Rado Baťo: Euroval má svoju hranicu

Poradca premiérky pre ekonomiku Rado Baťo, ktorý sa zúčastnil na štvrtkovom rokovaní premiérov, tvrdí, že slovenské podmienky boli splnené.

Európski lídri včera dohodli účasť súkromného sektora na pomoci Grécku. Ak by bolo viac na nás, dohodla by sa podobná účasť?

„Európski lídri včera zobrali na vedomie ponuku finančných inštitúcií, ktoré reprezentuje asociácia The Institute of International Finance. Samozrejme, predchádzali tomu viaceré rokovania. Ponuka obsahuje štyri formy výmeny gréckych dlhopisov za nové dlhopisy a finančné nástroje. Pre slovenskú vládu to bola jedna z rozhodujúcich podmienok, aby súhlasila s novou pôžičkou pre Grécko z eurovalu. Požiadavka z našej strany bola 30 miliárd eur do roku 2014. Ponuka finančných inštitúcií znie v čistom vyjadrení na 37 miliárd eur. Účasť súkromného sektora na reštrukturalizácii gréckeho dlhu teda bude vyššia, než Slovensko pôvodne žiadalo.“

Premiérka včera povedala, že dohoda znamená čiastočný default Grécka. Znamená to, že Grécko nie je schopné splácať samo svoje záväzky?

„Ak by Grécko nepotrebovalo pomoc so svojím dlhom, nemuseli by sme chodiť na mimoriadne summity eurozóny do Bruselu. Objektívny pohľad na dáta hovorí, že Grécko má problém so solventnosťou a nie je schopné vrátiť sa v najbližšom čase na finančné trhy, pretože jeho verejný dlh je jednoducho príliš vysoký. Pôžičky od eurozóny a Medzinárodného menového fondu v kombinácii s očakávanou dohodou so súkromnými veriteľmi o reštrukturalizácii časti dlhu dávajú Grécku priestor, aby dokončilo rozsiahly stabilizačný a úsporný program. A vyhlo sa živelnému bankrotu, ktorý by mohol ohroziť celú eurozónu. Ale to je len polovica úlohy. Druhá je naštartovať ekonomiku, ktorú dlhová kríza výrazne poškodila.“

Prečo by sme si mali myslieť, že včerajšiu dohodu dodržia všetky zúčastnené strany vrátane bánk?

„Výška účasti súkromného sektora, o ktorej hovoríme, je návrhom samotných finančných inštitúcií.“

Čo je slabá stránka včerajšej dohody?

„Trhy na závery summitu v Bruseli zareagovali relatívne pozitívne. To je dobrá správa, pretože situácia s dlhovou krízou v eurozóne v posledných týždňoch nepríjemne gradovala. Výrazne rástla riziková prirážka pre Taliansko, ktoré je po Spojených štátoch jedným z najväčších trhov so štátnym dlhom na svete. Nehovoriac o tom, že je to tretia najväčšia ekonomika eurozóny. Naozaj sa nedalo už ani tváriť, že je to len nejaký problém zopár periférnych ekonomík menovej únie, ktoré si majú poradiť samy. A slabá stránka dohody? Nejde práve o najpopulárnejšie opatrenia, ktoré by európskym lídrom prinášali veľa plusových bodov u voličov a stabilizovali politickú situáciu v jednotlivých členských krajinách.“

Čo sa ešte musí dotiahnuť?

„Mnoho vecí. Napríklad legislatíva, ktorá sprísňuje Pakt stability a rastu je ešte stále iba v schvaľovacom procese. Podobne ako prísnejšie rozpočtové pravidlá v jednotlivých krajinách. Ani konsolidácia verejných financií zďaleka nie je uzavretá záležitosť, keďže ide o viacročné programy. Nehovoriac o reformách, ktoré majú zvýšiť konkurenčnú schopnosť eurozóny ako celku aj jej jednotlivých členov a posilniť ekonomický rast.“

Euroval už nemá požičiavať peniaze iba problémovým krajinám eurozóny, ale bude požičiavať aj vládam mimo programu na posilnenie kapitálu bánk a tiež nakupovať dlhopisy na sekundárnom trhu, ak bude treba. Vytvára sa teda niečo ako „európsky menový fond“? Potrebujeme ho?

„Áno. Menová únia potrebuje na svoju stabilitu a prípadný krízový manažment viac ako centrálnu banku, rozpočtové pravidlá a summity v Bruseli. Napokon, celá konštrukcia ESM, ktorý má o niekoľko rokov nahradiť dočasný euroval, obsahuje prvky európskeho menového fondu. Silná menová únia musí byť schopná riešiť svoje problémy a nespoliehať sa na trpezlivosť a ochotu ostatných akcionárov Medzinárodného menového fondu a ich peniaze.“

Čoraz častejšie sa objavujú názory ekonómov vrátane ECB či niektorých politikov, že by sa malo vytvoriť spoločné ministerstvo financií eurozóny. Smerujeme k tomu?

„Toto je predovšetkým otázka na politikov, národné vlády a národné parlamenty, keďže ide o citlivú záležitosť suverenity členských krajín. Ale realisticky? Veď sa pozrime, čo robí s politickou situáciou v členských krajinách napríklad euroval či ESM. Takže ak k niečomu takémuto smerujeme, bude to za predpokladu stabilizácie situácie v eurozóne veľmi dlhé smerovanie.“

Dá sa včerajšia dohoda čítať aj tak, že Grécku sa ešte pomohlo a ostatné krajiny musia viac zabrať pri ozdravovaní verejných financií?

„Všetky krajiny musia zabrať pri ozdravovaní verejných financií, bez ohľadu na to, či čerpajú, alebo nečerpajú pôžičku z eurovalu. Členské krajiny sa zaviazali, že do roku 2013 znížia deficit verejných financií pod tri percentá HDP.“

Premiérka povedala, že zdvojnásobenie kapacity eurovalu by považovala za „zlý vtip“. Je už táto debata definitívne uzavretá?

„Na pracovnom rokovaní lídrov eurozóny o zvyšovaní reč nebola. V každom prípade, nástroj typu euroval má svoju hranicu.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 605
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 162
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 103
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 923
  5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 817
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 514
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 499
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 474
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 464
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 994

Téma: Dlhová kríza


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

O nezávislosti Katalánska nerozhodne referendum, ale ochota použiť násilie

Katalánsky boj za nezávislosť nebol nikdy násilný.

EKONOMIKA

Érsek sa rozhodol, bratislavské letisko chce dať do prenájmu

Minister predložil návrh na 30-ročnú koncesiu letiska.

SVET

Čoraz viac utečencov mieri na sever Európy cez Slovensko

V Rakúsku vojaci pomáhali pri klasickej policajnej činnosti.

Neprehliadnite tiež

Markíza má byť na predaj, hovorí sa aj o ďalších médiách

Majiteľ najsledovanejšej televízie na Slovensku, ako aj potenciálni záujemcovia o jej kúpu tvrdia, že špekulácie nekomentujú.

Kroksy sú späť. Ich miliardová stratégia? Byť škaredé

To, že sa kroksy vracajú, nie je žiadna náhoda.

Zákon chrániaci médiá je ľahké obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

Do Moricových železničných opravovní vstupuje nový investor

Budamar získa tretinu v ŽOS Vrútky, čo sú tretie najväčšie opravovne. Sľubuje si od toho úsporu na opravách lokomotív a tisícky vagónov.