BRATISLAVA.
"Predpokladáme že najneskôr v septembri 2011 bude takýto materiál predložený do vlády, kde budú všetky argumenty, tak pre - ako proti tomuto projektu. Vláda rozhodne o tom, ako, kedy a akým spôsobom sa bude projekt definitívne realizovať," uviedol na dnešnom stretnutí s novinármi v Bratislave Nemcsics.
Pripomenul, že rakúska strana začala na základe podpisu memoranda medzi SR a Rakúskom o ropovodnom prepojení oboch krajín veľmi rýchlo konať a prakticky do roka na svojom území aranžovala celú trasu vrátane výkupov pozemkov a všetkých ďalších technických opatrení. "Takže z rakúskej strany je tento projekt pripravený na realizáciu prakticky na 100 %," informoval.
Problém nastal podľa Nemcsicsa na slovenskej strane práve kvôli rýchlosti a akcelerácii požiadavky na výstavbu. Vtedajší reprezentanti rezortu hospodárstva apelovali na čo najkratšiu trasu a najrýchlejší spôsob výstavby a namierili si jeho trasu cez Žitný ostrov. To spôsobilo eufóriu v radoch ekologických aktivistov, ktorá bola do značnej miery aj oprávnená, teda že viesť ropovod cez toto územie je "trošku odvážne".
"Projekt sa stal populárny v tom negatívnom slova zmysle práve kvôli tomu, že verejnosť vnímala takéto trasovanie ropovodu ako nie celkom vhodné," myslí si Nemcsics.
Po nástupe nového vedenia spoločnosti Transpetrol a záväzku vlády SR v programovom vyhlásení zmeniť trasovanie ropovodu tak, aby neatakoval Žitný ostrov, sa "začali veľmi intenzívne práce a veľmi racionálne v tom zmysle, že sa hľadali nové možnosti prepojenia medzi Bratislavou a Schwechatom".
"Tie práce sú momentálne v plnom prúde. Materiál, ktorý išiel do vlády (koncom mája 2011 - pozn. TASR), hovoril o nejakých alternatívach, ktoré ale nie sú v žiadnom prípade definitívne a ani nereprezentujú definitívny výber trasy. Boli to len ilustratívne ukážky, kadiaľ by ten ropovod mohol viesť. Boli to náznaky alternatívnych ciest, ktoré by mohli byť prijateľné jednak pre územné samosprávy, ale aj pre technické riešenie ropovodu," spresnil Nemcsics.
Ropovod medzi SR a Rakúskom je podľa šéfa Ministerstva hospodárstva (MH) SR Juraja Miškova (SaS) "veľmi dobrý projekt, pretože ropovod Družba funguje v súčasnosti len na približne 50 % svojej kapacity".
"Projekt by nám umožnil zvýšiť prepravu v rámci ropovodu Družba možno na nejaké dve tretiny jeho kapacity. Sú to peniaze do štátneho rozpočtu. Výnosy spoločnosti Transpetrol by sa podľa predpokladov zvýšili o približne 15 miliónov eur ročne," uviedol Miškov po schôdzi vlády 26. mája 2011, na ktorej sa diskutovalo o stave prác na ropovode medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom.
Ďalším argumentom v prospech projektu ropovodu je podľa šéfa rezortu hospodárstva aj zvyšovanie energetickej bezpečnosti s použitím reverzného toku z Rakúska. "Momentálne nemáme možnosť reverzného chodu ropy napriek tomu, že dodávame ropu aj do Čiech. Zariadenie totiž nie je v stave zabezpečiť reverzný tok ropy na Slovensko," pripomenul v máji 2011 Miškov.
Ekonomickú analýzu projektu ropovodného prepojenia má rezort hospodárstva zabezpečiť do konca septembra 2011. V prípade jednotlivých alternatív trás ropovodu je podľa neho termínom koniec októbra tohto roku.
OZ Nie ropovodu tvrdí, že ropovod je nevýhodný
Ropovod zo Slovenska do Schwechatu nie je podľa občianskeho združenia Nie ropovodu cez Žitný ostrov zo strategického hľadiska pre Slovensko výhodný. „Pre nás tento projekt zostáva veľmi škodlivý. SR ním ekonomicky nezíska. Investície do projektu by boli efektívnejšie vynaložené na rekonštrukciu, alebo údržbu už existujúceho ropovodu,“ povedal dnes novinárom podpredseda združenia Tomáš Mikulec.
Najlepšie by podľa Mikulca bolo, keby sa projekt nerealizoval. „Náš prvotný bod je byť proti ropovodu, lebo ho nepovažujeme za vhodný na realizáciu. Ale sme prístupní na vhodnú trasu,“ uviedol.
Podľa predsedníčky združenia Liliany Ráztockej spoločnosť BSP, ktorá stojí za výstavbou ropovodu, sa vyjadruje, že Slovensko nemá napojenie na ropovod zo západu. „Nie je to pravda. Slovensko má napojenie na ropovod Adria v Šahách. Pri väčšej snahe by sa kapacita pripojenia mohla zvýšiť na šesť miliónov ton ročne. Tým by Slovensko bolo ropou plne zabezpečené,“ dodala.