Rado Baťo: Euroval má svoju hranicu

Poradca premiérky pre ekonomiku Rado Baťo, ktorý sa zúčastnil na štvrtkovom rokovaní premiérov, tvrdí, že slovenské podmienky boli splnené.

Európski lídri včera dohodli účasť súkromného sektora na pomoci Grécku. Ak by bolo viac na nás, dohodla by sa podobná účasť?

„Európski lídri včera zobrali na vedomie ponuku finančných inštitúcií, ktoré reprezentuje asociácia The Institute of International Finance. Samozrejme, predchádzali tomu viaceré rokovania. Ponuka obsahuje štyri formy výmeny gréckych dlhopisov za nové dlhopisy a finančné nástroje. Pre slovenskú vládu to bola jedna z rozhodujúcich podmienok, aby súhlasila s novou pôžičkou pre Grécko z eurovalu. Požiadavka z našej strany bola 30 miliárd eur do roku 2014. Ponuka finančných inštitúcií znie v čistom vyjadrení na 37 miliárd eur. Účasť súkromného sektora na reštrukturalizácii gréckeho dlhu teda bude vyššia, než Slovensko pôvodne žiadalo.“

Premiérka včera povedala, že dohoda znamená čiastočný default Grécka. Znamená to, že Grécko nie je schopné splácať samo svoje záväzky?

„Ak by Grécko nepotrebovalo pomoc so svojím dlhom, nemuseli by sme chodiť na mimoriadne summity eurozóny do Bruselu. Objektívny pohľad na dáta hovorí, že Grécko má problém so solventnosťou a nie je schopné vrátiť sa v najbližšom čase na finančné trhy, pretože jeho verejný dlh je jednoducho príliš vysoký. Pôžičky od eurozóny a Medzinárodného menového fondu v kombinácii s očakávanou dohodou so súkromnými veriteľmi o reštrukturalizácii časti dlhu dávajú Grécku priestor, aby dokončilo rozsiahly stabilizačný a úsporný program. A vyhlo sa živelnému bankrotu, ktorý by mohol ohroziť celú eurozónu. Ale to je len polovica úlohy. Druhá je naštartovať ekonomiku, ktorú dlhová kríza výrazne poškodila.“

Prečo by sme si mali myslieť, že včerajšiu dohodu dodržia všetky zúčastnené strany vrátane bánk?

„Výška účasti súkromného sektora, o ktorej hovoríme, je návrhom samotných finančných inštitúcií.“

Čo je slabá stránka včerajšej dohody?

„Trhy na závery summitu v Bruseli zareagovali relatívne pozitívne. To je dobrá správa, pretože situácia s dlhovou krízou v eurozóne v posledných týždňoch nepríjemne gradovala. Výrazne rástla riziková prirážka pre Taliansko, ktoré je po Spojených štátoch jedným z najväčších trhov so štátnym dlhom na svete. Nehovoriac o tom, že je to tretia najväčšia ekonomika eurozóny. Naozaj sa nedalo už ani tváriť, že je to len nejaký problém zopár periférnych ekonomík menovej únie, ktoré si majú poradiť samy. A slabá stránka dohody? Nejde práve o najpopulárnejšie opatrenia, ktoré by európskym lídrom prinášali veľa plusových bodov u voličov a stabilizovali politickú situáciu v jednotlivých členských krajinách.“

Čo sa ešte musí dotiahnuť?

„Mnoho vecí. Napríklad legislatíva, ktorá sprísňuje Pakt stability a rastu je ešte stále iba v schvaľovacom procese. Podobne ako prísnejšie rozpočtové pravidlá v jednotlivých krajinách. Ani konsolidácia verejných financií zďaleka nie je uzavretá záležitosť, keďže ide o viacročné programy. Nehovoriac o reformách, ktoré majú zvýšiť konkurenčnú schopnosť eurozóny ako celku aj jej jednotlivých členov a posilniť ekonomický rast.“

Euroval už nemá požičiavať peniaze iba problémovým krajinám eurozóny, ale bude požičiavať aj vládam mimo programu na posilnenie kapitálu bánk a tiež nakupovať dlhopisy na sekundárnom trhu, ak bude treba. Vytvára sa teda niečo ako „európsky menový fond“? Potrebujeme ho?

„Áno. Menová únia potrebuje na svoju stabilitu a prípadný krízový manažment viac ako centrálnu banku, rozpočtové pravidlá a summity v Bruseli. Napokon, celá konštrukcia ESM, ktorý má o niekoľko rokov nahradiť dočasný euroval, obsahuje prvky európskeho menového fondu. Silná menová únia musí byť schopná riešiť svoje problémy a nespoliehať sa na trpezlivosť a ochotu ostatných akcionárov Medzinárodného menového fondu a ich peniaze.“

Čoraz častejšie sa objavujú názory ekonómov vrátane ECB či niektorých politikov, že by sa malo vytvoriť spoločné ministerstvo financií eurozóny. Smerujeme k tomu?

„Toto je predovšetkým otázka na politikov, národné vlády a národné parlamenty, keďže ide o citlivú záležitosť suverenity členských krajín. Ale realisticky? Veď sa pozrime, čo robí s politickou situáciou v členských krajinách napríklad euroval či ESM. Takže ak k niečomu takémuto smerujeme, bude to za predpokladu stabilizácie situácie v eurozóne veľmi dlhé smerovanie.“

Dá sa včerajšia dohoda čítať aj tak, že Grécku sa ešte pomohlo a ostatné krajiny musia viac zabrať pri ozdravovaní verejných financií?

„Všetky krajiny musia zabrať pri ozdravovaní verejných financií, bez ohľadu na to, či čerpajú, alebo nečerpajú pôžičku z eurovalu. Členské krajiny sa zaviazali, že do roku 2013 znížia deficit verejných financií pod tri percentá HDP.“

Premiérka povedala, že zdvojnásobenie kapacity eurovalu by považovala za „zlý vtip“. Je už táto debata definitívne uzavretá?

„Na pracovnom rokovaní lídrov eurozóny o zvyšovaní reč nebola. V každom prípade, nástroj typu euroval má svoju hranicu.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 899
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 256
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 715
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 160
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 6 070
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 320
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 004
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 4 882
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 531
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 044

Téma: Dlhová kríza


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Švajčiari: štátny vlakový dopravca nás diskriminuje. Súťaž ušil na mieru jednému výrobcovi

Železničná spoločnosť Slovensko chce nakúpiť 25 nových vlakov za 160 miliónov eur.

KOMENTÁRE

Brexit na princípoch úprimnej spolupráce

Dosahovanie kompromisov už akoby nebolo v móde. Je načase to zmeniť.

ŽENA

Čo si obliecť na maturitu a štátnice?

Skúšky sú formálnymi udalosťami, dospelosť prejavujeme aj oblečením.

Neprehliadnite tiež

Obchody vo Venezuele sú takmer prázdne, ľudia každý deň bojojú o prežitie

Hlavné mesto Venezuely Caracas zasiahli masové protivládne demonštrácie.

Švajčiari: štátny vlakový dopravca nás diskriminuje. Súťaž ušil na mieru jednému výrobcovi

Železničná spoločnosť Slovensko chce nakúpiť 25 nových vlakov za 160 miliónov eur.

Trump zrušil Obamov zákaz ťažiť ropu pri pobrežiach

Obama krátko pred svojím odchodom z funkcie zakázal ťažbu pre ochranu životného prostredia.

Érsek napomenul šéfov diaľničiarov, udeľovali privysoké odmeny

Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti nariadil prípad preveriť.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop