siahol to, čo oni. Takže otázka znie: pozná niekto zaručený recept na úspech?
Zdá sa, že tým najsprávnejším kľúčom k úspechu je silná motivácia. Svedčia o tom aj plné poličky s motivačnou literatúrou v slovenských kníhkupectvách. Len sa v nich hemží titulmi ako Odvaha byť bohatý, Získajte kontakt na úspech či Tajomstvo prosperity. Najmä americkí autori v nich radia, ako si človek môže zlepšiť život.
V knihách vraj naučia, „ako zmeniť výsledok akejkoľvek udalosti len tým, že zmeníte svoju reakciu na ňu“, „ako sa pripraviť a byť okamžite v pohotovosti, keď vám príležitosť zaklope na dvere“, „ako realizovať jedinečný systém hospodárenia s časom, ktorý vám umožní sústrediť sa na úspech“ či „ako povedať nie na dobrú ponuku, aby ste mohli povedať áno na skvelú ponuku“.
Motivátor
Knihy však nie sú jediným spôsobom šírenia motivačnej osvety. Pred mesiacom mal v športovej hale na bratislavských Pasienkoch prednášku Ivo Toman. Jeho plagáty a bilbordy sa nedali prehliadnuť. Uhrančivý pohľad motivátora a k tomu veľkolepé vyhlásenie, že ide o najväčšiu motivačnú akciu v Česko-Slovensku, sľubovali, že sa človek nebude nudiť.
Ľudí, ochotných zaplatiť dosť veľkú sumu za šesťhodinový program, sa zišlo požehnane. Na ploche sedeli možno štyri stovky záujemcov, ktorí boli ochotní zaplatiť 250 eur, na tribúnach asi dve tisícky šetrnejších.
Čakali na Tomana, ktorý prišiel, „aby odhalil šokujúce fakty o úspechu“.
S mikrofónom okolo hlavy, s poznámkami v ruke a s tromi projekčnými plátnami za chrbtom vystúpil na pódium a začal so sugestívnymi príkladmi. Rozprával o tom, ako devätnásť ľudí z dvadsiatich v živote nedosiahne úspech. Uviedol príklad dvoch novorodencov, z ktorých jeden bude žobrať a druhý bude mať šťastný život.
Kým sa na projekčných plátnach menili dramatické a vtipné obrázky, Toman živo komunikoval s publikom a kládol otázky ako: Kto v živote nič neukradol, nech zdvihne ruku. Zdá sa, že všetko to smeruje k odhaleniu oných „šokujúcich faktov“.
Harv Eker je jedným z mnohých amerických „učiteľov úspechu“.
Jeho kniha Ako myslia milionári sa stala bestsellerom
Môže za úspech podvedomie?
„Keby mi niekto pred rokom povedal, že zdvojnásobím svoje imanie a zároveň budem mať dvakrát viac voľného času, tak by som sa mu vysmial. Ale presne to sa mi stalo!“ napísal vraj jeden spokojný človek autorovi motivačných bestsellerov Harvovi Ekerovi.
Podľa jeho knihy Ako myslia milionári sa vraj v mysli každého z nás skrýva program, ktorý sa vytvára už v detstve a ovplyvňuje všetky naše rozhodnutia o peniazoch. Keď je náš mozog „naprogramovaný“ zle, môžeme na sen o bohatstve zabudnúť. Podľa Ekera, hoci majú ľudia aj dva diplomy a pracujú od rána do večera, keď vinou svojho podvedomia nevedia narábať s peniazmi a vždy ich utratia, na konci mesiaca budú vždy len nariekať.
