BRATISLAVA. Keď v roku 2008 štátna Bratislavská teplárenská (BAT) predala pozemok v centre Bratislavy za 1,24 miliardy korún (39 miliónov eur) a peniaze uložila v J&T Banke, opozícia upozorňovala, že tento obchod smrdí.
Audity BAT z tohoto roka ukazujú, že veľkú časť z tejto čiastky už bývalé vedenie firmy pustilo komínom. Teplárenskú vtedy ovládali nominanti Smeru.
BAT si z 39 miliónov eur nechala 19,1. Zvyšok odviedla štátu ako dividendy. Analýza, ktorú pre nové vedenie teplárne vypracovala renomovaná spoločnosť Deloitte, uvádza, že 2,61 až 2,96 milióna eur firma vynaložila neefektívne.
Najväčšiu časť zisku z pozemku – 9,1 milióna eur – dala tepláreň za nákup softvéru a s ním spojených služieb. Objednala si ich od združenia spoločností NESS Slovensko a Data Group. Softvér využíva len 150 až 250 počítačov.
Papiere nenašli
Ako a či súťaž vôbec prebehla, nové vedenie spoločnosti netuší. V BAT neexistujú doklady k výberovému konaniu, z ktorých by bolo jednoznačne jasné, kedy a koľko spoločností oslovili, aké boli súťažné podmienky, píše sa v internom audite teplárne, ktorý SME získalo.
Ako BAT míňala
- štátna tepláreň predala pozemok za 39 miliónov eur,
- po odvedení dividend jej zostalo 19,1 milióna,
- za 9,1 milióna nakúpila softvér a podporu k nemu,
- za zvyšok vynovila budovu a kúpila taliansky nábytok,
- podľa audítorov neefektívne minula až 2,96 milióna eur.
Dokument takéto konanie považuje za možný „indikátor podvodného konania“, keďže nie je možné dokázať, že výberové konanie vôbec robili.
Míňali veľkoryso
Analýza Deloitte tvrdí, že niektoré softvérové riešenia boli pre tepláreň „veľkorysé, prevyšujúce potreby“ či duplicitné. Len na softvéri a jeho údržbe vraj mohli ušetriť najmenej 2,4 milióna eur.
NESS odpísal, že dodával pre BAT desať rokov a prevádzkoval aj predchádzajúci systém. Oslovila ich tepláreň a predpokladajú, že oslovili aj iné firmy. Myslia si, že uspeli pre najvýhodnejšiu ponuku.
Šéfom predstavenstva Data Group bol od apríla do júna 2006 súčasný podpredseda Smeru Peter Kažimír, ktorý do minulej vlády na post štátneho tajomníka ministerstva financií nastúpil v lete 2006.
Tvrdí, že s firmou po odchode ukončil kontakty, zbavil sa akcií a o zákazke nič nevie. „Môžete ma zobrať na detektor lži.“ Firma je teraz v likvidácii.
O nákupe softvéru rozhodlo predstavenstvo BAT a dozorná rada. Vtedajšia podpredsedníčka predstavenstva Ružena Lovasová hovorí, že vybrali firmu, ktorá už s nimi spolupracovala a vedela zabezpečiť prechod na nový systém.
Nešlo podľa nej len o ekonomický softvér, ale softvér pre celú tepláreň. „Nie som odborník na softvér,“ odvetila na otázku, či museli nakupovať až za deväť miliónov eur.
Ďalším rozhadzovaním bol nákup luxusného talianskeho nábytku za takmer pol milióna eur. Vybavili ním bežné, nie riaditeľské kancelárie. Teplári oslovili tri firmy pri predpokladanej cene 481 312 eur.
„Súčet všetkých troch ponúk je taký istý ako konečná cena obstarania,“ píše Deloitte. Audítori oslovili s rovnakou požiadavkou troch iných dodávateľov. Ponúkli nábytok za 128-tisíc eur.
