SME

Mihál: Viac sa už pre podnikateľov urobiť nedá

Štandardný pracovný život sa nezmení, hovorí o novele Zákonníka práce minister Jozef Mihál.

Jozef Mihál (46) sa po absolvovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave venoval podnikovému a personálnemu poradenstvu. V rokoch 2005 - 2006 bol externým poradcom ministra zdravotníctva pre reformu zákona o zdravotnom poistení a systém ročnéJozef Mihál (46) sa po absolvovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave venoval podnikovému a personálnemu poradenstvu. V rokoch 2005 - 2006 bol externým poradcom ministra zdravotníctva pre reformu zákona o zdravotnom poistení a systém ročné (Zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Urobili ste veľa kompromisov v konečnej verzii novely Zákonníka práce oproti vašim prvým návrhom?

„Je tam jediný kompromis, a to ponechanie sadzieb minimálnych mzdových nárokov. Inak sú všetky zmeny, také ako som si predstavoval. Zákonník je najprogresívnejším Zákonníkom v histórii Slovenska. A to aj v porovnaní s najbližšími susedmi.“

V čom sa mýlia firmy, keď hovoria, že mohol byť ešte voľnejší. Hrajú to?

„Áno. Nedalo sa ísť ďalej. Ak sa pozrieme napríklad na nadčasy. Ich rozsah sa oproti pôvodnému stavu nezmenil, lebo je na hrane toho, čo povoľujú smernica Európskej únie a dohovory Medzinárodnej organizácie práce. Nie je možné to, čo si niekto tak trochu anarchisticky predstavuje, že dajme toľko nadčasov, koľko zamestnanec chce a dovoľme mu robiť 16-tky denne. To sa nedá. Flexibilita má svoje hranice.“

Prečo ho potom kritizujú, nevedia o dohodách?

„Asi si nevšimli, že bol prijatý návrh o konte pracovného času. Je to silný nástroj, aby firma mohla flexibilne organizovať pracovný čas. Je určený pre firmy, čo sú závislé od nálad klientov, ktoré majú obdobia, kedy je dopyt vysoký a obdobia, kedy dopyt klesá. Po novom môžu ľudia v čase, keď je veľký dopyt robiť aj dvanástky, a keď je práce menej, tak si môžu čerpať náhradné voľno. Dnes, keď je u takýchto firiem pokles, sú nútení prepúšťať. Keď je nárast, tak to riešia krátkymi pomermi na dobu určitú, dohodami alebo agentúrnymi zamestnancami. Možno niektorým majiteľom agentúr dočasného zamestnávania, došlo, že prišli o časť svojho biznisu, a preto novelu kritizujú.“

Robia vaši zamestnanci toľko, koľko prikazuje Zákonník? Lebo je tu veľa firiem, kde ľudia robia viac ako 40 hodín týždenne.

„Nemôžem komentovať, ako fungujú zamestnanci v niektorých firmách. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť 48 hodín. Cez to ísť nemôžete. Chápem, že sú ľudia, ktorí by chceli pracovať aj 16 hodín denne. Nik im v tom brániť nemôže, ale zákon hovorí o 48 hodinách. Smiešne je, že obmedzenia sú v rámci jedného pracovného pomeru. Ale nikto zamestnancovi nebráni mať viacero pomerov naraz aj s tým istým zamestnávateľom. Na jednej strane sa tu hráme, že nás obmedzujú, ale v skutočnosti môžu ľudia robiť, koľko chcú.“

Takže kto chce robiť viac, môže aj zákonne.

„Áno, legálny spôsob je, že si v tej istej firme uzavrie druhý pracovný pomer alebo dohodu. Tam nie sú obmedzenia.“

Zákonník myslí aj na ľudí, čo chcú pracovať menej, a to deleným pracovným miestom. Prečo je to dobré?