Eker opisuje sedemnásť zásad, ktoré odlišujú bohatých ľudí od chudobných. Tvrdí, že kým bohatý človek verí, že si život utvára sám, chudobný verí na náhodu a osud: „Všimli ste si niekedy, že za lotériu, herné automaty a stávky na futbal utrácajú najmä chudobní?“
Úlohy pre milionárov
Z tohto postrehu Ekerovi vyplývajú ďalšie. Kým chudobní chcú „len“ byť bohatí, bohatí sú pre svoje bohatstvo aj odhodlaní pracovať. Kým bohatí obdivujú iných bohatých, chudobní ich vraj nenávidia. Chudobní sa nevedia predať, ale dávajú sa zavaliť svojimi problémami a nevedia hospodáriť s peniazmi.
Na konci každej podkapitoly, pretkanej príkladmi zo života, uvádza Eker „Úlohy pre budúcich milionárov“. Záujemca o bohatstvo má napríklad pred svedkom sľúbiť, že sa do presne stanoveného momentu stane milionárom. Správne je aj zistiť, čo človek pokladá za svoj najväčší talent.
Jednou z úloh je aj prečítať si životopis niekoho bohatého a úspešného: „Andrew Carnegie, John D. Rockefeller, Mary Kay, Donald Trump, Warren Buffett či Ted Turner sú dobré mená, s ktorými môžete začať.“ Určite nikoho neprekvapí, že posledná úloha pre budúceho milionára znie: „Navštívte môj intenzívny seminár Milionárska myseľ. Je to úžasný zážitok, ktorý už zmenil životy tisíckam poslucháčov. Aj váš život sa po našom stretnutí zmení k lepšiemu.“
Ivo Toman je azda najznámejší motivátor v Česku a na Slovensku.
Už dvadsať rokov na túto tému vydáva knihy a organizuje prednášky
Čo nevedie k úspechu
Mnohé motivačné knihy majú podobnú štruktúru ako telešoping. Najprv uvidíme niekoľko čiernobielych scén, kde nejaký nešťastník opisuje, ako sa mu zle pracuje so starým mixérom (v prípade motivácie, ako sa mu zle pracuje so starým myslením) a výsledky sú na zaplakanie.
Potom nasleduje farebná scéna s novým prístrojom, ktorý okrem mixovania aj seká a melie a je veľmi jednoduchý na obsluhu. V prípade motivácie zase stačí osvojiť si niekoľko základných poučiek, ktoré sa dajú využiť v mnohých životných situáciách.
Podobné to bolo aj na prednáške motivátora Iva Tomana v Bratislave. V prvej časti totiž rozprával najmä o tom, čo nemá vplyv na úspech. Toman tvrdí, že ak chceme niečo dosiahnuť napríklad v podnikaní, nemusíme byť ani skromní, ani poctiví, ani slušní, ani vďační. Upozorňuje, že on na takéto správanie nenabáda, len konštatuje fakty. Na základe veľkej zbierky krátkych príbehov úspešných ľudí ukazoval, že dôležité nie sú ani viera, ani vytrvalosť, ani trpezlivosť a dokonca ani originalita.
80/20
Čo teda vedie k úspechu a bohatstvu? Okrem náhodných faktorov, ako sú šťastie, talent a pôvod, Toman vymenúva aj iné: sebadisciplínu, sebaovládanie či rozhodnosť. „Premýšľate o tom, ako sa zlepšiť o pár percent? Alebo o pár desiatok percent? Chyba, ak chcete byť úspešní, premýšľajte o tom, ako sa zlepšíte o stovky a tisíce percent,“ tvrdí Toman a navrhuje prítomným, aby používali pravidlo 80/20.
Toto pravidlo tvrdí, že menšina príčin, vstupov či úsilia zvyčajne vedie k väčšine výsledkov. Lenže ľudia majú nesprávny sklon predpokladať, že všetky príčiny sú rovnako dôležité. To je však veľký omyl, ktorý Toman dokladá príkladmi ako „20 percent zločincov spácha 80 percent trestných činov“ . Rovnako vraj štyri pätiny zisku prináša len pätina zákazníkov („Nájdite tú menšinu. Zistite, čo ich spája a ako ich „naklonovať“) a 80 percent zamestnancov vytvorí len 20 percent zisku (Nájdite ich a nahraďte ich výkonnejšími).
