nárok len ten, kto v Rakúsku aj pracoval, prípadne žije v Rakúsku dlhodobo. Minimálna výška dôchodku tam tento rok stúpla na 793,40 eura.
