BRATISLAVA.
O prechode kompetencií zo samospráv a vyšších územných celkov (VÚC) na štát hovorila pred časom štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Lucia Nicholsonová (SaS) s tým, že samosprávy sociálnu starostlivosť nezvládajú. Obce a mestá to odmietajú a tvrdia, že sú často obeťou systému, do ktorého boli natlačené.
"Stále trváme na tom, že sociálne služby by mali byť prioritne verejnou službou, pretože je to služba občanom," reagoval na štvrtkovej tlačovej besede výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány. Podľa ZMOS by mal štát v prvom rade vymedziť kompetencie v poskytovaní sociálnych služieb.
"Sme presvedčení, že by sme sa mali vrátiť k princípom fiškálnej decentralizácie, decentralizácie verejnej správy a povedať, čo je kompetencia regionálna, teda kamenné zariadenia, a čo je kompetencia miest a obcí, teda terénna služba, opatrovateľská služba a podobne," dodal Turčány.
Podľa štátnej tajomníčky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Lucie Nicholsonovej je okrem prípadnej centralizácie financovania sociálnych služieb stále v hre aj ich trojzložkové financovanie. Centralizácia sociálnych služieb pod štát by však podľa nej vniesla najväčší poriadok do celého systému ich financovania.
"Nejde o zoštátňovanie domovov dôchodcov alebo zariadení pre seniorov, ale ide o toky peňazí," povedala štátna tajomníčka rezortu práce v reakcii na vyjadrenia predstaviteľov ZMOS.
Ak by bol tok peňazí založený na dvojzložkovom financovaní, čo by znamenalo financovanie sociálnych služieb štátom a platbami od klienta, pravdepodobne by to bolo podľa Nicholsonovej najtransparentnejšie a súčasne efektívne riešenie. "Chápem, prečo má s tým ZMOS problém. Akonáhle začneme hovoriť o centralizácii sociálnych služieb, tak hovoríme aj o podielových daniach," upozornila.
Druhá alternatíva podľa nej stále ponecháva kompetencie v oblasti sociálnych služieb obciam a vyšším územným celkom. "Tak by sme iba nadviazali na niečo, čo už tu roky funguje viac alebo menej," povedala štátna tajomníčka.
Nový zákon by mal tiež zrovnoprávniť štátne a súkromné sociálne zariadenia. Ministerstvo tak chce riešiť krízu. V súčasnosti sú totiž plné štátne sociálne zariadenia, kde klienti platia asi 150 až 250 eur mesačne. Súkromné zariadenia majú málo klientov, pretože pobyt v nich stojí v priemere 700 eur mesačne. Nicholsonová chce získať peniaze z krátenia podpôr. Podľa nej asi 30 percent Slovákov poberá rôzne druhy sociálnej podpory, aj keď ju nepotrebujú.