Toman preto napríklad radí hľadať činnosti, ktoré zaberajú veľa času, ale sú neproduktívne. Sám vraj vďaka analýzam 80/20 už veľa vo svojom živote zmenil. Zbavil sa nevýkonných predajcov, niekoľkokrát zmenil produkty a oblasť, v ktorej podniká, obmedzil audionahrávky a vrátil sa k písaniu kníh, začal propagovať svoje školenia, ktoré predtým nepropagoval...
V máji Ivo Toman prednášal na veľkej motivačnej akcii v Bratislave. Prišli
na ňu stovky záujemcov, ktorí chcú niečo robiť so svojím životom
Niečo treba zmeniť
Ivo Toman je úspešný človek. Napriek postihnutiu Tourettovým syndrómom, vinou ktorého sa nevie sústrediť, má neustále rečové a telové tiky, sa dokázal v živote uplatniť. Študoval vo Zvolene, stal sa inžinierom, ale po revolúcii sa začal znovu vzdelávať a hltal knihy o marketingu a životopisy podnikateľov. Dnes organizuje prednášky, píše a vydáva knihy ako O úspechu, Úspešná sebamanipulácia, Motivácia zvonku je ako smrad či Debordelizácia hlavy.
Ivo Toman ani Harv Eker, samozrejme, nie sú jedinými ľuďmi, ktorí sa zaoberajú osobným rozvojom a motiváciou. Ľudí, ktorí tiež zistili, ako sa stať úspešným a radi sa o tom s vami podelia, je veľa. Ich recepty sa, samozrejme, líšia. Niečo však majú predsa len spoločné. Toman tvrdí, že on, na rozdiel od iných, nemotivuje, pretože vonkajšia motivácia funguje len chvíľu, ak vôbec.
Rozhodujúca je vraj vnútorná motivácia – nespokojnosť so súčasným stavom spojená s aktívnym odstraňovaním príčin nespokojnosti. Eker kladie dôraz aj na zmenu myslenia: „Ak nie ste bohatý, ako by ste si želali, znamená to jediné – že musíte zmeniť svoje myslenie. Inak zostanete celý život vo vleku svojho podvedomia, ktoré vás priviedlo presne tam, kde ste teraz.“
Nevyšlo? Nič sa nedeje
Ešte čosi však majú „učitelia úspechu“ spoločné: Takmer bez výnimky sa o nich dá na obálkach ich kníh dočítať, že začínali takmer od nuly, živili sa rôznymi, často až podradnými zamestnaniami, nakoniec však dosiahli peniaze i uznanie.
A to je práve ten problém, ktorý mi celý čas vŕta v hlave: Ide len o to, aby zarobil motivátor alebo si niekto z tých tisícok ľudí, ktorí si kupujú motivačnú literatúru a navštívia prednášku, zariadi podľa jeho názorov aj život?
Neviem. Zdá sa, že podobné tréningy sú určené skôr ľuďom, ktorí snívajú o tom, čo by mohli dokázať, keby sa do toho už naozaj vrhli. Možno to aj urobia.
Ostatne, keby to nevyšlo, nič sa nedeje. Keď sme po skončení prednášky vychádzali z haly, z plagátu sa na nás zubil slávny americký učiteľ úspechu Bob Proctor. O rok tu bude mať prednášku, takže ak sa nestanete milionárom po motivačnom tréningu Iva Tomana, skúsiť to môžete (za zrejme podobnú sumu) s Bobom Proctorom.
Amerika pozná niekoľko zvláštnych profesií – napríklad motivational speaker, motivational writer či life coach – ktoré by sa dali zhrnúť pod jeden slovenský názov motivátor. Najznámejším z nich je azda Dale Carnegie (1888 – 1955). Za všetko hovoria už názvy jeho kníh, dostupných aj v slovenčine: Ako sa zbaviť starostí a začať žiť, Ako úspešne predávať či Buďte vedúcou osobnosťou.