Súčasné vedenie BAT, v ktorom prevládajú nominanti SDKÚ, „pre krátkosť času“ na otázky SME neodpovedalo. Vlani tepláreň vykázala stratu.
Vládny zámer predať teplárne sa rozbieha hľadaním privatizačného poradcu.
Čo prinesie privatizácia
- za šesť teplární môže štát získať 200 miliónov eur,
- vláda zatiaľ nerozhodla, na čo peniaze použije,
- o nový majiteľ bude musieť investovať do obnovy.
Fond národného majetku rozbehol predaj šiestich teplární a zverejnil oznam o výbere privatizačného poradcu. Predávať sa nebudú celé.
Premiérka sľúbila päť percent akcií mestám. Získajú aj miesto v dozornej rade. Mestám sa to máli a protestujú. Chceli by mať väčšinový podiel, aby podniky mohli kontrolovať. Varujú, že po odpredaji hrozí zvyšovanie cien za teplo.
Vláda sa rozhodla teplárne predať, pretože do rozpočtu odvádzajú malé dividendy a v minulosti robili pod dohľadom straníckych nominantov nevýhodné obchody.
Európska komisia nebude kontrolovať tender na privatizačného poradcu. Skontroluje len jeho podmienky.
BRATISLAVA. Šesť štátnych teplární neprináša štátu veľký osoh. V zisku sú najmä vďaka obchodom s emisiami, do rozpočtu odvádzajú malé dividendy a často uzatvárali nevýhodné kontrakty.
To sú dôvody, prečo sa vláda začiatkom roka rozhodla šesť teplární predať. Nepáči sa to najmä samosprávam, ktoré majú v týchto podnikoch svojich nominantov.
Predaj teplární bude prvou privatizáciou kabinetu Ivety Radičovej (SDKÚ). Premiérka koncom februára navrhla, aby výber privatizačného poradcu sledoval nezávislý pozorovateľ.
Hovorilo sa o účasti Európskej komisie alebo Európskeho úradu boja proti podvodom.
Právny problém
Fond národného majetku (FNM), ktorý privatizáciu zastrešuje, oslovil s touto požiadavkou Brusel. „Európska komisia však nepovažuje priamu účasť na súťaži za možnú,“ povedal riaditeľ kancelárie predsedníčky FNM Miloslav Homola.
Teplárne
- Bratislavská teplárenská - 356 zamestnancov - strata 446-tisíc eur
- Tepláreň Košice - 524 zamestnancov - zisk 1,9 milióna eur
- Žilinská teplárenská - 210 zamestnancov - zisk 1,9 milióna eur
- Martinská teplárenská - 247 zamestnancov - strata 1,6 milióna eur
- Zvolenská teplárenská - 172 zamestnancov - strata 155-tisíc eur
- Trnavská teplárenská - 109 zamestnancov - zisk 434-tisíc eur
Príchodu pozorovateľov bránia právne prekážky. Riaditeľ Európskej komisie pre vnútorný trh a služby Jonathan Faull Fondu odpísal, že európske inštitúcie a členské krajiny majú jasne rozdelené kompetencie a zodpovednosť. Brusel ešte nikdy nebol pozorovateľom v takomto tendri.
Európska komisia je podľa Faulla pripravená poskytnúť pomoc a poradenstvo pri posúdení podmienok súťaže. FNM vydal včera predbežné oznámenie o jej začatí.
Poradca získa státisíce
V nasledujúcich týždňoch zverejní výzvu na predkladanie ponúk. „Pôjde o medzinárodný tender,“ povedal Homola.
Štát zaplatí poradcovi najmenej 193-tisíc eur. Odhad nákladov nespresnil, FNM ho zverejní s výzvou na predkladanie ponúk.
Poradcom pri privatizácii SPP bola Credit Suisse First Boston. Za rady zinkasovala vyše 30 miliónov amerických dolárov. Mainl Bank, ktorá radila pri zrušenej privatizácii bratislavského letiska, dostala len za vypovedanie zmluvy takmer 1,5 milióna eur.
