BRATISLAVA. Gréci budú platiť vyššie dane. Zamestnancom v štátnej správe a štátnych podnikoch klesnú platy, sprísni sa aj vyplácanie sociálnych dávok. Obyvatelia Grécka pôjdu neskôr do penzie, na plný dôchodok budú musieť odrobiť 40 rokov.
To všetko má krajine zabezpečiť, že do roku 2015 získa zhruba 28 miliárd eur. Spolu s privatizáciou štátnych firiem, ktorá má Grécku priniesť odhadom 50 miliárd eur, poslanci schválili o ozdravný program krajiny za 78 miliárd eur.
Protesty nezabrali
Ani protesty Grékov, ktorí prerazili zátarasy pred aténskym parlamentom, neodradili vládnych socialistov od presadenia drastických úspor v parlamente.
Za päťročný úsporný program hlasovalo 155 poslancov z 300členného pléna. Proti bolo 138 poslancov. Za ozdravný balík nehlasoval jeden člen vládnej socialistickej strany, za čo ho následne vylúčili z poslaneckého klubu. Za tvrdé úsporné opatrenia však hlasovala aj nezávislá opozičná pravicová poslankyňa.
Gréci sa potrebovali súrne dohodnúť na úsporách najmä preto, aby do polovice júla dostali 12 miliárd eur od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. Sú to peniaze z vlaňajšej pomoci za 110 miliárd eur, na ktorej sa Slovensko nezúčastňuje.
Bez nich by už v júli nemala vláda v Aténach na výplatu miezd a dôchodkov, ani na obsluhu štátneho dlhu. Krajina by sa dostala do bankrotu. Parlament musí vo štvrtok ešte schváliť vykonávaciu legislatívu k úspornému balíku.
Krok gréckeho parlamentu upokojil európskych politikov. Gréci urobili dôležitý krok k ozdraveniu verejných financií a reformám, ktoré podporujú ekonomický rast, zhodli sa šéf eurokomisie José Manuel Barroso a predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.
Šéf skupiny ministrov financií členských krajín eurozóny Jean-Claude Juncker povedal, že výsledok hlasovania otvára cestu k novej pôžičke Grécku. Aj o nej začnú v nedeľu rokovať ministri financií eurozóny.
Slovensko má päť podmienok, aby druhú grécku pomoc podporilo. Parlament bude v piatok rokovať o mandáte pre ministra financií Ivana Mikloša na vyjednávanie o nej. Koalícia sa zatiaľ nedohodla na tom, ako má vyzerať účasť bánk na pomoci Grécku.
Trhy padli
Krátko po hlasovaní v gréckom parlamente sa oslabili euro aj akcie. Ceny ropy vyleteli mierne nahor. Investori vybrali časť svojich ziskov. „Trhy len pokračujú v strednodobom trende, ktorý je klesajúci,“ povedal Kamil Boroš z X–Trade Broker.
Dane
- Daňové príjmy sa zvýšia o 2,32 mld. eur v tomto roku, dodatočné zdanenie prinesie budúci rok 3,38 mld. eur.
- Daň z príjmov majú platiť ľudia s ročným príjmom od 8000 eur, teraz je od od 12 000 eur.
- Zavedie sa solidárny odvod od 1 % do 5 %, domácnosti tak odvedú štátu 1,38 mld. eur.
- Zvýši sa DPH: z 19 % stúpne na 23 %,z 11 % pôjde na 13 % a z 5,5 % sa zvýši na 6,5 %.
- DPH na reštaurácie a bary stúpne z 13 % na 23 %.
- Zavedie sa daň z luxusu na jachty, autá, viac sa zdaní hazard.
- Zvýši sa spotrebná daň na alkohol, cigarety a pohonné látky.
Škrty vo verejnom sektore
- Mzdy vo verejnom sektore sa znížia o 15 percent.
- Platy zamestnancov v štátnych podnikoch klesnú o 30 percent.
- Ukončia sa zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore.
Sociálne zabezpečenie
- Výdavky na sociálne zabezpečenie sa v tomto roku znížia o 1,09 mld. eur, v roku 2012 o 1,28 mld. eur. Podobne klesnú do roku 2015.
- Dôchodkový vek sa zvýši na 65 rokov, na plnú penziu treba odpracovať 40 rokov.
Privatizácia
- Do roku 2015 sa má sprivatizovať majetok za 50 mld. eur.
- V tomto roku sa predajú podiely v stávkovom monopole OPAP, Hellenic Postbank, prístavy Solún a Piraeus, vodárenská spoločnosť v Solúne.
- Má sa predať 10 percent v gréckom Telekome Deutsche Telekomu.
- V budúcom roku chce vláda sprivatizovať vodárne v Aténach, rafinériu, energetiku PPC, ATEbank, prístavy, letiská.
Visit msnbc.com for breaking news, world news, and news about the economy
23. apríla 2010 - Grécko oficiálne požiadalo v MMF a inštitúcií EÚ o aktiváciu medzinárodného balíku finančnej pomoci.
2. mája 2010 - Grécku bola schválená trojročná pomoc vo výške 110 miliárd eur. Eurozóna prispeje 80 miliardami eur a zvyšok do Grécka poputuje z MMF. Podmienkou poskytnutia pomoci bol trojročný plán rozpočtových škrtov, zvyšovanie daní a štrukturálnych reforiem, ktorý v ten istý deň schválila grécka vláda.
5. mája 2010 - Grécko ochromil generálny štrajk, ktorý odbory zvolali kvôli plánovaným úsporným opatreniam vlády. Potom krajinu zasiahlo ešte niekoľko ďalších generálnych štrajkov.
6. mája 2010 - Grécky parlament schválil vládny balík razantných úsporných opatrení, zahŕňajúce napríklad zníženie miezd štátnych zamestnancov, reformu dôchodkov a zvýšenie daní.
14. decembra 2010 - Grécky parlament schválil ďalší reformný balík, znižujúci mzdy v niektorých štátnych podnikoch.
23. decembra 2010 - Grécki poslanci schválili rozpočet na rok 2011, ktorý predpokladá deficit 7,4 percenta HDP.
12. marca 2011 - Mimoriadny summit eurozóny schválil zníženie úrokov z úverov Grécku o jeden percentuálny bod na 4,2 percenta a sľúbil krajine viac času na splatenie úveru - sedem rokov namiesto pôvodného 3,5 roka.
13. jún 2011 - Medzinárodná agentúra Standard & Poor 's zrazila rating Grécka o tri stupne do vysoko rizikovej kategórie C. Grécko sa tak u nej stalo krajinou s najhorším ratingom na svete.
20. jún 2011 - Ministri financií eurozóny rozhodli, že eurozóna Grécku zatiaľ nedá ďalšie miliardy eur zo záchranného balíka. Podmienkou k uvoľneniu 12 miliárd eur je schválenie ďalších nepopulárnych škrtov. Eurozóna sa súčasne zhodla, že zadlžené Grécko bude musieť dostať nový záchranný balík. Zapojiť do neho by sa na dobrovoľnej báze mal aj súkromný sektor.
29. jún 2011 - Grécky parlament schválil úsporné a privatizačné opatrenia, ktoré majú štátnej pokladnici priniesť vyše 78 miliárd eur. Ich odsúhlasenie bolo nevyhnutnou podmienkou pre zabezpečenie ďalších pôžičiek od eurozóny a MMF.
