1. Koľko budú opatrenia stáť Slovensko?
Štvrtkové dohody nezakladajú pre Slovensko nijaké ďalšie priame náklady. Budúce závisia od toho, aký bude výsledok ďalších rokovaní o financovaní eurovalu II.
2. Vznikne v dôsledku dohody spoločná hospodárska vláda?
To zatiaľ nie je jasné, ale smerovanie k spoločnému exekutívnemu a kontrolnému fiškálnemu orgánu naznačujú niektoré vyhlásenia TOP európskych politikov. Tiež úvahy, že ak Európa preberie zodpovednosť za dlhy štátov, bude chcieť aj možnosť kontroly a ovplyvňovania ich hospodárskej politiky, napríklad cez európsky menový fond, prípadne európskeho ministra financií.
3. Aká je šanca, že ani nové opatrenia nezaberú a čo sa bude potom diať?
Prvá reakcia finančných trhov bola pozitívna práve preto, že prijaté rozhodnutia majú šancu na istý čas zabrániť opakovaniu paniky na trhu, ktorá ohrozovala schopnosti zadlžených štátov splácať dlhy. Ak by k tomu došlo, hrozil by akútny bankrot nielen Grécku, ale aj štyrom či piatim krajinám eurozóny a tým aj spochybnenie eura.
4. Nebolo by dnes pre Slovensko výhodnejšie mať korunu?
Návrat ku korune by bol zložitý a rizikový proces. Náklady a neistota s tým spojená by na istý čas zrejme ohrozili ekonomický rast. Kým by sa vybudovala dôvera k novej vlastnej mene, zamrzli by mnohé finančné transakcie vrátane úverov a pôžičiek. Ľudia a firmy by odkladali investičné rozhodnutia na neskôr a načas by mohla utrpieť i medzinárodná dôveryhodnosť krajiny. Po čase by však Slovensko mohlo začať opäť využívať výhody vlastnej meny, najmä prispôsobovanie kurzu koruny aktuálnej ekonomickej situácii krajiny.
5. Je to posledná pôžička pre Grécko?
Nie. Grécko a aj ostatné krajiny budú môcť na základe dohody o flexibilnom eurovale čerpať pôžičky, nie len keď budú mať problém s likviditou či solventnosťou, ale aj preventívne. Pravdepodobne to budú využívať.
6. Stúpnu v Grécku ceny?
Pravdepodobne nie dramaticky a iba v objeme bežnom v iných štátoch eurozóny. Po úsporných opatreniach gréckej vlády sa finančná situácia gréckych domácností natoľko oslabila, že to obchodníkom nedáva veľké šance zdražovať. Navyše, dlhová kríza priamo nezvyšujee výrobné náklady či ceny vstupov, takže na zdražovanie nemajú ani zvláštny dôvod.
7. Čo bol najproblémovejší bod dohody a prečo?
Forma účasti súkromného sektora na hasení gréckeho dlhu. Potom, ako ratingové agentúry oznámili, že ju budú považovať za dôvod udelenia „bankrotového“ ratingu, sa Európska centrálna banka istý čas vyhrážala, že prestane Grécku požičiavať peniaze. Nemecku to prekážalo najmä z politických dôvodov, pretože potrebovalo demonštrovať, že potrestané budú aj banky.
