BRATISLAVA. Štát sa chystá urobiť poriadok v sociálnych službách. Financovanie domovov dôchodcov a sociálnych služieb dospelo do štádia pred kolapsom.
„Ak nedôjde k dofinancovaniu zo strany štátu, budeme nútení radikálne zvýšiť mesačné úhrady našim klientom. Z obcí a miest chodia na našu žiadosť o spoluprácu samé negatívne odpovede,“ hovorí Adriana Horinková, riaditeľka zariadení neziskovej organizácie Senior Nitrianske Rudno.
Služby dlhodobej starostlivosti narážajú na finančné mantinely samosprávy. Seniorom a ostatným ľuďom odkázaným na pomoc iných by mal prispievať aj štát.
Situáciu musí zachraňovať vláda
Najväčšie bremeno leží na pleciach obcí a žúp. Zvyšok platí klient a často iba čiastočne. Ministerstvo sociálnych vecí navrhuje ďalší zdroj financií - príspevok zo štátneho rozpočtu.
Vláda síce nedávno schválila dotáciu na sociálne služby vo výške 5,7 milióna eur, ale minister práce Jozef Mihál hovorí, že takto to ďalej nejde. Predpokladá, že vďaka zmene financovania by na ne mohlo ísť o 180 miliónov eur ročne viac.
Pre mnohých seniorov odkázaných na dlhodobú starostlivosť by to mohlo znamenať aspoň ustálenie cien.
Kým sa tento zámer neuskutoční, sa totiž asi zdraženiu nevyhnú.
Niektoré mestá avizujú zvýšenie cien
Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici bude v júni rokovať o zvýšení cien obslužných činností v mestských zariadeniach. Ide o ubytovanie, upratovanie, pranie, žehlenie.
„Úhrada za stravovanie a za pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby sa nezvyšuje,“ dodáva vedúca oddelenia služieb dlhodobej starostlivosti na mestskom úrade Beata Styková.
Zdraženie zariadení pre seniorov pripúšťa aj hovorkyňa primátora Prešova Veronika Gazdová, ale mesto sa spolieha na pomoc zo strany štátu.
Prehodnotia rozhodnutie
Bratislavská župa pred polrokom zvýšila úhradu za ubytovanie o 100 percent a teraz to musí prehodnotiť. Klienti jej zariadení sa napriek vysokému veku a zdravotným problémom podujali štrajkovať.
Krajská samospráva sa má na najbližšom rokovaní zaoberať návrhom na zníženie poplatkov. Jej hovorkyňa Iveta Tyšlerová však upozorňuje na to, že situácia je neúnosná.
„Ak nedôjde k zásadnej zmene vo financovaní, hrozí, že z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov nebude možné zabezpečovať sociálnu službu občanom tak, ako ukladá zákon,“ tvrdí.
Ústavný súd vlani rozhodol, že samospráva nesmie uprednostniť vlastné zariadenia pred neziskovými organizáciami či cirkvou. Človek odkázaný na pomoc inej osoby si môže slobodne vybrať, kto sa má oňho starať.
Pre obce a župy to znamená, že musia prispievať aj na drahšie zariadenia rôznych neziskových organizácií. Na to však nemajú, a tak si neobjednávajú ich služby. A čo ľudia odkázaní na pomoc?
Majú právo voľby, ale väčšina nemá možnosti samoplatcu, a tak čaká v poradovníkoch obecných a krajských zariadení.
Zmena financovania sociálnych služieb je otázkou kvality ich života.
Päť otázok z praxe
Rozhodovanie o vhodnom zariadení môže uľahčiť niekoľko dôležitých informácií.
1. Domov dôchodcov alebo sociálnych služieb?
Často sídlia na jednej adrese. Môžu slúžiť rovnakému typu ľudí, ale nemusia.
Rozdiel medzi nimi spočíva v miere odkázanosti na pomoc inej osoby – domov sociálnych služieb si vyžaduje najmenej stupeň V.
