Prinášame kompletný preklad textu Lidových novin.
Bratislava premyslene a sebavedomo odmietla druhú pôžičku zadĺženému Grécku. Zohrala tým v európskej politike veľmi konštruktívnu úlohu. Štátny bankrot Grécka sa práve v tichosti začína. A je dosť pravdepodobné, že pri jeho štarte zohralo nie úplne nepodstatnú úlohu Slovensko.
Nováčik v eurozóne začiatkom minulého týždňa odmietol schváliť druhú pôžičku zadĺženej krajine. Prvú odmietla Bratislava už vlani, potom dala súhlas ohrozenému Írsku i Portugalsku.
Keď však bolo jasné, že prvý pomocný balík v Aténach nič nevyriešil a na uzavretých schôdzkach ministrov financií sa začal pripravovať druhý, Slováci povedali nie znovu.
Keď odmietli prispieť prvýkrát, premiérka Iveta Radičová to ľudsky a vierohodne obhajovala tým, že pomoc výrazne bohatšej krajine, žijúcej neusporiadaným životom, nedokáže svojim voličom presvedčivo vysvetliť. Nebola jediná.
Nikto z európskych politikov nevedel verejnosť vo svojej krajine presvedčiť, že pomoc Grécku je solidarita so slabým alebo postihnutým.
Na to už v tej chvíli bolo známych príliš mnoho detailov z rozmarného života v Aténach. Väčšina občanov eurozóny to vnímala ako paródiu solidarity.
Napriek tomu sa európski politici do Slovákov púšťali, kritizovali ich a neformálne sa vyhrážali odvetou, napr. sťažením prístupu k eurodotáciám. Fanúšikovia hlbokej úniovej integrácie, tušiaci v gréckej kríze šancu, spisovali kritické texty o tom, čo že si to tí arogantní Slováci dovoľujú.
Ako nováčikovia by mali byť predsa radi, že v eurozóne vôbec môžu byť, vážiť si tú šancu, a nie sa pri prvej príležitosti správať ako rozvratný element.
Iveta Radičová, ktorá si vyslúžila od týždenníka The Economist prezývku osamelá tigrica, priznávala, že sa na schôdzkach v Bruseli necítila úplne dobre.
Vzdor najväčšieho eurooptimistu
Slovenský postoj bol prejavom zdravého sebavedomia, ktoré Česku až do nástupu Nečasovej vlády v európskej politike úplne chýbalo.
To, že som niekde nový, predsa ešte neznamená, že sa mi musí všetko páčiť, na všetko kývnuť a pasívne sa nechať niesť hlavným prúdom. Preto je v európskej politike také dôležité právo veta a prirodzená odvaha ho využiť.
Odmietnutie pomoci Grécku nebolo žiadnym prejavom slovenskej eurofóbie. Bratislava je naopak z eura napriek všetkým jeho problémom stále nadšená. Patrí k najzarytejším eurooptimistom vôbec.
Tento rok v marci, keď dlhová kríza kulminovala, bolo stále 73 percent Slovákov presvedčených, že spoločná mena im prospieva. To je najvyššie skóre z celej eurozóny a silný rozdiel oproti Česku, kde euro nechce prijať až 75 percent ľudí.
Pre Slovákov je spoločná mena stále symbolom modernity a civilizačnej vyspelosti, ktorá ich vytiahla z mečiarizmu do západného sveta.
Minister financií Ivan Mikloš racionálne vyzdvihuje, ako euro ich ekonomike prospieva, ale zároveň dodáva, že eurozóna je v slepej uličke, séria záchran takto nemôže ďalej pokračovať a štátny bankrot Grécka a možno ďalších krajín je neodvratný.
On i Iveta Radičová o nevyhnutnosti rýchlej dohody na kultivovaných bankrotoch konzistentne hovoria, kam chodia. Veľmi hlasno a otvorene to nevyzdvihujú politické elity zo žiadnej krajiny eurozóny.
V slovenských názoroch nie je žiadny rozpor, ale celkom jasná vízia, kam by eurozóna, na ktorej prosperite majú záujem, mala smerovať. Takto odvážne a čitateľne sa Česko na únijnej pôde nikdy nesprávalo.
Správny čas, správne miesto
Druhé slovenské nie Grécku navyše najskôr zohralo svoju úlohu pri spustení gréckeho bankrotu.
Na pochopenie vývoja v eurozóne je dnes treba dostatok času, schopnosť čítať medzi riadkami a istá dávka paranoidného myslenia. Cieľom nie je, aby veci boli čo najzrozumiteľnejšie, ale naopak čo najzložitejšie a najabstraktnejšie.