„Je to pozitívny príklad zo zahraničia. U nás s tým nemáme skúsenosť. Uvidíme, či sa to ujme. Budeme sa snažiť zmenu podporovať, lebo je v prospech najmä žien a matiek, ktoré majú doma deti a nedokážu pracovať 8 hodín denne. Je to príležitosť, ako zorganizovať prácu tak, aby dve osoby mohli pracovať na jednom mieste. Aj si niečo zarobiť, aj byť v pracovnom prostredí, aj pri rodine.“

Loboval u vás niekto kvôli Zákonníku?

„Sem nechodia lobisti. Chodili sem mesiac, dva a potom zistili, že strácajú čas.“

Takže sa vás nik nesnažil presvedčiť, aby ste do novely niečo dali alebo z nej niečo vyhodili?

„Takéto požiadavky boli legitímne prezentované počas tripartity. Odborári mali nejaké predstavy, napríklad ich návrh skrátiť pracovný čas na 35 hodín, podľa ktorého by sa mala zvýšiť zamestnanosť. Požiadavky mali aj zamestnávatelia. A z nich sme vychádzali. Neviem, či sa to dá nazvať lobingom. Je normálne, keď ľudia z praxe hovoria svoje požiadavky.“

Nenarážali sme na tripartitu. Mimo nej nechodili za vami firmy s návrhmi?

„Skôr naopak. Ja som chodil po firmách a pýtal som sa, ako vnímajú zmeny, ktoré sme predstavili. Či sú spokojní a čo by sa dalo ešte urobiť. Komunikoval som aj s odborármi na mieste a často sa mi to podarilo.“

Do akej miery sú názory odborov vo firmách a na tripartite rovnaké?

„Je niečo iné stretnúť sa s odborármi vo firme a rokovať s najvyššími odborárskymi bossmi na tripartite. Dolu je život iný. Vo firmách si uvedomujú, že sú so zamestnávateľom na jednej lodi. Ich dobrá komunikácia umožní, aby firma šliapala. Uvedomujú si, že ak budú dávať premrštené požiadavky, môžu zaniknúť miesta alebo sa firma môže zbaliť a odísť. Bol som v parku Kechnec v spoločnosti Getrak, ktorá robí automatické prevodovky. Zamestnanci tam majú okolo 800 eur v hrubom. Je to na košické pomery nadpriemer. Na pomery Slovenska je to mierny nadpriemer. Firma ide v oblasti výnosov a ziskovosti na doraz. Nevie ponúknuť vyššie mzdy. Ak by to urobila, šla by do straty. Nemeckí majitelia by zvážili, či má fabrika u nás význam. Odborári si to uvedomujú. Najskôr tlačili na rast miezd. Potom pochopili, že treba mať reálne predstavy a vnímať aj situáciu investora. Komunikácia na firemnej úrovni je často veľmi dobrá a predstavy odborárskych bossov sú často odtrhnuté od reality, veľmi radi si prihrievajú svoju politickú polievočku.“

Dajú sa charakterizovať firmy, u ktorých sa bojíte, že nebudú dodržiavať Zákonník práce?

„Negatívne prípady u nás máme. Stáva sa to. Nie každý je férový. Máme tu však inšpektoráty práce. A robia si poctivo svoju prácu. Nedávno zasahovali pri Topoľčanoch, išlo o pracovné normy, odmeňovanie.“

Dá sa povedať, u akých firiem to prevláda?

„Iné si dovolí firma v regióne s vysokou nezamestnanosťou a iné v Bratislave alebo v regióne s vyššou konkurenciou na trhu práce. V regiónoch s vyššou nezamestnanosťou sú ľudia nútení pracovať za minimálnu mzdu. V lepšom prípade dostanú niečo načierno. Je to pre nich zlé, lebo sa to odrazí v ich sociálnom poistení. V budúcnosti ich bude čakať veľmi nízky dôchodok, v prípade PN alebo materskej, dostanú tiež málo. Je to dané nízkou konkurenciu na trhu práce. Preto musíme robiť veci, aby pribúdali pracovné miesta. Vyrieši sa tým vysoká nezamestnanosť. Tým že sa vytvoria nové miesta, bude tlak na mzdy tých, ktorí už pracujú.“

Ako si prilepšia?

