BRATISLAVA. „Za vedenie účtu alebo výber z bankomatov inej banky sa tu neplatí. Boj o zákazníka je silný,“ hovorí Jana Kobzová, ktorá žije niekoľko rokov v Londýne.
Tak to funguje vo Veľkej Británii. V Česku a na Slovensku sú mnohé úkony bez poplatku skôr utópiou.
Sme lacnejší ako Česi
Z porovnania poplatkov v troch najväčších bankách u nás a v Česku však vyplýva, že za niektoré bankové úkony platíme menej. Za mesačný výpis z účtu poštou napríklad slovenský klient ušetrí oproti českému klientovi 50 centov a za výber hotovosti v pobočke asi 20 centov.
Spoločným problémom pre Čechov i Slovákov je neprehľadnosť poplatkov. Banky totiž preferujú balíčky služieb. „Mám problém pochopiť, za čo vlastne platím. V balíčku mám aj veci, ktoré som ešte nevyužila,“ hovorí Lucia z Bratislavy.
Neprehľadnosť poplatkov, ich výška a zdôvodnenie je predmetom diskusií už niekoľko rokov. Posledným príkladom je nevydarený pokus o jednotný bankový balíček, ktorý zaviedla Ficova vláda. Fungoval len sedem mesiacov.
Nespokojnosť ľudí vyvolal napríklad poplatok za vklad na vlastný účet či poplatok za pripísanie úroku. Tie sa umiestnili v rebríčku absurdných poplatkov servera Bankovní poplatky.
Absurdné poplatky
Banky tieto napohľad nezmyselné poplatky obhajujú. „Nikto sa nepozastavuje nad tým, za čo platí u kaderníka. Zdá sa mu to samozrejmé, no v banke očakáva, že bude využívať všetko zadarmo,“ hovorí Boris Gandel z Tatra banky. Napriek tomu banka poplatok za vklad na vlastný účet zrušila, hoci ide až o 1,5 milióna vkladov ročne.
Slovenská sporiteľňa poplatok ponechala. „Hotovostné operácie sú pre banku jedny z najdrahších a poplatky nepokrývajú ani náklady,“ tvrdí hovorca sporiteľne Štefan Frimmer.
Dodáva, že výsledky ankiet o najabsurdnejší poplatok nemajú vplyv na rozhodovanie bánk, ktoré poplatky nechajú.
Poplatky znižujú na úkor iných
Poplatky českých bánk nevybočujú z európskeho štandardu. Naše banky preferujú skôr balíčky služieb, ktoré ponúkajú svojim klientom. Zlým zvykom českých bánk je znižovanie kritizovaných poplatkov výmenou za tiché zdražovanie ostatných.
Česi svoje banky menia len veľmi neradi, preto bankám na poplatkoch nechali zarobiť podľa portálu bankovnipoplatky.com viac ako 18 miliárd českých korún (takmer 750 miliónov eur ).
To je zhruba suma, ktorá chýba českému štátu v dôchodkovom poistení alebo koľko má stáť odhadovaná rekonštrukcia diaľnice D1.
Dalibor Z. Chvátal, šéfredaktor finančného serveru Měšec.cz
Cenníky bánk sú cielene zložité
Situácia na trhu bežných účtov a balíkov služieb je podľa môjho názoru veľmi neprehľadná, ak by si chcel niekto produkty porovnávať. Na trhu je viac ako 70 rôznych účtov a balíkov. Najlacnejšie balíky sú zdarma, najdrahšie stoja okolo deväť eur mesačne.
Problémom je, že banky niekedy zbytočne komplikujú svoje cenníky, často napríklad rovnaké služby v cenníkoch volajú rôzne.
Niektoré poplatky sú podľa mňa cielene neporovnateľné. Niektoré informácie sa človek dozvie až pri návšteve v pobočke. Pomohlo by, ak by ľudia boli ochotní viac zmeniť banku, keď sú nespokojní.
Maroš Ovčarik, analytik portálu Finančná hitparáda
Český bankový trh vlani vyprodukoval oproti nášmu štvornásobne vyšší zisk. Príčinou sú straty zo zmenární.
BRATISLAVA. Hoci v Česku žije o polovicu viac obyvateľov ako na Slovensku, v hodnotách zisku českých a slovenských bánk za rok 2010 to určite neplatí.
Tri banky s nadpriemerom
U našich susedov totiž dokáže čistý zisk všetkých bánk na Slovensku dosiahnuť aj jedna banka. Napríklad česká ČSOB vykázala minulý rok až o dvadsať miliónov eur viac ako všetky naše banky.
Týka sa to aj ostatných lídrov na českom trhu: Komerčnej banky či Českej sporiteľne.
Posledne spomínaná banka to odôvodňuje zníženými nákladmi, vyššími výnosmi a prekonaním krízy po roku 2009.
„Hlavný vplyv na rast čistého zisku o 21 percent mal pokles tvorby opravných položiek na úvery a pohľadávky,“ tvrdí hovorkyňa banky Vendula Voláková.
Dodáva, že pod lepšie výsledky sa podpísali aj poplatky klientov. Tie tvorili štvrtinu príjmov.
Rozdiel v zisku medzi oboma krajinami je podľa analytika Maroša Ovčarika z portálu Finančná hitparáda spôsobený prechodom na euro.
„Zredukovali sa zmenárenské obchody v pobočkách a príčinou môže byť aj zavedenie systému SEPA.“
Ten umožnil slovenským klientom uskutočniť cezhraničné bezhotovostné platby v eurách v rovnakej výške ako domáce platby. Naše najväčšie banky to potvrdzujú.
„Negatívny dosah bol v miliónoch eur,“ tvrdí hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.
Súhlasí aj Boris Gandel z Tatra banky. „Až 75 percent zmenárenských operácií bolo v rámci mien koruna – euro. Banka teda prišla o pomerne značný zisk.“
V inej pozícii
Za niekoľkonásobne vyšším ziskom českých bánk podľa hlavného analytika J&T banky v ČR Milana Vaníčka stojí predovšetkým veľkosť trhu.
„Komerční banka či Česká spořitelna majú väčšie bilancie ako slovenské banky, čo sa prejavuje aj v absolútnych číslach.“
To znamená, že sú väčšie nielen personálne, ale hlavne uskutočňujú väčší počet transakcií. „Pomerne väčšiemu počtu ľudí banka poskytne aj viac úverov a zároveň jej prinesú aj vyššie príjmy,“ hovorí Vaníček.
Upozorňuje však, že dôležitejší ako čistý zisk je ziskovosť banky, teda pomer čistého zisku k aktívam banky. V tomto prípade môže byť úspešnejšia aj menšia banka .