Aby čo najmenej ľudí pochopilo, k čomu sa vlastne v eurozóne schyľuje. Znovurozdelenie únie (chybný preklad) Prerozdeľovacia únia sa chystá za chrbtom voličov.
Zatiaľ čo asi jediná otvorená a inšpiratívna debata o budúcnosti eura sa paradoxne vedie v Londýne, kam prichádzajú nemeckí, francúzski a talianski bankári, ekonómovia a intelektuáli a hovoria, čo si skutočne myslia. Politická debata sa odohráva vedenými únikmi do médií.
Nie do tradičného bruselského vestníku The Financial Times, ale do nemeckých periodík FAZ, Handelsblatt, Die Welt a Der Spiegel. Tam sa od nemenovaných zdrojov dozviete, čo sa pripravuje.
Slováci šikovne pustili správu o odmietnutí pomoci Grécku práve cez Handelsblatt. Oficiálne to pritom nikdy ani premiérka, ani minister financií nepotvrdili. S odvážnejšou predstavivosťou sa dá dokonca odhadnúť, že sa na tom dohodli s nemeckou vládou.
Tá sa už nejaký čas snažila navrhnúť, aby súčasťou druhej záchrany pre Grécko bolo sedemročné odloženie splatnosti dlhopisov, ktoré držia súkromní investori, ale aj Európska centrálna banka. Nech sa tomu hovorí akokoľvek, je to fakticky štátny bankrot.
Nemcom sa v posledných dňoch podarilo pre svoj plán získať všetky ostatné krajiny eurozóny okrem Francúzska. Ostro proti akýmkoľvek stratám súkromných investorov bola však hlavne ECB, ktorá argumentuje strachom z finančnej krízy.
Grécko by sa podľa bankárov z Frankfurtu mohlo stať európskou verziou Lehman Brothers, ktorej pád spustil krízu v septembri 2008. Ekonómovia sa už však dlho zhodujú na tom, že s takými vysokými dlhmi sa Grécko z krízy nikdy nepreberie a aj tak nevráti všetko, čo si požičalo.
Spúšťanie bankrotu
Slovenské NIE bolo tentoraz oveľa nebezpečnejšie než pri prvej pôžičke. Vtedy posielali jednotlivé krajiny do Grécka peniaze priamo, teraz sa malo platiť zo spoločného záchranného valu, kde mali peniaze aj Slováci.
Každá krajina má však právo veta akúkoľvek pôžičku z neho zastaviť. Bez slovenského súhlasu nemohlo odísť do Atén ani euro. Slováci predtým súhlasili, aby sa z týchto peňazí pomohlo Írom i Portugalčanom.
Premiérka vysvetľovala iný prístup k Aténam a Dublinu tým, že jej predchodca Robert Fico na slovenskú účasť v eurovale prikývol, a ona sa cíti byť zaviazaná kontinuitou politiky.
Keď prišla na stôl druhá pôžička pre Grécko, ona aj Mikloš opakovali, že súčasťou druhej vlny už musí byť bankrot. Ich výroky dostávali veľký priestor vo vplyvných svetových médiách.
Deň, keď v Handelsblatte vyšlo slovenské varovanie, prvýkrát pomaly otočila aj neoblomná ECB. Guvernér Jean-Claude Trichet z Montrealu prvýkrát pripustil odloženie splatnosti gréckych dlhopisov, teda bankrot. Môže to byť súvislosť čisto náhodná alebo jasný reťazec udalostí.
ECB si možno práve v tej chvíli uvedomila, že záchrana je ohrozená, a v obavách z divokého bankrotu, pred ktorým včera varoval nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, nerada kývla na riadený bankrot.
Nebolo by to prvýkrát, keď počas krízy eurozóny Nemci nechali urobiť vec, ktorú by si ako najdôležitejší člen spolku dovoliť nemohli, urobiť niektorej menšej krajine. Túto úlohu na seba v posledných dňoch často brali Holanďania.
Ich premiér ako prvý oznámil, že ak Medzinárodný menový fond nepošle do Atén ďalšie peniaze, nemôže ich nikto čakať ani od nich. Výhodné to bolo pre všetkých. Holanďania i Slováci sa držali svojich zásad a zároveň posunuli veci správnym smerom.
Kiež by sa Česku niekedy darila podobne odvážna, konštruktívna a sebavedomá európska politika.
Autorka je analytička Lidových novin
Autor: Lenka Zlámalová