„Napríklad do Prešova ide významná investícia, kde príjmu stovky zamestnancov s veľmi zaujímavými platmi, na to že ide o Šariš. Firmy, ktoré tam už sú sa boja, že im odláka zamestnancov na vyššie platy. A mňa sa pýtajú, či s tým budem niečo robiť. Ja sa na to teším a nebudem robiť nič. Na konferencii, kde sa hovorilo o otvorení trhu, boli personalisti z okolia Bratislavy. Jedna z nich z IT spoločnosti sa ma pýta, čo bude vláda robiť s tým, že dobrí zamestnanci im budú odchádzať do Rakúska a Nemecka za vyššími platmi. Nebudeme robiť nič, tešíme sa tomu tlaku na firmy, aby si viac vážili svojich zamestnancov. Takto to má fungovať a nie tým, keď zvýšime minimálnu mzdu.“

Šarišský investor však dostal dotácie.

„Áno. Ale víťazom bude zamestnanec, lebo bude mať vyššiu mzdu.“

Nezvýšia počet pracovných miest skôr dotácie ako Zákonník práce?

„Je to jedno aj druhé. Navrhujeme určiť maximálne dotácie v novele zákona ministra hospodárstva Juraja Miškova. Tieto nástroje sa budú využívať len tam, kde je vysoká nezamestnanosť. Taiwanský investor, ktorý prišiel k Trenčínu si predstavoval, že bude ľudí zamestnávať za 500 eur mesačne. S tou predstavou sa môže rozlúčiť.“

Regionálna minimálna mzda by nevyriešila tento problém?

„Máme rozdielne sadzby odvodov alebo daní podľa regiónov? Nemáme. Tak prečo by sme mali mať rôzne minimálne mzdy? Minimálna mzda výrazne ovplyvňuje podnikateľské prostredie. Ak by v niektorých regiónoch bola nižšia, tak by tam podnikatelia mali výhodu. Firmy by sa administratívne sťahovali do Košíc či Rimavskej Soboty, kde by bola nižšia minimálna mzda, aj keď by prakticky pracovali v Žiline či Trenčíne.“

Zrušenie minimálnej mzdy by nebola dobrá cesta?

„Áno, a z dlhodobého hľadiska to presadzujem. Máme to aj v programe strany, ale s tým, že sa zavedie odvodový bonus. Ľuďom, ktorí nemajú dostatočné vzdelanie, a preto by bez minimálnej mzdy dostávali veľmi nízke platy, štát doplatil sociálnu dávku, aby zlepšil ich sociálnu situáciu. Ale kým odvodový bonus nebude, minimálnu mzdu by sme mali ponechať. Aj keď je to škoda, lebo to blokuje vznik nových miest, kde je nízka pridaná hodnota.“

Takže sa nepodarí zrušiť minimálnu mzdu počas tohto volebného obdobia?

„Neviem. Zatiaľ ju máme. Dokonca musím v týchto dňoch navrhnúť jej úpravu na rok 2012, čo je proces, na ktorý sa nie príliš teším. Lebo ako pri Zákonníku, kde mi sociálni partneri nepomohli, aj tu nemajú spoločný názor. A budem musieť rozhodnúť ja. To ma neteší, lebo na tom by sa mali dohodnúť. Ale aspoň vidieť, ako u nás funguje sociálny dialóg. Funguje na papieri a funguje u nás v Centre sociálneho dialóg, cez ktoré tečú pekné peniažky z Európskej únie na podporu sociálneho dialógu. Ten je taký ako je : mŕtvy. “

Ak by ste mali pár vetami investorom predstaviť, čo sa v Zákonníku zmenilo, čo by ste im povedali?