Carnegie sa ako chudobný chlapec vydal z rodného Missouri do sveta. Spočiatku živoril, ale nakoniec sa mu podarilo pracovať ako učiteľ rétoriky. Tým sa úspešne živil viac ako desať rokov, kým v roku 1926 nevydal prvú knihu. Neskôr napísal svoj najväčší bestseller Ako získavať priateľov a pôsobiť na ľudí. Do Carnegieho smrti sa jej predalo päť miliónov kusov a Carnegieho inštitút vyškolil asi pol milióna poslucháčov.
Carnegieho tréning, určený firmám, je založený na piatich fázach: 1. zvýšte si sebavedomie, 2. posilnite schopnosti vašich ľudí, 3. Zlepšite komunikačné schopnosti, 4. Zveľaďte vodcovské schopnosti, 5. Zlepšite svoje postavenie a zmenšite stres.
Jack Canfield
Jedným z najznámejších motivátorov súčasnosti je Jack Canfield. Americký motivačný rečník a spisovateľ, ktorý sa u nás preslávil hlavne ako spoluautor bestsellera Slepačia polievka pre dušu, poskytol minulý rok rozhovor Hospodárskym novinám.
Na otázku, či existuje nejaký univerzálny recept na úspech v kariére, odpovedal: „Myslím si, že existujú určité univerzálne zásady, ktoré platia v prípade ľudských bytostí. Základnou ľudskou potrebou je milovať a byť milovaný, potom potreba niečo zmeniť, získať uznanie a ocenenie, byť adekvátne odmenený. Ak zmýšľate negatívne napríklad v Afrike, zožnete negativizmus. Ak zmýšľate negatívne v Ázii, výsledkom je tiež negativizmus. Teda medzi univerzálne veci patrí stanovovanie cieľov a vizualizácia, zákon príťažlivosti, budovanie tímov...“
Canfield tvrdí, že jednou z vecí, ktoré ľudí brzdia, je strach: „Prekážkami môžu byť obavy zo straty peňazí, straty prestíže, straty zamestnania, straty vlastného pohľadu na svoje schopnosti... No v podstate to, čo ľudí brzdí najviac, je absencia jasných cieľov, nevedia, čo chcú, majú strach alebo nevedia, ako na to.“
Ľudia sa často zamýšľajú nad tým, prečo niekto napríklad dobrovoľne odišiel zo zamestnania, prečo sa rozvádza, prečo sa správa agresívne... Psychológia na tieto otázky odpovedá motiváciou. Ale samotný koncept motivácie je konštrukcia, ktorá má za cieľ vysvetliť rôznorodosť cieľov a dôvodov správania.
Keď sa hovorí o motivácii, veľmi často sa skloňuje meno amerického psychológa Abrahama Maslowa.
Ten tvrdil, že človek zriedkakedy dosahuje stav spokojnosti, s výnimkou krátkych období. Hneď ako je jedno želanie uspokojené, stavia sa na jeho miesto iné. Keď sa uspokojí aj to, posúva sa do popredia ďalšie. V spletí ľudských tendencií tak vystupujú isté motivačné dominanty: nebudeme túžiť vyzdobiť si dom alebo byť dobre oblečení, keď máme prázdny žalúdok, sme ohrození blížiacou sa katastrofou alebo keď nás všetci nenávidia.
Maslow tak vytvoril, či skôr opísal hierarchicky organizovaný systém ľudských potrieb. Základňu pyramídy tvoria fyziologické potreby, ako hlad a smäd, nad nimi je pocit bezpečia, nad ním láska a nad ňou sú úcta a uznanie. Na vrchole pyramídy kraľuje potreba sebarealizácie, na ktorú sa často zameriavajú aj motivační tréneri.