BRATISLAVA. Dohoda lídrov eurozóny, ktorou odvrátili neriadený bankrot zadlženého Grécka, stále rozdeľuje slovenskú vládnu koalíciu.
Kým minister financií Ivan Mikloš je s výsledkom spokojný, šéf SaS Richard Sulík návrh kritizuje. Tvrdí, že únia porušuje vlastné pravidlá, keďže je jasné, že Grécko nebude schopné splácať dlhy.
„Zníženie úrokových sadzieb budú financovať najmä európski, teda aj slovenskí daňovníci, a nie investori,“ tvrdí.
Hotovosť pre Grékov má zaručiť euroval EFSF, ktorého súčasťou je aj Slovensko. Na záchrane sa budeme podieľať garanciami, tak ako v prípade Portugalska a Írska.
Podľa Sulíka ide len o draho kúpený čas, ktorým sa nerieši podstata problému.
Päť podmienok pomoci Grécku: účasť Medzinárodného menového fondu, súkromného sektora, privatizácia, záruky a politická dohoda gréckych politikov – ktoré SaS, SNS a OKS požadovali, boli splnené.
Ide o Slovensko
„Dohoda sa len zdá byť riešením, ale nemôžeme to považovať za definitívne východisko problému,“ tvrdí Ondrej Dostál z OKS.
Naša účasť
- Slovensko prispeje k záchrane Grécka podielom 1,07 percenta,
- záchranný balík vo výške 109 miliárd eur zahŕňa MMF a EFSF, podiely oboch inštitúcií nie sú známe,
- proti návrhu stoja SaS, OKS a SNS.
Jaroslav Paška (SNS) pre TASR povedal, že európske štáty poskytujú štedré finančné dary, ktoré nazývajú pre oklamanie verejnosti pôžičkami. Podľa neho je riešením odpredaj hodnotných štátnych aktív a skutočná rozpočtová disciplína krajiny.
Mikloš je s dohodou spokojný. „Je dobré, že sa darí predísť neriadenému a turbulentnému bankrotu členských štátov, čo pozitívnou reakciou ocenili aj finančné trhy,“ povedal.
Závery summitu víta aj predseda Smeru Robert Fico. „Tu nejde o Grécko, ale predovšetkým o Slovensko. Či euro bude, alebo nebude úspešným projektom,“ povedal.
Slovenská účasť
V súčasnosti je podiel Slovenska na zárukách v rámci takzvaného prvého eurovalu (EFSF) vo výške 1,1 percenta z 109miliardového balíčka, kde je aj podiel MMF.
„Zatiaľ nie je dohodnutý podiel EFSF na novom programe, teda nie je možné určiť výšku záruk,“ tvrdí ministerstvo financií vo svojom stanovisku.
Na jeseň bude koalícia rozhodovať o zvýšení úverovej kapacity dočasného eurovalu, z ktorého poputujú peniaze pre Grécko, ako aj doklepnutie zmluvy o trvalom záchrannom mechanizme (EFM).
Ten by mal platiť od roku 2013 a schváliť ho musí aj náš parlament. „My ani jednu z týchto vecí nepodporíme,“ povedal poslanec OKS Dostál.
Predseda Smeru Fico navrhuje podpísať u prezidenta deklaráciu všetkých politických strán, v ktorej by sa zaviazali, že podporia medzinárodné mechanizmy na záchranu eura.