„Zákonník umožňuje veľmi flexibilne nastavovať pracovné podmienky. Férovým spôsobom zaručuje vyjednávanie so zástupcami zamestnancov. Firmu budú viac riadiť manažéri ako odborári, ako tomu bolo často teraz. Normy práce bude zas nastavovať zamestnávateľ a nebude odkázaný na dlhé rokovania s odborármi. Tie často skončili podmienkami, ktoré boli vydieračské.“

Odbory chcú žiadať prezidenta, aby nepodpísal novelu, obmedzuje ich právomoci, čo označujú za protiústavné. Prečo ste ich obmedzili?

„Zodpovednosť za chod firmy a jej ekonomické výsledky nesie manažment firmy. Ak sa dostane do problémov, odborári neriešia problémy s odbytom alebo prepúšťaním, robí to manažment. Druhá vec je, že dnes vo firme, ktorá mala tisíc ľudí sa zorganizovali traja, ktorí si podľa zákona mohli založiť odbory a oni vystupovali ako zástupcovia všetkých zamestnancov. Ak je niečo nezdravé, tak toto. Ak dávame dnes podmienku, že za zamestnancov môžu hovoriť, len vtedy, ak je v nich združených aspoň 30 percent ľudí, tak to je len v súlade so zdravým rozumom.“

Ujmu sa zamestnanecké rady alebo budú fungovať len ako výstraha pred odbormi?

„Je to štandardná forma ako zastupovať zamestnancov. Nevymysleli sme si to my, ale prebrali sme to z Európskej únie. Nie všade sú odbory. Musia sa zamyslieť ako fungujú a prečo majú len 300­-tisíc členov, keď zamestnancov je šesťkrát viac. Len každý šiesty zamestnanec je organizovaný v odboroch. Poviem to tak, že ak by som mal byť zamestnanec, kde sú odbory ako ich dnes na Slovensku máme, tak by som v živote do nich nevstúpil, lebo nepodporujem Smer tak, ako ich podporujú oni. Naše odbory sú tak spolitizované, že majú zmluvu o spolupráci so Smerom. Pred voľbami si dovolili takú drzosť, že vyzývali členov, aby volili stranu Smer. Je jedno či by šlo o Smer, HZDS či SDKÚ, odbory nemôžu takto vstupovať do politiky ako vstúpili. Tým sa sprofanovali a nečudujem sa zamestnancom, že o takéto odbory nemajú záujem. Kým si to odborárski bossovia neuvedomia, tak nikdy nebudú mať úspech.“

Preto sa s nimi neviete dohodnúť?

„Je dosť ťažké rokovať, keď viete, že časť stola je obsadená politickou stranou Smer.“

Takže tam nejde o vecné výhrady ale o politické.

„Áno.“

Boli nejaké veci, s ktorými prišli a boli fajn a dali ste ich do novely?

„Odborári od začiatku bojkotovali prípravy. Nespomeniem si na návrh, ktorý by priniesli. Ak sú tam návrhy, ktoré zlepšujú postavenie zamestnancov, tak ich priniesla vláda. Napríklad materská dovolenka, ktorá sa môže natiahnuť na 5 rokov, delené pracovné miesto. To nepriniesli odbory.“

Zákonník podľa vás prinesie desaťtisíce miest. Dokedy?