Definitívne je rozhodnuté len to, že mestá získajú po predaji teplární miesto v dozornej rade a päťpercentný balík akcií.
BRATISLAVA. Naštartovaná privatizácia šiestich teplární sa nepáči samosprávam, ktoré upozorňujú na možné zdražovanie tepla. Vládu žiadajú, aby ich predaj zvážila a investorom zverila len menšinový podiel. Zostatok žiadajú mestá pre seba.
Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) mestám začiatkom apríla spravila čiastkový ústupok. Bratislava, Košice, Žilina, Martin, Zvolen a Trnava získajú 5-percentný podiel v predaných teplárňach a jedno miesto v dozornej rade.
„To percento je rozumné,“ povedala šéfka Fondu národného majetku (FNM) Anna Bubeníková. Mestám to podľa nej dáva možnosť kontrolovať investora. S päťpercentným podielom môžu mestá zvolávať valné zhromaždenie, cez dozornú radu kontrolovať, čo sa v podniku deje.
Mestá chcú oveľa viac
Mestá takáto pozícia neuspokojuje. „Je to len formalita,“ povedal hovorca Trnavy Pavol Tomašovič. Od vlády žiadajú väčšie právomoci. „Bolo by lepšie mať väčší podiel, aby sme mali vplyv na vážne rozhodnutia,“ povedal viceprimátor Martina Milan Malík (nezávislý).
Viaceré mestá teraz podľa neho „neformálne rokujú“ o zvýšení tohto podielu. Úrad vlády ani FNM o takýchto rokovaniach nevedia.
Fond pracuje na súťažných podkladoch, ktoré rátajú s prevodom päťpercentného podielu a jedným miestom v dozornej rade. Teplárne získajú nového majiteľa najneskôr do konca budúceho roka.
Právomoci sú otvorené
Aj Bratislava a Košice by chceli získať v teplárňach väčší vplyv. Primátor Martina Andrej Hrnčiar (nezávislý) v apríli povedal, že Radičová hovorila o ďalších právach pre mestá.
„Napríklad účasti v orgánoch podniku a práve veta pri stanovovaní ceny.“ Premiérka však vtedy Hrnčiarovu interpretáciu odmietla.
Šéf kancelárie predsedníčky FNM Miloslav Homola hovorí, že o právomociach sa ešte bude diskutovať.
No ak sa nedostanú do súťažných podmienok, bude závisieť len od ochoty investora, či nominantom miest dá nejaké právomoci. Podmienky tendra by mohli byť známe na jeseň.
Poslanci Smeru a Mosta-Hídu chcú udržať kontrolu mesta nad teplárňami.
KOŠICE. Mestské zastupiteľstvo v Košiciach nesúhlasí s privatizáciou spoločnosti Tepláreň Košice.
Poslanci včera rozdielom jediného hlasu schválili vyhlásenie, v ktorom vyzývajú vládu, aby prehodnotila uznesenie, podľa ktorého štát bezodplatne prevedie na mesto len päť percent akcií, zvyšok predá investorovi.
Košická tepláreň ako najväčší výrobca a distribútor tepelnej energie na Slovensku je podľa poslancov pre mesto strategický podnik. Preto presadzujú väčší podiel mesta v spoločnosti.
Za vyhlásenie hlasovali okrem poslancov Smeru a nezávislých aj poslanci Mosta-Hídu. Návrh nepodporili poslanci KDH a SDKÚ.
Poslanci upozorňujú, že privatizácia môže spôsobiť nárast cien tepla. Námestník primátora a bývalý generálny riaditeľ Teplárne Košice Ladislav Lazár (Smer) predpokladá zvýšenie cien minimálne o dvadsať percent.
„Mesto by muselo vložiť do vlastnej teplárne minimálne päťdesiat miliónov v najbližších ôsmich rokoch. Nech mi manažéri mesta povedia, odkiaľ na to chcú zobrať,“ argumentoval poslanec a krajský predseda SDKÚ Marek Vargovčák.