Zariadenie pre seniorov, ako zákon nazýva domov dôchodcov, je otvorené aj ľuďom v dôchodkovom veku, ktorí nie sú odkázaní na pomoc. Môžu ho potrebovať z iných vážnych dôvodov.
2. Aké služby poskytujú tieto zariadenia?
Ide o fyzickú pomoc v bežnom živote, ošetrovanie (odborné činnosti), ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie (obslužné činnosti), záujmovú činnosť a ďalšie činnosti.
3. Môže si človek vybrať, kam chce ísť?
V zásade má každý slobodu výberu, ale väčšina by musela mať vyššie dôchodky, aby si ju mohla dovoliť. Potrebuje finančnú injekciu.
Samospráva je povinná uhradiť ekonomicky oprávnené náklady na klienta. Problém je, že nemá toľko peňazí, aby mohla dotovať všetky zariadenia rovnako. Uprednostňuje svoje a tie sú vo väčšine prípadov plné.
4. Aké má senior možnosti?
Buď sa dá zapísať do poradovníka čakateľov, alebo sa rozhodne ísť tam, kde miesto majú, a platiť si všetko sám (samoplatca).
Druhú možnosť predstavujú zariadenia rôznych neziskových organizácií, občianskych združení, cirkvi. Mnohé poskytujú vyšší štandard, ale sú drahšie.
5. Aký je postup pri vybavovaní?
Zariadenie pre seniorov sa vybavuje v obci, o domove sociálnych služieb rozhoduje samosprávny kraj. Postup je rovnaký.
Začína sa žiadosťou o posúdenie odkázanosti, nasleduje posudzovanie.
Za úspech sa považuje rozhodnutie o odkázanosti. Senior môže podať žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Obec však nemá žiadnu lehotu na jej vybavenie.
Spomedzi domovov pre seniorov a odkázaných ľudí sú najlacnejšie tie, čo patria obciam, mestám a župám. Majú istý zdroj príjmov.
BRATISLAVA. Na Slovensku sú asi tri stovky zariadení pre seniorov odkázaných na pomoc inej osoby. Poskytujú tie isté služby, ale ich ceny sa môžu značne líšiť.
V prvom rade záleží na tom, komu zariadenie patrí.
Ak ide o obecný (mestský) domov dôchodcov alebo krajský domov sociálnych služieb, je isté, že naň prispieva samospráva. Jeho cenník je tak najmenej závislý od úhrad klientov.
Napríklad zariadenie Gerium v Podunajských Biskupiciach, ktoré patrí hlavnému mestu, má rovnakú najnižšiu cenu ako Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Terany (okres Krupina), za ktorým stojí banskobystrická župa. Je to 185 eur mesačne.
Neziskovky pýtajú viac
Aj ostatné zariadenia majú právo na podiel z verejných peňazí, ale samospráva si nemusí objednať ich služby.
„V domove sociálnych služieb nám župa zazmluvnila sedem ľudí z desiatich. V domove pre seniorov nám obce nezazmluvnili ani jedného klienta,“ tvrdí Adriana Horinková, riaditeľka zariadení neziskovej organizácie Senior Nitrianske Rudno (okres Prievidza).
Mnohé organizácie tohto typu musia nedostatok peňazí premietnuť do cien. Aby neodplašili klientov, nemôžu nasadiť také ceny, aké majú niektoré zariadenia v bratislavskom regióne.
V obytných komplexoch Seniorville sa začína pri sume 660 eur.
Záleží aj na súkromí
Cenové rozdiely sú aj medzi zariadeniami rovnakého pôvodu. Odrážajú najmä nerovnaké priestorové a materiálne podmienky poskytovateľov.
Za samostatnú alebo väčšiu bytovú jednotku človek zaplatí viac ako za miesto v trojposteľovej izbe.
Nerovnaký meter pri financovaní znevýhodňuje neziskové organizácie.
BRATISLAVA. V poradovníkoch domovov dôchodcov patriacich samospráve môže byť okolo 10-tisíc ľudí. Na Slovensku sú aj iné zariadenia pre seniorov, ale samospráva neprispieva všetkým rovnako.
