HANNOVER. Tá v súčasnosti dominuje na trhu s prvkami vzácnych zemín a navyše rokuje s ruským plynárenským koncernom Gazprom o dodávkach plynu. Žiada však podstatne nižšiu cenu, než si predstavujú Rusi.
Čína kontroluje 97 % celosvetových dodávok prvkov vzácnych zemín, bez ktorých sa nezaobíde elektronický priemysel, ale ani výroba hybridných áut, zelenej energie alebo moderných zbraňových systémov. Ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý v pondelok večer (18. 7.) pricestoval do Hannoveru na rokovania s kancelárkou Angelou Merkelovou, pootvoril dvere v tejto oblasti nemeckým investorom.
"Samozrejme, že sme pripravení na nové vzťahy s našimi (nemeckými) priateľmi, vrátane oblasti (ťažby) prvkov vzácnych zemín," povedal Medvedev po rokovaniach s kancelárkou a predstaviteľmi nemeckých firiem. "Hovorím o plánovanej vlne privatizácie. Očakávame v tejto oblasti prílev nemeckých investícií," dodal ruský prezident.
Rovnako aj zmienka Medvedeva o "neobmedzenej kapacite", čo sa týka dodávok plynu do Európy, smerovala podľa pozorovateľov na Peking, ktorý žiada omnoho nižšiu cenu, než akú platia Gazpromu Európania. Časť dodávok by pritom mala pochádzať z rovnakých ložísk, z akých Gazprom dodáva plyn do Európy.
Rusko si veľa sľubuje od ukončenia využívania jadra v Nemecku do roku 2022. No predstavy podpredsedu vlády Viktora Zubkova, ktorý je v Medvedevovej delegácii, o 30-% až 35-% zvýšení dopytu v Nemecku po ruskom plyne, nemecká kancelárka nenaplnila.
"Uvidíme, ako sa situácia vyvinie," povedala Merkelová na tlačovej konferencii s Medvedevom. Ako dodala, "trh rozhodne", do akej miery vyplní ruský plyn deficit, ktorý ostane po odstavení jadrovej energie. Dodala síce, že Nemecko bude po ukončení činnosti jadrových elektrární potrebovať nové elektrárne s kapacitou 10 gigawattov, z nich niektoré paroplynové, no dovtedy Nemecko zároveň plánuje zvýšiť produkciu elektriny z obnoviteľných zdrojov na dvojnásobok.
Informovala o tom agentúra Reuters.