„Bol som v rôznych firmách, regiónoch, na stretnutiach s komorami. Z nich je zrejmé, že zástupcovia podnikateľov sa k novele stavali pozitívne. Ľudia, ktorí ovplyvňujú ekonomické dianie sa pýtali, ako bude vyzerať a keď počuli o zmenách povedali, že u nás budú investovať. Prídu sem americké firmy, o ktorých vravel minister Miškov. Volkswagen bude rozširovať výrobu, robiť nové modely. Len automobilky so subdodávateľskými firmami, ktoré tu majú, by mali do konca budúceho roku vytvoriť 20-tisíc nových miest. Je to len moja úvaha, ale máme 90-tisíc malých firiem, ktoré majú od jedného do troch ľudí. Zrušili sme súbeh odstupného a výpovednej lehoty, čo bolo pre nich stranou a ovplyvňovalo to, či vytvoria nové miesto alebo nie. Keby každá tretia vytvorila jedno miesto, čo je reálny odhad, tak je to 30-tisíc miest. Som rodený optimista, ale myslím si, že ak sa takto zflexibilnia pracovné vzťahy, tak vzniknú nové miesta. Nie je tu paragraf, že táto firma musí vytvoriť toľko a toľko miest, ale Zákonník je propodnikateľský. V tom zmysle, že sa budú tvoriť miesta, čo bude príležitosť pre nezamestnaných.“

Kto má dnes v strednej Európe z pohľadu firiem najlepší Zákonník práce?

„Určite máme lepší zákonník ako je v Česku a Poľsku. Maďarsko neviem posúdiť, tam som nerokoval tak intenzívne. Máme konkurenčnú výhodu aj preto, že sme v strede Európy, súčasťou Schengenského priestoru, budeme mať flexibilné pracovné vzťahy, ak to pán prezident podpíše, alebo ak to opätovne schválime. Vytvoria sa pozitívne podmienky, na to, aby si investori, ktorí sa rozhodujú medzi nami, Čechmi a Poliakmi vybrali nás. Nemôžeme konkurovať nízkymi mzdami Ukrajine, Rumunsku alebo Srbsku. Bojovať o investora tým, že u nás sú len 150 eurové mzdy, na to zabudnime. To je zlé pre východoslovenský región. Lebo ak je napríklad malá textilka, a má zaplatiť 450 eur šičke na východe alebo 150 šičke v Užhorode, tak prekonanie jednej hranice nebráni, aby šiel do Užhorodu. O takého investora sa nám neoplatí bojovať. Ale pri práci s aspoň malou pridanou hodnotou by sme mali zvíťaziť.“

Ak by ste zamestnancom mali povedať päť vecí, ktoré by mali vedieť, aby sa vedeli zariadiť, čo by to bolo?

„Zmeny nie sú opticky tak dramatické, aby sa o nich takto hovorilo. Zamestnancov v prvom rade zaujíma či majú prácu, my sa smažíme uvoľniť Zákonník tak, aby mohli miesta vznikať. Viac sa už pre podnikateľov urobiť nedá, možno len zrušiť minimálne mzdové náklady. Ľudí trápi, akú majú mzdu. Tam nič nemeníme. Pri príplatkoch, napríklad za nočnú prácu, nadčasy či cez sviatky to ostáva rovnaké. Podstatné veci, napríklad rozsah nadčasov sa nemení bez toho, aby s tým zamestnanec súhlasil. Viac nadčasov bude mať len ten, kto si bude chcieť zarobiť. Z pohľadu zamestnanca sa zmenilo len to, že ak bude z firmy vyhodený, nebude mať právo na výpovednú lehotu a odstupné. Už to nebude také štedré ako doteraz. To sa pre nich skutočne zmenilo, a má to priamy finančný dopad. Ak sa s firmou súdil, že ho neprepustili z riadneho dôvodu, tak dnes napríklad po dvoch rokoch mohol vysúdiť náhradu vo výške 24 mesačných platov. Obmedzí sa to na 9 platov. Predchádzame tomu, aby to zruinovalo malé firmy. Lebo by to mohlo spôsobiť aj prepustenie iných ľudí. Tieto zmeny sa dajú chápať ako v neprospech zamestnanca. Štandardný pracovný život sa nijak nemení.“

Kedy predpokladáte, že bude Zákonník účinný?

„Zatiaľ to mal byť 1. september. Ak by ho pán prezident vrátil, tak sa o ňom bude rokovať až na septembrovej schôdzi. Po opätovnom schválení by mohol byť účinný asi od 1. novembra.“

Nepôjdete pánovi prezidentovi vysvetliť, že je to dobrý Zákonník?