Tie, ktoré nedostávajú príspevky, nemôžu konkurovať cenami obecným, mestským a krajským zariadeniam. Dôchodcovia preto o ne nemajú záujem.
Ministerstvo sociálnych vecí navrhuje, aby obce a župy poskytovali finančný normatív, ktorého výška bude závisieť iba od druhu a formy služby.
„Napríklad ak bude pre zariadenie pre seniorov stanovená výška normatívu 596 eur, táto suma sa zohľadní všetkým zariadeniam tohto typu na Slovensku,“ píše sa v tlačovej správe o plánovaných zmenách financovania.
Ľudia v domove dôchodcov si vybojovali prehodnotenie rozhodnutia o zvýšení cien ubytovania.
BRATISLAVA. Ceny domovov dôchodcov sa tento rok zvýšili vo viacerých krajoch. Ale nikde to nevyvolalo takú reakciu ako medzi klientmi Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Rača v rovnomennej časti Bratislavy. Spísali petíciu a začali štrajkovať.
Bratislavská krajská samospráva zvýšila dennú sadzbu za štvorcový meter izby z 0,10 na 0,20 eura a za „režijné náklady“ z 0,04 na 0,07 eura. A ešte určila paušálny poplatok za upratovanie spoločných priestorov vo výške 10 eur mesačne. Niektorým bývajúcim vzrástlo nájomné až o 140 eur.
Župa najprv dôvodila nízkymi cenami, ale teraz je náchylná prehodnotiť svoje rozhodnutie.
„Bratislavský samosprávny kraj pripravuje materiál, na základe ktorého sa znížia poplatky za sociálne služby,“ povedala v stredu jeho hovorkyňa Iveta Tyšlerová.
Poslanci by sa tým mali zaoberať už na najbližšom rokovaní, ktoré je naplánované na 24. júna.
BRATISLAVA. Kompletne zariadená izba iba pre jedného, vonku záhrada, početný personál – vo väčšine prípadov zariadení pre seniorov je to inak.
Za nadštandard sa môže považovať už rýchlovarná kanvica, takže senior si musí priplatiť. Napríklad v zariadeniach košickej župy sa za televízor alebo rádio platí na deň 10 centov a za iné elektrospotrebiče 15 centov.
Nízke dôchodky by väčšine seniorov neumožnili prístup k sociálnym službám.
BRATISLAVA. Poplatky v mnohých zariadeniach pre seniorov presahujú finančné možnosti ich klientov. Priemerný starobný dôchodok je 360 eur a priemerný dôchodok úplne invalidného človeka je ešte o 38 eur nižší. Aby klient neostal bez peňazí, má garanciu zostatku.
Zákon o sociálnych službách hovorí, že po zaplatení za celoročnú pobytovú službu mu musí na mesiac zostať najmenej 20 percent životného minima. Teraz to znamená najmenej 37,08 eura mesačne a od 1. júla to bude o čosi viac.
Kto musí platiť
- Po zaplatení za zariadenie musí seniorovi zostať 20 percent životného minima.
- Ak jeho príjem nestačí na určenú úhradu, platí len jej časť.
- Inak musia platiť jeho deti.
Výnimkou z tohto pravidla je iba prípad, keď si samospráva neobjednala služby neziskovej alebo inej organizácie tohto typu, alebo keď ide o zariadenie orientované na zisk.
Môže platiť časť úhrady
Keď senior vypíše žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, priloží k nej aj potvrdenie o príjme za predchádzajúci kalendárny rok. Zvyčajne platí len časť úhrady, ale môže sa stať, že nemá ani na ňu.
Musia platiť deti
Kto má príjem iba do 20 percent životného minima, nemá povinnosť platiť za služby. Táto povinnosť však prechádza na deti, ktoré majú vlastné príjmy.
Rozhoduje o tom obec alebo župa.
Nevyrovnané pohľadávky si poskytovateľ uplatní v rámci dedičského konania.
