BERLÍN. Jej jadrom by sa mala stať rovná 25-% daň pre všetkých. Ľudia s najnižšími príjmami by mali mať okrem odpočítateľnej položky aj "sociálny vyrovnávací príspevok". Ich normálna daňová odvodová povinnosť by sa začala až od ročného príjmu 20.001 eur.
Ak by sa Kirchhofov návrh prijal, v Nemecku by mali namiesto 30 spolkových daní len štyri a namiesto 200 daňových zákonov by zostal v platnosti len jeden.
Autor predchádzajúceho návrhu daňovej reformy sa postaral o obrovský rozruch už v roku 2005, keď pôsobil ako tieňový spolkový minister financií vo volebnom tíme Angely Merkelovej.
Profesor teraz znovu zasiahol do diskusie o daňovej reforme, ktorá prebieha vo vládnych unionistických stranách CDU/CSU. Minulý týždeň durínska ministerská predsedníčka Christine Lieberknechtová podporila Kirchhofove návrhy a označila ich za "jasný, jednoduchý a zrozumiteľný" systém.
Pred šiestimi rokmi však Kirchhof nedokázal svoje názory sprostredkovať verejnosti. Vtedajší kancelár Gerhard Schröder ho označoval za "akéhosi profesoríka z Heidelbergu", ktorý chce urobiť z Nemcov pokusných králikov. Aj vo vlastných kresťansko-demokratických radoch sa jeho návrhy pokladali za veľmi radikálne. Hovorilo sa o nich ako o hudbe budúcnosti.
Profesorov návrh mnohí aj teraz označujú za radikálny. On však tvrdí, že chce jeho presadením dosiahnuť zjednodušenie daňového zákona. "Daňové právo stratilo svoju autoritu; znovu musíme zaviesť jednoduché kritériá", povedal. Mnohí ľudia by podľa neho nikdy neprepadli banku, ale sú ochotní nepriznať odvodovú povinnosť v plnej výške. Správajú sa vraj "úplne iracionálne".
Nový zákon by zrušil 534 výnimiek a privilégií. Ich zrušenie by zvýšilo štátne príjmy a nahradili by sa tak výpadky, ktoré by spôsobila nižšia daňová sadzba.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.