„Je dovolenkové obdobie. Pán prezident ide teraz na dovolenku, aj ja odchádzam. Ak by chcel stretnutie, veľmi rád prídem. Keď bude potrebné, tak sa z dovolenky vrátim. Požiadal som aj kolegov, aby vysvetľovali a pomáhali spolupracovníkom pána prezidenta, ktorí sú veľmi kompetentní. To hovorím celkom vážne.“

Prečo stretnutie neiniciujete vy?

„Nie je to v súlade s protokolom.“

Necháte teda radšej, aby sa o Zákonníku rozprávali s prezidentom ľudia so Smeru?

„Keď bude mať prezident záujem o osobné stretnutie, veľmi rád prídem. Mali by sme odstúpiť od politiky. Zákonník je podľa mňa nástroj, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nie politicky, ale na odbornej úrovni.“

Ak by sa Zákonník opätovne schvaľoval, budete potrebovať 76 hlasov. Teraz ste mali 74. Budete mať dosť podpory?

„Verím, že situácia s Obyčajnými ľuďmi sa stabilizuje. Všetci si potrebujeme oddýchnuť a vyčistiť si hlavu. Ak má koalícia tri roky fungovať, tak to nemôže byť tak ako si to pán Matovič postavil.“

Povedal, že svoj hlas vymení za písomnú dohodu, že jeho zmeny budú do Zákonníka zapracované neskôr. Čo vy na to?

„Ja na to nič. Nebudem komentovať pána Matoviča.“

Diskusia o gastrolístkoch bola tak dlhá a precízna, že všetci koaliční poslanci museli pochopiť, že ten návrh je dobrý.

„Možnosť nahradenia gastrolístkov peniazmi bola už vo vládnom návrhu. A bolo to tam preto, lebo to máme v programe. Má to aj pán Matovič vo svojich bodoch. Opakovane ma žiadal, aby som to z vládneho návrhu vyhodil, že je to jeden z jeho bodov a on by chcel tento návrh uplatniť ako vlastnú politickú iniciatívu. Tak som mu vyhovel. Nech si Igor rieši svoje komplexy v parlamente. Nemal som to robiť, lebo keby som vedel, ako sa tejto témy zhostí, tak by som mu to do ruky nedal. V budúcnosti to už zrejme nikdy neurobím.“

Veríte tomu, že poslanci neboli podplatení?

„Vždy, keď je niečo v legislatíve, z čoho istá skupina ťaží, tak tá skupina má záujem, aby tak bola legislatíva nastavená. Také mám teraz problémy so správcovskými spoločnosťami. Doslova sa s nimi pretláčame, aké by mali byť poplatky, ako bude fungovať nový fond. Pravdaže chodia gastrospoločnosti po parlamente a lobujú naprieč celým politickým spektrom. Ak by to bolo súčasťou vládneho návrhu, pochybujem, že by koaliční poslanci nepodporili Zákonník kvôli gastrolístkom. Keďže si to Matovič zobral na seba, tak to dopadlo, ako to dopadlo.“

Takže dôvod nemuseli byť gastrolístky alebo úplatky, ale Matovič?

„To som chcel presne povedať. Našli sa poslanci, ktorí za Matovičove návrhy hlasovať nebudú, lebo spôsob ako to urobil je pre nich neprijateľný. Lebo takto sa to proste nerobí. Ja ich plne chápem.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (28. 3. 2024)
USD 1.082
AUD 1.660
CZK 25.319
JPY 163.520
CAD 1.471
GBP 0.858
HUF 395.400
PLN 4.315
CHF 0.981
SEK 11.506

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 709
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 010
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 539
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 849
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 109
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 021
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 735
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 017
  1. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  2. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  7. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  8. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 879
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 585
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 403
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 384
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 413
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 356
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 188
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 431
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  2. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  7. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  8. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 879
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 585
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 403
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 384
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 413
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 356
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 188
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 431
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu