BRATISLAVA, BRUSEL. Gréci dostanú 12 miliárd eur zo záchranného úveru. Dohodli sa na tom v sobotu ministri financií krajín eurozóny, takzvaná euroskupina.
Do polovice júla by mali mať 8,7 miliardy eur, Medzinárodný menový fond má svoju časť – 3,3 miliardy eur – poslať do 8. júla. Daňou za finančnú pomoc má byť pre Grécko strata časti suverenity, povedal šéf euroskupiny Jean-Claude Juncker.
Bez našich peňazí
Termíny
- 6. júla: Slovenský parlament bude hlasovať o obmedzení vyjednávacích právomocí ministra Mikloša. Ten bude s euroskupinou rokovať, či Slovensko dá 650 miliónov na druhú pôžičku Grécku.
- 11. júla: ministri eurozóny by mali oznámiť, ako sa bude súkromný sektor podieľať na oddlžení Grécka.
- September: Ministri eurozóny by sa mali dohodnúť na druhej pomoci Grécku.
Ide o peniaze z finančného programu pomoci Grécku, ktorý bol schválený ešte minulý rok. Celkový balík dosiahol výšku 110 miliárd eur.
Slovensko na túto pomoc neprispelo. „Dohodli sme sa na piatej tranži prvej pôžičky, druhú pôžičku začnú ministri riešiť o týždeň. Dotiahnuť by sa mala v septembri,“ povedal hovorca ministerstva financií Martin Jaroš.
Najväčší kritik pripravovanej druhej pomoci Grécku, predseda parlamentu Richard Sulík z SaS, je spokojný, že sa na tejto pôžičke nezúčastňujeme. „Ide o záväzok, na ktorom sa Slovensko aj vďaka SaS nepodieľa a ušetrili sme tak daňovníkom približne 820 miliónov eur,“ povedal Sulík.
Peniaze za úspory
Dôvodom odobrenia ďalšej tranže bolo, že sa gréckemu parlamentu minulý týždeň napriek masovým protestom podarilo schváliť úsporný balík. Úspory a pripravovaná privatizácia by mali krajine priniesť 78 miliárd eur.
Eurozóna teraz hľadá spôsob, ako by na oddlžení Grécka mal spolupracovať súkromný sektor. Ako si to ekonómovia predstavujú, by malo byť zrejmé 11. júla.
Na novej stratégii, ktorá má počítať aj s dobrovoľnou účasťou investorov, spolupracuje aj Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond.
Svoju spoluúčasť už potvrdil napríklad najväčší európsky poisťovací koncern Allianz. Počíta s pomocou vo výške 300 miliónov eur, povedal šéf Allianzu Michael Diekmann v rozhovore pre nemecký týždenník Der Spiegel.
Krach Grécka by mal podľa neho horšie následky ako pád americkej banky Lehman Brothers, ktorým sa spustila vo svete globálna finančná kríza.